Viete, ako vyzerá hra na mamičku a otecka, respektíve na manželov po rokoch? Zhruba takto…

Cukor, káva, čaj, rum, BUM

Pamätáte sa, ako ste sa v detstve hrávali na mamičku, otecka a prípadne aj deti? A viete, ako vyzerá hra na mamičku a otecka, respektíve na manželov po rokoch?

Zhruba tak, ako v jednom vtipe:

Dvaja, muž a žena, sa náhodne stretli v nočnom vlaku, v jednom kupé lôžkového vozňa. Keďže sa vôbec nepoznali, dohodli sa, že ona bude spať hore a on dole. Uprostred noci žena budí muža a hovorí: „Prepáčte, že vás takto v noci budím, ale mne je tu hore strašná zima. Nezašli by ste, prosím, za sprievodcom a nevypýtali mi ešte jednu deku?“

„Viete čo, keď už sme takto hore, mám lepší nápad. Nezahrali by sme sa na manželov?“ opýtal sa muž.

„No, tak prečo nie?“ súhlasila žena.

„Dobre. Tak neotravuj a choď si tú deku vypýtať sama!!!“

Nedávno sa môj muž vrátil zo stretnutia zakladajúcich členov komunity „Garážová rehabilitácia.“

Nazvala som ju tak preto, lebo sa to odohráva v garážach a jeden z členov hovorí, že chodí na rehabilitáciu. Skrátka, pár susedov sa „náhodne“ stretne v podzemných garážach, „degustujú“ víno a diskutujú o aktuálnych globálnych témach zo všetkých oblastí spoločensko-politického života, s cieľom odhaliť pozadie, príčiny a dosah konkrétnych udalostí na celý svet a možno aj na celý vesmír.

A tentokrát bol môj muž, dokonca, prekvapivo zdielny, pravdepodobne viac degustoval, ako inokedy. Prezradil mi, že rozoberali tému hárania. Ten „rehabilitačný“ sused má totiž psa, lepšie povedané, fenku. A sťažoval sa, že sa práve hára.

„A ako často sa hára?“ zaujalo to všetkých členov.

„Raz za 8 mesiacov,“ informoval ich sused.

Všetci sa nachvíľu zamysleli a rozbehla sa diskusia, kto sa kedy a ako často hára.

„A na čo ste prišli?“ opýtala som sa ho.

„Zistili sme, že máme viac alergiu, ako háranie,“ hovorí môj muž.

„A to ste hovorili o alergiách peľových, potravinových alebo iných?“ provokačne som sa opýtala.

„O návrate domov,“ povedal tiež provokačne a s úsmevom.

„No ty si mal ale veľmi pekný návrat, na to, že si sa vyparil a nepovedal si, že niekam ideš,“ zareagovala som provokačne s ešte väčším úsmevom.

„Ja som šiel len opraviť pedál na bicykli, ja som v tom úplne nevinne.“

Tiež celkom pekná hra na manželov, čo poviete?

A potom je tu krásna hra predstierania.

Napríklad hra typu „Áno, drahá, ty máš vždy pravdu“. A ženy sa tvária, že ich tento slepý náboj trafil priamo do srdca.

Pretože, ako povedal český esejista Gabriel Laub: „Múdre ženy dovolia mužom predstierať, že veta tvoje prianie je mi rozkazom je prejav dobrovoľnej galantnosti.“

Ženy majú tiež svoje obľúbené hry.

Také tie lacnejšie pekne vystihol Napoleon Bonaparte:

„Ženy majú dve silné zbrane. Plač a líčenie. Ešte dobre, že sa nedajú použiť súčasne.“

V dnešnej dobe, milý Napoleon, pri vode odolnom mejkape, sa to dá aj naraz.

V jednom filme muž zbadal známu slávnu herečku. Celý užasnutý na ňu pozeral a vyhŕkol: „Panebože, vy ste tá herečka!!!“

„Každá žena je herečka. Ale iba niektoré si za to nechajú platiť,“ povedala celebrita so šarmantným úsmevom.

A veľmi obľúbená hra je „Ja som JA, ty si TY. Kto je väčší somár, JA či TY?“

Kedysi vtipná detská zábava sa mení v dospelosti na veľmi „záludnú“ hru. Takú, pri ktorej, čokoľvek muž odpovie, bude použité proti nemu. A je v pasci. A neodpovedať je tiež riziko.

Ženy majú aj sofistikovanejšie hry, ale tie nebudem prezrádzať. Ešte by prestali fungovať a čo potom?

Hráme sa radi. A hry sa časom menia.

Najskôr sú to autíčka, koláčiky z piesku, bábiky, puzzle, pexeso a množstvo iných. Neskôr sú to hry na doktorov alebo sestričky. A po rokoch sú v kurze iné hry. Napríklad šachy, v ktorých ale väčšinou dochádza k PATovej situácii. Alebo scrabble, ale už nevieme nájsť tie najlepšie slová. A ku koncu už hráme „Kto je to?“ alebo „Poznáš ma?“

Myslím, že manželstvo, keď sa prehupne do druhej polovice, do tej polovice z druhej polovice, kedy sme ešte pri zmysloch, je práve o týchto hrách. Niekto niekoho vyhodí, vráti sa na začiatok a snaží sa nejako zapojiť do hry. Potom vyhodí druhý prvého. Kocka im občas hádže šestky jednu po druhej a občas ani jednu. Všetci chcú byť čo najskôr v domčeku a mať pokoj. Niekto sa nehnevá. Niekto sa hnevá, ale hneď ho to prejde. A niekto svoj hnev dokáže dlho skrývať. A sú takí, čo sa hnevajú a vôbec to neskrývajú. Treba len pochopiť, že zmysel celej hry spočíva v jej názve: „ČLOVEČE, NEHNEVAJ SA“.

Jedna moja kamarátka nedávno na túto tému povedala milú poznámku:

„Kde by sme boli teraz bez tolerancie a veľkorysosti. V blázinci alebo šťastne slobodní“.

Aký je účinný liek na „alergie“?

Hrajte manželské hry, akékoľvek chcete, logické, nelogické, na rozvoj emócií, predstavivosti či pamäte.

Hrajte sa na „schovávačku“, „vadí, nevadí“, „escape room“, „hru o tróny“ alebo aj jednoduché „cukor, káva, čaj, rum, bum“. Aké to bude bum, závisí od vás. Pretože sú rôzne „bum“. Môžete hrať aj skrátenú verziu „rum, bum“, ale kto by sa nechal ukrátiť o sladkosť cukru, povzbudivú silu a opojnú vôňu kávy a upokojujúce a príjemné chvíle pri čaji?

Každá hra je dobrá. Kým hráme, sme stále v hre.

Či už sa nám niekedy hra vymkne z rúk, nehráme fér, občas blafujeme, občas aj hazardujeme, dôležité je každý hrací deň ukončiť starou klasikou „ČLOVEČE, NEHNEVAJ SA!“

Na záver opäť vtip:

Žena je s manželom u psychoterapeuta po dvadsaťročnom manželstve.
Sťažuje sa na osamelosť, nepochopenie, nedostatok lásky, sexu… Jednoducho, v kuse rozpráva…

Terapeut po primeranej dobe vstane, obíde stôl, požiada ženu, aby sa postavila, pristúpi k nej, objíme ju a vášnivo ju pobozká.
Žena si potom pomaly ako v tranze sadne a potichu sedí.

Manžel na to všetko pozerá ako vyoraný…
Terapeut hovorí manželovi: „Toto vaša žena potrebuje aspoň trikrát do týždňa. Môžete to pre ňu urobiť???“
Manžel sa zamyslí a hovorí: „Môžem ju sem voziť len pondelky a stredy, ale v piatok isto nie, to chodím na ryby.“

GAME OVER.

HRA SKONČILA.

Alebo práve začala?

Silvia Grecová

#zivotologia

Korektúry: Katarína Málková