Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Píšem tento článok v marci 2020, v dobe keď je skoro celý svet v karanténe, kvôli corona vírusu. Školy, reštaurácie a obchody sú zavreté. Ľudia čakajú doma, ako sa situácia vyvinie.
Doba je neistá. Mnoho ľudí prežíva strach, paniku a prepadáva katastrofickým úvahám. Hovorí sa o domácom väzení, o tom že deti budú musieť opakovať ročník, ako všetko krachuje, ako sa bojíme o život našich blízkych, o tom ako svet už nikdy nebude rovnaký. Napätie stúpa, plač je na krajíčku, padáme pod ťarchou situácie. Je to snáď koniec?
Alebo je možné pozrieť sa na to aj inak?
Zatiaľ čo Slovensko má štatisticky nízky počet nakazených oproti iným krajinám, dovolili sme aby nás nakazila panika a stres, ktorý priamo znižujú našu imunitu, životnú energiu a schopnosť adaptovať sa v novej situácii. Nijako neumenšujem fakt, že situácia je vážna a že je zložité riešiť všetky zmeny s tým súvisiace. Ako si však možno zachovať osobný pokoj?
V 2014 – 2015 som študovala neurolingvistické programovanie na NLP Univerzite v Kalifornii. Zmenilo mi to život a otvorilo nové možnosti. Vďaka tejto metóde pomáham ľuďom ako koučka NLP. Dnes sa chcem s Vami podeliť s troma princípmi, ktoré mi uľahčujú zložité situácie, ako je aj napríklad dnešná karanténa.
Odolnosť mysle
Nastavenie našej mysle priamo ovplyvňuje našu schopnosť vysporiadať sa s náročnými životnými situáciami. Zatiaľ čo jedného môže strata, choroba alebo iná výzva položiť, druhý sa z nej dokáže otriasť a ísť ďalej.
Keď máme dobrú “kondíciu” mysle, podobne ako vrcholoví športovci, sústredíme sa na svoj cieľ a s ľahkosťou sa k nemu približujeme.
Opačný stav mysle je takzvaný “úpadok”. V tomto stave máme paniku, strach, ľutujeme sa a nič sa nedarí. Sme v negatívnej špirále, ktorá nás ťahá stále viac ku dnu. Čím dlhšie v nej zotrváme, tým horšie na tom budeme.
Vďaka NLP som sa naučila rozpoznať, keď sa dostanem do negatívnej špirály. Keď si to uvedomím, snažím sa čo najrýchlejšie zmeniť myslenie, aby som zastavila prepad a začala stúpať smerom nahor.
Príklad z môjho života. Bývala som sama v Belgicku, bez rodiny a partner sa so mnou vtedy rozišiel. Moja spolubývajúca sa práve odsťahovala a cítila som sa veľmi sama. Ľutovala som sa, ako sa mám zle. Išla som si uvariť čaj a v tom moja rýchlovarná kanvica začala horieť. Vyhodili sa poistky a zostala som sama v tme. Nevedela som čo robiť. Bezmocne som si spustila na podlahu a začala plakať.
Cítila som sa na dne. “Prečo sa mi toto všetko deje práve teraz?” Zrazu mi to došlo. Bola som v stave “úpadku”. Povedala som si: “A dosť, stačilo, musím sa z toho dostať.” Vstala som, išla som do pivnice hľadať poistky. Nakoniec sa mi ich podarilo nájsť a opraviť. Odrazila som sa odo dna a život išiel ďalej.
Použitie princípu dnes: Sústredím sa na cieľ, aby všetko doma fungovalo, aby sme mali čo jesť a zároveň na môj projekt – písanie knihy. Nesledujem katastrofické správy a nezapájam sa do diskusií, ktoré zvyšujú paniku.
Reframing, alebo tzv. pre-rámovanie
Čo sa javí ako zlé, môže byť z iného pohľadu dobré. Možno poznáte príbeh ako si chlap zlomil nohu, musel sedieť doma a trápil sa. Na druhý deň začala vojna. Všetci chlapi dostali povolávací rozkaz, okrem neho. Hovorí si: “Ako fajn že som si zlomil nohu, aspoň ma nezabijú.” Ako táto anekdota súvisí s corona vírusom?
Keď si hovoríme, že sedíme v domácom väzení, je to sklučujúce. Naopak vedomie, že sme doma v bezpečí s rodinou, máme čo jesť a môžeme zavolať našim blízkym, je oveľa povznášajúcejšie.
Deti sa učia z domu. Maľujeme čerta na stenu o opakovaní ročníka. Niektoré školy však už zaviedli konferenčné vyučovanie. Už dávno tu bol nápad vytvoriť takúto možnosť, ale nebola vôľa uviesť veci do praxe. A dnes sa to podarilo! Nie je to skvelé? V budúcnosti budú môcť túto alternatívu využiť aj deti dlhodobo ležiace v nemocnici, či deti cestujúce s rodičmi.
Bojíme sa o život našich blízkych. Je pochopiteľné že máme strach prísť o to najcennejšie a zároveň vieme, že všetci sme pominuteľní. Možno sa pýtate, ako môže byť na tom niečo dobré?
Podelím sa s mojím príbehom. Chodievala som každý deň autom po ceste, vedľa ktorej boli spomienkové kvety na zosnulého motoristu. Manžel si vtedy práve kúpil motorku a tak sa mi podsúval strach, čo keď aj on tak skonči, čo keď oňho prídem. Naučila som sa však metódu ako obrátiť strach zo straty na vďačnosť.
Povedala som si: “Neviem koľko času máme ešte spolu, ale som vďačná za každý deň, čo mám takého láskavého muža.” Vedomie pominuteľnosti spôsobilo, že som prišla domov naplnená láskou a vďačnosťou. Večer som manžela ocenila aký je skvelý a povedala som mu že som veľmi rada že ho mám. Toto sa opakovalo vždy, keď som videla tie spomienkové kvety. Časom sa vďaka tomu vytvoril medzi nami vzťah, kde si pravidelne prejavujeme vďačnosť. Pomohlo nám to prekonať nejedno stresujúce obdobie.
Minulý rok som bola tehotná a pravidelne ma prepadol strach, či bude bábätko v poriadku a či sa vôbec narodí. Pred desiatimi rokmi som totiž prišla o nenarodené dieťa a odvtedy som sa obávala, či budem mať vôbec niekedy dieťa.
Vďaka metóde vďačnosti som si však hovorila: “Bábo moje, neviem ako dlho nám bude dopriate byť spolu, ale som vďačná za každý deň, čo ťa mám.“ Pomohlo mi to ukľudniť sa a byť viac v prítomnom okamihu. Olivka sa narodila zdravá a krásna. Naďalej však prežívam vďačnosť za to, že mi bolo dopriate zažiť, čo to je byť mamou. Mám radosť z jej prítomnosti a to aj dnes v dobe karantény.
Na čo sa sústredíme, to sa zhmotňuje
Podla Dr. Hawkinsa, autora bestselleru “Sila a moc”, existujú rôzne energetické frekvencie, ktoré ovplyvňujú našu realitu. Dole sa nachádzajú negatívne frekvencie ako hanba, vina, strach, hnev a hore zase pozitívne ako láska, radosť a osvietenosť.
Keď sa vkladáme do diskusie o negatívnych témach, sledujeme katastrofické správy, obávame sa a rozširujeme paniku, tak sa prepadáme do negatívnych frekvencií a tak potom vyzerá aj naša realita. Sami si privodíme chorobu, nehodu, nedarí sa nám, alebo máme veľký stres.
Oveľa užitočnejšie je rozmýšľať o tom, za čo môžeme byť vďační, v čom môže byť táto situácia prospešná a riešiť praktické otázky, na ktoré máme priamy vplyv. Zbytočne budeme lamentovať o celosvetovej ekonomickej kríze, pretože na to dosah aj tak nemáme.
U nás doma máme dosť malých problémov, ktoré nás zamestnávajú. Manžel má okrem našej Olivky ešte tri deti, ktorým treba tiež navariť, zabaviť ich, motivovať, aby sa učili a zároveň nerušili bábätko, keď spí. Zariadili sme si, aby sme mohli pracovať z domu. Navrhli sme denný harmonogram pre deti. Koučing klientov som miesto osobných stretnutí prehodila na Skype. Manžel programuje a ja pracujem na mojom projekte – písaní knihy pre láskyplný rozvoj detí. Nie je to jednoduché, ani nejde vždy všetko úplne hladko. Ale nezúfame.
Deti vidia náš postoj a dokážu si dokonca spraviť aj srandu o veľkých nákupoch toaletného papiera v dobe krízy.
Dnes pri raňajkách im pripadalo strašne vtipné, keď im otec vysvetlil, že v niektorých krajinách majú ľudia bidet a ako funguje. Majú pocit že majú dlhé prázdniny a zároveň sú hrdí na seba, koľko domácich úloh za deň stihli.
Deťom aj nám pomáha sústrediť sa na nejaký projekt. Buď niečo kreatívne alebo napríklad aj jarné upratovanie hračiek, auta a pod. Tým pádom neprežívame tak dramaticky, že sedíme doma. Deťom sa páčila aj moja doma vytlačená omaľovánka. Ak by sa hodila aj Vám, môžete si ju stiahnuť tu: https://www.michaelaray.com/som-skvele-dieta/
Prajem vám veľa zdravia, trpezlivosti a pozitívneho výhľadu.
Michaela Ray de Witters
NLP koučka a autorka