Ako nájsť prácu po päťdesiatke?

Vaše ročníky nevoláme.

Povedala pani na druhej strane linky. Takúto vetu. Natvrdo. Bez kompromisov. Bez lásky. Pozerám, čo je zlé na roku narodenia 1969? Veď dokonca, povedala by som, má až erotický náboj. 69! Hm…Či vytratil sa? Všetko sa stratilo a už je len vek? Pani pokračovala. Máte však zaujímavé skúsenosti, radi by sme sa napriek tomu (rozumej veku) s vami stretli. Tak som sa nadýchla. Vydýchla. Osprchovala. Obliekla. Namaľovala. „Mami neprezdob sa. Aj tak si príliš pekná“, hovorí syn. Múdre dieťa. A išla som.

POHOVOR

Ako som išla, tak som i prišla. Neuveríte. Poisťovňa to bola. Zožala som poklonu, že teda na svoj vek veru nevyzerám (nešla som na pozíciu modelky, aj keď doteraz tento môj popis tak vyzerá). Išlo o vedúcu obchodnej skupiny. 

Po polhodine vysvitlo, že skupina neexistuje a mala by som ju vytvoriť. Keď ju vytvorím, budem vedúca. Dovtedy by mi prakticky platili tri mesiace cca 400 EUR na živnosť. A čakali by výsledky. No…ako sa k tomuto slušne vyjadriť?. Pekne som poďakovala a odišla. 

Pani sa ma pri odchode ešte neštítila spýtať, že ako to robím, že tak dobre vyzerám. Vravím. Som 69na. Bol to úžasný rok. Mám to v popise dátumu narodenia (sprisahanecky som žmurkla). Pijem červené víno a fajčím. Aby som mohla piť to víno a fajčiť, veľa športujem. Takmer denne. A milujem veterníky. To je asi tak celé. Usmiala som sa a šla.

FAKT?

Toto nie je vymyslené. Toto sa stalo. Mala som 45 rokov. Katastrofa. Čím to je, že človek, keď prejde 40 začne akoby smrdieť? Taký pocit som mala. Akoby som vydávala dajaký čudesný smradľavý signál a moji rovesníci tiež. Môžeme si za to sami? 

Mala som to niekde v hlave, že 40+…to už sa ťažšie hľadá práca. Všetci to hovoria. Tak to skrátka je. Áno ťažšie. Ale neznamená to, že to nejde. Veď si len predstavte, že dnes v 40ke sú často prvorodičky. 

Prídu po materskej a majú 43. Pred sebou ešte 22 rokov práce, hypotéku a malé dieťa. Veď sú len v polovici pracovného života. Ako dobre zabehnutý motor na aute, kde sa vychytali všetky výrobné chyby a všetko šliape ako má.

KEĎ KAMOŠKA POMÔŽE

Aby som to skrátila, nech sa nezamotám. Kamarátka ma vzala na obchodné oddelenie. Mala som to ako terapiu. Zabehnutá firma, bolo treba len predávať. Ja predaj milujem. Predávať skrátka viem. Tak som teda predávala. Darilo sa mi. 

Vedela som, že tam nevydržím dlho. Všetci to vedeli. Platovo to nebolo nič moc, ale zas ani málo. Také to koliesko pre škrečka. Príde 15ho a nádrž sa doplní. Dá sa na to zvyknúť. A ani sa nesmejem ľuďom, ktorí takto žijú. Chápem ich. O 16.30 som bola doma. Išla do fitka, navarila. Aj rodina bola spokojná. 

Vedeli sme však všetci, že to takto dlho nepotrvá. Bola to taká oddychovka. Keď si to teraz kamarátka prečíta, možno ma „zabije“. Ale viem, že nie. Nezabije. Možno ani nevie, že ma previedla obdobím vyhorenia. 

Nuž a lepšie prejsť vyhorením ako radový obchodník, než skončiť na psychiatrii. No nie? A obraty som mala. Nik neutrpel žiadnu ujmu. Ale teda ani „orgazmus“ to nebol. Pomohlo mi to však premýšľať a rozhliadať sa po iných možnostiach. 

Chvíľu v živote som sa zaradila. Ale celý ten čas som sa rozhliadala a hľadala príležitosť. S veľkým P.

THAT IS IT

A ona prišla. Úžasná sa mi zdala. A vlastne veď aj bola. Dostala som možnosť riadiť marketing a komunikáciu v jednej veľkej spoločnosti. Nevedno prečo, obchod mi nechceli zveriť. Fakt sa im čudujem. Tak ale nevadí. 

Marketing bolo treba zmeniť, preupratať, online vybudovať, web prekopať úplne od základov, eshop urobiť. Chytila som sa práce a príležitosti. Cestou ma zopár ľudí oklamalo. Dokonca i podviedlo. To sa stáva. Veľa som sa však naučila. Veľmi veľa. Hlavne v online. WordPress je kamoš veľký. SEO chutí ako veterník. 

Chvíľami som si robila srandu, že budem raz najstaršia digital nomádka na svete. Päťdesiatnička s notebookom na kolenách niekde v Thajsku na pláži cez skype call.

NO TAK NIE. NIE JE TO „THAT IS IT“

No a ako to niekedy býva, keď pracujete niekde, kde nemôžete rozhodovať o všetkom, môže prísť z ničoho nič koniec. Nebudem rozpisovať prečo. Rozhodla som sa to sama ukončiť. Tak toto sme teda mali do roka a do dňa.

NÁJDI SI HEADHUNTERA

V medzičase som si našla headhuntera. „Ďalší rok na krku. Blížime sa pomaličky k 49 pani Valachová. Nehovorím, že to bude nerealizovateľné, ale zamestnať vás podľa vašich predstáv bude veľmi ťažké“. Toto hovorí headhunter, ktorého som oslovila. 

Sedím a pozerám. Zdvihla som sa. A DOSŤ. Toto nikam nepovedie. Bude to len z roka na rok horšie. Ako nájsť prácu po päťdesiatke? Keď budem mať 55 tak čo? Na vrátnicu so mnou? A čo v 60ke. Na verejné toalety? Budem tak šťastná? No nie, nebudem. 

Nastal čas sa zamyslieť. Ja predsa viem predávať. Predám svoje vedomosti a skúsenosti. Je vo mne život. Nákazlivá energia. Dokážem rozhýbať procesy. Motivovať ľudí. Mám vkus. Mám originálne nápady. Viem písať. 

Ja sa predám. Predám sa. Bude to mať šťavu. Takto vzniklo JUICY. Spolupracujem s freelancermi a dodávame šťavu rôznym projektom ako marketingová agentúra. (www.juicy.sk)

40+ POSITIVE

Ako sa to začalo? Sadla som si. Vzala čašu vína. Papier. Pero. Spísala som čo viem. Čo nové som sa naučila. Spísala som aj to čo neviem. Aj to čo nechcem vedieť a radšej to nakúpim inde. 

Spísala som si mená ľudí, s ktorými môžem veci realizovať. A zrazu nastalo jasno. Rozmýšľam, že tento návod začnem predávať. Spravím z toho taký ten ebook. Asi by šiel na dračku. Je nás totiž 40+ veľa. A je len na nás, či s touto ťažkou témou, s týmito strachmi, s tým kultom mladosti v profi živote začneme niečo robiť. 

Ja som začala. A takto vznikol aj projekt 40plus spolu s Andreou Trávničkovou, ktorá na tejto myšlienke už istý čas pracovala pod značkou Make Sense. 

NAPÍŠTE AJ ČO NECHCETE

Istotne. Nie je to návod pre každého. Nedá sa realizovať vždy. Ihneď. Bezhlavo. Aj mne to trvalo. Jedno však viem. Naše životy sú veľmi krátke. Ako chcete tie dni prežiť? S kým? Čo od života chcete? Napíšte si to na papier. A napíšte aj čo nechcete. 

Zvykne to veľmi pomôcť. Ak ešte nenastal čas na vaše podnikanie, nevadí. Nie je to pre každého. Vyhoďte si zo životopisu váš rok narodenia. Aj rok kedy ste skončili školu. Aj prvé zamestnania prerieďte. Ani vek detí nepíšte. Nemusí tam svietiť všetko. Usmejte sa. A takto usmiati a naladení sa odfoťte. Pomáha to. Veľa šťastia.

Martina Valachová