Ako obyčajná sestra pri lôžku nedokážem zmeniť systém, ale vždy viem pracovať v prospech pacienta.

Ako obyčajná sestra pri lôžku pacienta nedokážem zmeniť systém, ale jediné čo môžem ovplyvniť, je jeden deň svojej práce v prospech pacienta.

Nie jeden z nás sa ocitol na oddelení pre dlhodobo chorých v nemocnici.  Či už ako príbuzný člena rodiny, alebo ako samotný pacient.  V júni som navštevovala svojho otecka v nemocnici, ktorý  bol hospitalizovaný práve na oddelení ODCH – na oddelení dlhodobo chorých v nemocnici v Bojniciach.  Plná rôznych pocitov a pochybností, že čo všetko sa môže prihodiť, som stála u lôžka svojho imobilného otecka. Do dverí vstúpila sestra, ktorá moje rôznorodé myšlienky v mysli takpovediac úplne rozpustila. Jej profesionálny výraz, odbornosť a súcit s pacientom prevyšovali jej bledomodrý elegantný oblek, ktorý som jej v duchu obdivovala. Jej meno je Slávka – Mgr. Slávka Gorná, absolventka dvoch vysokých škôl a ako ona tvrdí aj tichou ochrankyňou pacientov.

Dnes pootvorím dvere do jej príbehu. Do príbehu Slávky, sestry, sociálnej sestry a už aj školiteľky mladých zdravotníkov či verejnosti.

Slávka, kedy vznikla u teba myšlienka stať sa sestrou a práve na oddelení dlhodobo chorých?

Ja som vlastne nikdy ani sestrou nechcela byť, rôzne životné udalosti ma k tejto krásnej profesii nasmerovali. Prvú vysokú školu som vyštudovala odbor sociálna práca a pracovala som prevažne pre neziskové organizácie. Bola som angažovaná v rôznych národných projektoch kde som pôsobila v oblasti sociálneho poradenstva a prevencie. Skoro každý kto doštuduje pomáhajúcu profesiu a nastúpi do praxe tak má tzv. spasiteľský syndróm, tak to bolo aj u mňa až to dospelo k určitej frustrácií. V tom čase mi moja sestra, ktorá pracuje ako zdravotná sestra už 35 rokov, povedala:

„Keď chceš pomáhať, poď pracovať do zdravotníctva, tam je práce dosť.“ A ja som šla.

Nastúpila som do nemocnice na interné oddelenie ako pomocný pracovník v zdravotníctve a začala som, ako sa hovorí od podlahy. Práca ma napĺňala a postupne som sa popri zamestnaní vzdelávala a pokračovala som ako praktická sestra. V súčasnosti mám vyštudovanú aj druhú vysokú školu odbor ošetrovateľstvo a pracujem ako sestra pri lôžku pacienta. Počas štúdia som pracovala v dvoch nemocniciach, striedala som interné oddelenie s oddelením pre dlhodobo chorých.

Ako?  „Nuž, osud to tak nejak zariadil“.

Všeobecne sa hovorí, že oddelenia pre dlhodobo chorých sú tzv. oddelenia, kde sú pacienti len odložení. Je to pravda? Aký máš ty na to názor?

V niektorých prípadoch sa to tak môže zdať, hlavne vtedy, keď sa rodina nevie, nechce, alebo nemôže o svojho príbuzného postarať. Na oddelenie dlhodobo chorých sa pacienti dostávajú prevažne prekladom z iných oddelení. Počas hospitalizácie prebieha ich rehabilitácia a zároveň sa rieši sociálna otázka, ako ďalej. V spolupráci so sociálnou sestrou je poskytované sociálne poradenstvo a v spolupráci s rodinou navrhnuté možnosti riešenia starostlivosti či už v domácom prostredí alebo v zariadení. Som vďačná, že v tomto procese môžem využívať obe svoje odbornosti aj keď len ako zastupujúca sociálna sestra.

Čo vnímaš na svojej práci ako veľmi náročné a naopak, čo ti prináša radosť?

Vo svojej práci ako veľmi náročnú vnímam hlavne komunikáciu. Nielen s pacientom, ale aj s príbuznými či kolegami. V súčasnej digitálnej dobe keď viac žijeme vo virtuálnom svete ako v realite, sa už nevieme ani porozprávať. Zabúdame na pozdrav a stále menej používame tie tri zázračné slová: Ďakujem, prosím a prepáč.

Často sa stretávam s ľuďmi, ktorí majú v sebe nahromadený veľký emocionálny jed, ktorý neprináša nikdy nič dobré.

Radosť mi prináša v mojej práci keď sa zdravotný stav pacienta natoľko zlepší, že vďaka rehabilitácií na oddelení, ktorú vykonávajú rehabilitačné sestry , sa z imobilného pacienta stáva pacient mobilný. To znamená, že ide domov „po svojich“.

Určite sa stretávaš so smrťou na oddelení. Ako zvládaš a prijímaš smrť, odchod človeka z tohto sveta?

Áno aj smrť je súčasťou života. Nemôžem povedať že to zvládam s ľahkosťou, vždy pociťujem v sebe smútok. Ale záleží aj na stave pacienta, pretože častokrát je smrť vykúpením z utrpenia, ktoré choroba so sebou prináša. Najťažšie pre mňa je, keď zomrie mladý človek, ktorý mal ešte život pred sebou. Práca so smrťou u mňa stále viac umocňuje myšlienku našej pominuteľnosti , hlavne v situáciách keď sú rodiny rozhádané v otázke starostlivosti, majetku a peniazoch. Nikto z nás nevie, kedy dohorí tá naša sviečka, preto by sme mali svoj život žiť a nie ho len prežívať.

Aby oddelenie nemocnice bolo prospešné pre pacienta, je veľmi dôležitá spolupráca celého tímu. Ako hodnotíš  spoluprácu na oddelení? Lekár verzus sestra, sestra a sanitár a iní?

V každej nemocnici a na každom oddelení sa vždy niečo nájde, čo by stálo za povšimnutie, ale to už je záležitosť manažmentu. Oddelenie ODCH v Bojniciach vedie skvelá pani primárka, ktorá naozaj robí maximum v prospech pacienta. Spoluprácu celého tímu hodnotím ako dobrú, aj keď sa občas vyskytnú názorové nezhody.

Slávka nie si len sestrou na oddelení, ale angažuješ sa aj v inej oblasti zdravotníctva. Čím všetkým sa ešte zaoberáš mimo rámec nemocnice?

Mimo svojej práce a nemocnice spolupracujem s organizáciami pre pacientov a Asociáciou na ochranu práv pacientov. Som členkou Ligy proti reumatizmu na Slovensku, ktorá spája všetkých, ktorí chcú, môžu a vedia pomôcť reumatikom. Pomáha pacientom s reumatickými ochoreniami (RO), oboznamuje pacientov aj verejnosť s problematikou RO, usiluje sa o zlepšenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti o reumatikov a podporuje edukáciu pacientov.

Veľkou udalosťou a príležitosťou na osvetu je už tradične 12. október, kedy si
každoročne Liga spolu s pacientmi a sympatizantmi pripomína prostredníctvom zaujímavých akcií Svetový deň reumatizmu.

Hlavnou a najdôležitejšou úlohou Ligy je, aby sa nikto s reumou necítil byť sám.

Viac informácií nájdete tu: https://www.mojareuma.sk/

Plánuješ nové aktivity a kde všade sa môžeme s tebou stretnúť?

Plánujem aj nové aktivity, pokračujem v celoživotnom vzdelávaní a naďalej sa chcem venovať sociálno-zdravotnej oblasti a prednáškovej činnosti v téme:  Cesta pacienta za dlhodobou starostlivosťou.

Čitatelia, ktorí by mali otázky k tejto téme, ma môžu kontaktovať tu: FB Slavka Gorná.

Tvoje motto na záver?

Ako obyčajná sestra pri lôžku pacienta nedokážem zmeniť systém, ale jediné čo môžem ovplyvniť je jeden deň svojej práce v prospech pacienta.

Ďakujem za rozhovor, Zuzana Balašovová Donátová

Mnohé krátke úvahy, postrehy i zamyslenia som zozbierala  do knižky s názvom ČO VY NA TO?

V prípade záujmu nájdete tu:  https://elist.sk/kniha/co-vy-na-to/

Zuzana Balašovová Donátová

Stretnime sa naživo

Festival ODznova v pravdivosti sa koná presne o mesiac v Bratislave 19.10.2024. Lístky za výhodnú cenu nájdete tu: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/festival-odznova-v-pravdivosti-zdravie-39987/

Strávime spolu deň, ktorý dá odpovede na to, prečo sme chorí a ako z toho von. Budeme debatovať aj o možnostiach uzdravenia duchovnou cestou, ale aj o význame hladovania či správneho dýchania. Hovorí sa, že zdravie máme vo svojich rukách. Už len hľadať cety, ako sa k možnostiam, ktoré zväčša nenájdete v reklame – postaviť. Na všetkých sa tešíme.

Pripravila: Martina Valachová

Martina Valachová