Ak vieme vytvoriť DOMOV v našom „vnútornom svete“, vieme sa stať domovom aj pre druhých…

Kde máš domov?

V Izbe, v lese a či v chráme? V dome, v rieke či v širokom láne? Kde si sám a v bezpečí alebo v niekoho náručí?…

Vonku je sychravé počasie, v kvapkách dažďa je cítiť prichádzajúcu jeseň. Kráčame lesom kochajúc sa okolitou prírodou a nevnímame ako sú naše topánky už celé od blata. Teší nás pocit z pohybu a vôňa lesa. Po niekoľkých kilometroch chôdze sa ohlasuje únava tela a vraciame sa späť domov, do vyhriateho domova, kde nás čaká teplý čaj a huňatí miláčikovia. Návrat domov sa vníma zväčša ako niečo všedné, samozrejmé.

Keď s hlavou plnou starostí a dotieravých myšlienok z práce nasadáme do auta, alebo autobusu a smerujeme ku dverám svojho domu. Vyzujeme sa, tašku hodíme na chodbovú skrinku a …. sme doma.

Domovy sa líšia veľkosťou, architektúrou, usporiadaním a aj čistotou…

Niekto žije v honosnom „vyleštenom baráku“ a iný v garsónke či záhradnej chatke. Nuž, každý inak… Ale. Čo tvorí náš domov okrem nosných múrov, okien a elektrických  rozvodov? Možno sme to práve my samotní, ktorí dotvárame domov aj svojou  duševnou atmosférou a srdcom. 

Postreh z ulice

Na ulici v centre mesta si všimnem staršieho pána, podopierajúceho sa o barlu. Vedľa neho na chodníku leží veľká nákupná taška z ktorej vytŕčajú vňate nakúpenej zeleniny. Pán sa pozerá na všetky strany a akoby čakal, kým sa niekto u neho zastaví.

„Potrebujete pomôcť?“ opýtam sa.

„Ak by ste boli taká milá, bývam, tu kúsok – neďaleko. Postačí, keď mi pomôžete len ku vchodu, odtiaľ to už hádam zvládnem sám.“

Zodvihnem tašku zo zeme a kráčame. Pomaly, pretože jeho chôdza je neistá.

„Viete, dcéra je na dovolenke, tak som sa rozhodol ísť na nákup sám, ale už nevládzem,“ rozhovorí sa starší pán.

„Odnesiem vám nákup až ku dverám, nerobí mi to problém,“ navrhujem.

Výťahom sa odvezieme na tretie poschodie a pán otvára dvere.

„Tu som doma. Byt je malý a miesta ešte menej,“ podotkne.

Chodbičku bytu tvoria poskladané noviny až po strop. Pán ma zavedie do kuchynky, do ktorej sa zmestí akurát on a taška. Aj v priestore okolo stola a na vedľajšom gauči ležia naukladané noviny.

„Načo vám to je?“  Opýtam sa nesmelo.

„Je to moja vášeň, v novinách je všetko, čo potrebujem,“ usmieva sa potmehúdsky.

Lúčime sa. Odchádzam z jedného domova, ktorý mi pripomína papierový zámok so skromným utiahnutým, ale spokojným kráľom.

Cíti sa vo svojom domove fajn, aj keď mi jeho podmienky pre život pripadajú tesné a nepohodlné.

Uvažujem, že priestor, ktorý nazveme domovom, je presiaknutý vyblednutými emóciami a spomienkami, ktoré v ňom zanechávame. Ich stopy sú vtlačené do neviditeľného priestoru medzi stenami, stropmi či zabudnutými kútmi. Sú tam, aj keď si to neuvedomujeme. Keď kráčame domov, akoby sme kráčali do oázy aj našich zažitých nálad a spomienok, ktoré nazývame domovom.

Obrázok: Márius van Dokkum

 Postreh z hospicu

„Ako Vám môžem pomôcť?“

Pýtam sa ťažko chorej pacientky.

„Chcela by som ísť domov,” so slzami  v očiach odpovedá.

Vie, že doma by to sama nezvládla, ale túžba za domovom je silná.

„Čo robievate o takomto čase doma?” vyzvedám.

„ Väčšinou sedím na balkóne so svojou cigaretkou,“ usmieva sa nesmelo.

O malú chvíľu sprevádzam pani sediacu v invalidnom vozíčku smerom na nádvorie. Pod košatým stromom vdychuje arómu štíhlej cigaretky a z jej pohľadu vnímam nevyslovenú vďačnosť. Vďačnosť za tú krátku chvíľku, ktorá jej aspoň trochu pripomína domov.

Možno je náš domov aj s nami, v našej duši a srdci.

…Kde máš domov?

V Izbe, v lese

a či v chráme?

V dome, v rieke

či v širokom láne?

Kde si sám a v bezpečí

alebo v niekoho náručí?

Kde ťa prijímajú,

kde ťa radi majú

a bez pomoci nenechajú?

Domov je ako srdce,

pulzujúce v nás.

Tak kde máš domov?

Pýtam sa zas.

Načo ho hľadať v diaľave,

veď je v našom vnútri – bez okrás.

Ak by sme si vedeli domov vytvoriť aj v našom „vnútornom svete“, mohli by sme sa stať aspoň na chvíľu domovom aj pre druhých.

Zuzana Balašovová Donátová, pôsobila ako sociálna terapeutka v liečebni a hospici pre nevyliečiteľne chorých ľudí.

Je autorkou niekoľkých kníh a momentálne pripravuje pokračovanie knihy Za dverami liečebne. ( Za dverami liečebne II).

Viac článkov od Zuzany nájdete tu: https://www.40plus.sk/category/seniori-a-praca-s-nimi/