Posledné dni som konfrontovaná z otázkami, prečo sme v rámci nášho magazínu dali toľko priestoru Jurajovi Mesíkovi a jeho myšlienkam, ktoré sa obracajú na možnosti liečby liekom Ivermectin. Je na to dôvod. V živote sa mi niekoľkokrát potvrdilo, že cesta von z problému je v hľadaní možností.
Juraja Mesíka osobne nepoznám. Prvýkrát som sa o ňom dozvedela pred zhruba 15 dňami. Zaujali ma jeho tézy a dala som mu priestor na rozhovor. Týkal sa jeho vysvetlení ohľadne lieku IVERMECTIN.
Hneď na to som bola konfrontovaná s dvomi typmi reakcií.
Niektorí mi písali, že je to super, lebo už o lieku vedeli. Iní mi písali, že prečo to riešim. Mám sa držať svojej témy. Tou témou je zamestnateľnosť ľudí po 40-ke. Alebo reštart. Alebo inšpiratívne príbehy. Lebo vraj toto sú témy, ktoré sa očakávajú od Magazínu 40plus.
Som však presvedčená, že magazín je pre ľudí v najlepších rokoch. Títo ľudia, naši čitatelia, sú zvyknutí hľadať a premýšľať. To, že vyspovedám analytika, ktorý roky pôsobil aj vo Svetovej banke mi prišlo ako normálne. Pretože žijeme v dobe, na akú si nepamätáme. A povinnosťou každého z nás nie je len byť zavretý doma a čakať. Povinnosťou je aj premýšľať a hľadať odpovede. Skúsiť posunúť informácie, ak nás môžu vytrhnúť z letargie a dať nádej na normálne fingovanie. Aspoň aké také normálne fungovanie.
Jurajovi som položila otázky a čakala som jasné odpovede.
Tie aj prišli. Napriek tomu sa našlo niekoľko ľudí, ktorí jeho odpovede spochybňovali. Všetky takéto komentáre som zobrala a poslala som mu ich formou ďalších otázok, pretože posledná vec, ktorú by som si želala je šíriť nezmysly a hoaxy. Chcela som odpovede na jeho tvrdenia. Odpovede prišli.
Prešlo zopár dní a posunuli sme sa.
Už sa pridali aj ďalší lekári a dnes som čítala komentár Ronalda Ižipa v Trende, ktorý písal o tom, že sa spúšťa oficiálne testovanie a štúdia (Oxfordská univerzita oznámila, že začína nábor do celonárodného klinického skúšania s názvom Principle, ktorého cieľom je posúdiť účinnosť ivermektínu). Docent Torok dokonca priznal, že jeho kolegovia lekári, ale aj sestry sa liečili Ivermectinom a že mali neskutočne dobré výsledky. Reportáž bola uverejnená na TA3.
Áno. Veľmi si želám, aby sa preukázalo popri štúdiách, ktoré už prebehli, že tento liek môže pomôcť. Stojí menej ako euro a keď úplne nevylieči všetkých, môže možno zásadne pomôcť. Môže možno dať nádej.
Na Nový rok som písala svoj novoročný text a mojim želaním bolo a stále je, aby sme boli ľudskí.
Aby sme na seba neútočili. Nie, ja nie som odborník na koronu a ani na vírusy. Ale snažím sa pozerať dookola. Otáčať hlavu a získavať informácie. A dať priestor. Keď sa ukáže, že to nefunguje, OK. Ale aspoň sa zaujímajme. Neštekajme po sebe.
V mojom novoročnom texte som písala aj o tom, že mi jeden veľmi vplyvný muž, dal dobrú radu. Mala som vtedy 30 rokov. Povedal mi, že ľuďom je treba rozprávať v príkladoch a obrazoch. Chcem sa preto podeliť o nasledovné.
Pre 7 rokmi som mala zdravotné problémy. Vyzeralo to, že mi budú musieť zobrať maternicu. Skoro som si ju nechala vyoperovať. Vtedy ale zasiahla moja vtedajšia šéfka. Povedala mi, že kým ma neuvidia ďalší lekári, nech nič nerobím. Tak som teda išla za ďalšími. Ďalší traja mi povedali, že nezomriem, ale aj tak to bude pravdepodobne treba vyoperovať a nasadiť hormonálnu liečbu. Bola som z toho mimo. Vedela som, že sa nechcem nechať priviesť do stavu ženy po prechode zo dňa na deň. Plakala som, kade som chodila.
Tí traja mi však povedali, že nie je treba konať hneď. A dali mi oddychový čas.
Ten čas som využila a našla som lekára číslo 5. Ten lekár našiel iné riešenie. A vyšlo to. Dodnes mám maternicu na svojom mieste a nemusím brať hormonálnu liečbu.
So všetkou úctou k odborníkom. Ja odvtedy viem, že keď mi niečo tvrdí väčšina, nemusí to byť pravda. Tak, ako to nebola pravda ani v mojom prípade.
Dajme priestor vedcom. Ale prosím, dajme priestor všetkým. Nielen tým, ktorí sú nejakou formou možno protežovaní. Počúvajme, čo hovoria. Neútočme na seba len preto, že máme iný názor. Korona nás mala niečo naučiť. A ja verím, že nás posunie v dobrom.