Zaťažovať deti s agendou vojny nie je na mieste. Je to škodlivejšie, ako by sa zdalo. Ako s nimi rozprávať?

Ako hovoriť s deťmi o vojne

To, čo sa deje na Slovensku v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine, by pravdepodobne nikto z nás nepredpokladal ani v najhoršom sne. Dotýka sa nás to všetkých. Vo väčšej či menšej miere, ale všetkých. Ako hovoriť s deťmi o vojne?

Žiaľ, nie sú od tejto situácie odtrhnuté ani naše deti, či vnúčatá.

• Vnímajú, že sa niečo deje.
• Vnímajú iné správanie sa rodičov, možno rozhorčené či tajuplné rozhovory medzi sebou a inými dospelými.
• Vnímajú aj správy, i keď len úchytkom započuté pri bežných detských hrách.

Chcem jednoznačne a dôrazne podotknúť, že na Slovensku nie je vojna (zatiaľ).

Preto zaťažovať deti s touto agendou nie je na mieste. Je to ešte škodlivejšie, ako by sa nám to na prvý pohľad zdalo. Nechajme deti žiť svoj detský život, neberme im detstvo a radosť z hier a rozmarov, ktoré stvárajú. Nevnucujme im zložitosť situácie a neveďme s nimi rozhovory, len preto, lebo my máme strach, len preto, lebo my sme pod vplyvom masmédií, len preto, že sami sa zaťažujeme rozmýšľaním a vytváraním scenárov, len preto, že my sme v panike.

Na druhej strane však nesmieme ignorovať obavy a neistotu našich detí.

Ako rodičia musíme vidieť a pochopiť ich detskú dušičku, pozorovať správanie sa našich detí, pýtať sa, čo ich trápi a ponúkať im vlastné názory, ktoré však nesmú byť jednostranné, agresívne, nenávistné, dehonestujúce jednu či druhú stranu. Možno majú svojich hrdinov napríklad v športe, ako Kuzminová či Ovečkin.

Bolo by kontraproduktívne im zobrať vzory.

Našou úlohou je odpovedať deťom na otázky, ktoré kladú…

Odpovedať im primerane ich veku a úrovni poznania. Posmeľovať ich v kladení otázok a hovoriť ich úrovňou jazyka. Oni to vidia inak, ako my, preto aj rozhovory s nimi musia byť iné a v ich zornom poli. Neodporúčam hovoriť o vojne, ale o jej dôsledkoch. Deti vidia, že je potrebná pomoc tým, ktorí trpia vojnou. Tam je možno priestor na vytváranie a rozvoj duchovných hodnôt, ako súcit, empatia alebo spolupatričnosť.

Vojna je zlá. To vieme všetci.

No môže nás mnohému naučiť. Naučiť, čo je priateľstvo medzi národmi, čo je odvaha, ako si vážiť ľudský život, čo je utrpenie a zmysel života. Že život má vždy zmysel, aj keď ho práve v niektorej chvíli nevieme nájsť. Neprajem si, aby práve vojna bola naším učiteľom, ale ak to život tak zariadil, tak sa z nej poučme, aby naše deti nemuseli nikdy zažiť niečo tak strašné.

Jozef Čuha

Kto je Jozef Čuha?

Psychológ, ktorý sa venuje vzdelávaniu v oblasti riadenia a vedenia, osobnostného rozvoja, koučingu, manažmentu, leadershipu, psychoterapii,  psychodiagnostike a poradenstvu v oblasti personálneho, biodromálneho a vzťahového života.

„Najväčším zdrojom mojich vedomostí stále zostáva kontakt s ľuďmi, ich príbehy a skúsenosti, z ktorých sa stále učím.“

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: 

https://www.facebook.com/Corectus/