Herec a hudobník Roman Féder brigádoval vo vinohrade a opäť hľadá prácu.

Titulok, ktorý by si pred šiestimi týždňami nevedel predstaviť ani herec a hudobník Roman Féder, a asi ani nikto z nás. Doba je zvláštna, ale niektorým ľuďom práca nesmrdí. Roman z Funny Fellows sa chytil možnosti hneď, ako pochopil, že jeho projekty a to, čo ho doteraz živilo, ostane na dlhší čas v nedohľadne.

Roman, povedz na úvod, ako ťa KORONA zasiahla? Čo všetko si mal na jar rozbehnuté a potvrdené?

Oblasť kultúry a umenia je vzhľadom na prísne opatrenia úplne nefunkčná. Samozrejme, sú tu aktivity s prenosom internetových koncertov, čítaní literatúry online, prípadne rôzne edukačné videá, ale to je veľmi malá a slabá náhrada, ktorá vôbec nerieši existenčné potreby. Takže zasiahlo ma to úplne a neodvratne. Už 13. marca nám zrušili koncerty a vlastne od toho dátumu všetko. Mali sme zazmluvnené predstavenia pre rôzne spoločnosti a produkcie v Rakúsku, Slovinsku a tiež na Slovensku.

Konkrétne dvojkoncert v Portoroži spolu s európskou swingovou špičkou, tradičnú spomienku na Titanic v Oponiciach, kde účinkujeme a tvoríme program už takmer sedem rokov, ale aj koncerty pre mestá Nitra, Zlín, Dubnica a podobne. Len za marec a apríl je to pätnásť koncertov vrátane obľúbeného Dobrého Trhu, ktoré sú zrušené.

Veľmi som sa tešil na opätovnú spoluprácu s rakúskou umeleckou agentúrou, ktorá produkuje predstavenia v kamennom amfiteátri. Majú nádhernú atmosféru starosvetskej operety a bolo to veľmi srdečné stretnutie s maďarskými kolegami z Budapešti a z Győru, kde je opereta fenoménom dodnes. Je to veľmi príjemné, že mnohí produkční a dramaturgovia mi volajú, že keď už to pominie, tak sa tešia na spoluprácu. Ja tam ale cítim aj podtón obavy, či to bude možné v budúcnosti, z ekonomických dôvodov.

Mal som v pláne aj nové kostýmy pre našu novú show a do divadelného predstavenia pre deti som začal vyrábať nové bábky, ale zatiaľ som musel práce prerušiť, aby som mohol brigádovať. Veľmi mi je ľúto aj za odloženou premiérou predstavenia Koštovka, ktoré sme mali hrať s Bibianou Ondrejkovou a našimi hosťami Zdenkou Studénkovou a Jozefom Vajdom. Premiéra mala byť v Banskej Štiavnici v apríli, no a teraz dúfame, že to bude možno v októbri.

Radi by sme s Koštovkou cestovali po našich mestách, pretože to bude veselé a vtipné predstavenie s hudbou a pesničkami. Určite do predstavenia teraz presiaknu aj nové skúsenosti z brigády a z vinohradu, ale aj z toho, čo sa okolo nás deje a ako sa ľudia prejavujú.

KORONA u teba odstavila úplne všetko? Alebo ti ostalo aspoň rádio, prípadne iné možnosti zárobku?

Verejné vystúpenia, ktoré sú ťažiskom mojej práce, sú úplne zrušené. Dokonca je nariadenie, kde sa zakazuje akékoľvek verejné predstavenie či koncert. Robil som si trochu žarty, že teraz si budú ľudia organizovať tajné divadelné a hudobné večierky. Ako v komunizme. Pri dverách kočikárne alebo pivnice povieš heslo a potom ťa pustia dnu. Je to dosť nepríjemné a priznávam, že aj domotivujúce.

Zostala len milá práca v Rádiu Devín, kde do júna pripravujem, ako externista, reláciu „Veselé synkopy“. Pracujem tam už od roku 2004, teda šestnásť rokov s drobnými prestávkami. Je to veľmi príjemná práca, aj keď skromne honorovaná a nedá sa z toho vyžiť. Pripravujem ju ako redaktor, aj ako režisér, aj si do rozhlasu nosím skladby zo svojej súkromnej zberateľskej fonotéky, ktoré často zakúpim na svojich zahraničných cestách. Je to aj trochu bádateľsko-náučná činnosť.

Aktuálne však od júna vždy vedenie rozhlasu zaraďuje reprízy, no a tie nie sú honorované. Ak by mal niekto chuť, budem rád a stačí si naladiť Rádio Devín v pondelok o 18:00 hod.

Relácia má názov Veselé synkopy a pripravujem ju v štúdiu aj s pani Martou Pelikánovou, ktorá je zvukový majster a opravuje mi moje „brepty a šmodrchy“ a rôzne fučania do mikrofónu. Smejem sa na tom, že ona zo mňa vie urobiť bezchybného moderátora. Na čo pani Marta so svojim ženským šarmom dodá: „Dva som vám tam nechala, lebo to by už bolo moc dokonalé!“ Bude mi to chýbať a dúfam, že v októbri opäť napochodujem do rozhlasu pracovať.

Všimla som si, že si doteraz brigádoval vo vinohrade. Si vinár a ťahalo ťa to do vinohradu spontánne? Alebo to bola možnosť a chytil si sa jej?

Skôr to bola možnosť a prejav solidarity, ak to mám zhrnúť. Hneď v marci som si totiž začal hľadať prácu cez všetky internetové portály a rozposlal som svoj životopis. Vedel som, že so svojou profesiou nebudem prácu hľadať ľahko a ešte je tu aj môj vek. Pretože som nedostal kladnú odpoveď na viac ako 57 žiadostí počas štrnástich dní (prestal som to po čase počítať), zavolal som niekoľkým priateľom vinohradníkom a skúšal som u nich. Jedine z rodinného vinárstva Hacaj, ktoré je tiež veľmi postihnuté opatreniami a zastavením predaja vína, prišla kladná odpoveď.

„Šak ty si Pezinčan, tebe to pôjde,“ povedal Janko Hacaj. Historická pravda, že najčastejšie vám pomôže ten, kto sám žije skromne a poctivo, sa tu potvrdila. Som za to vďačný a vážim si prístup Ing. Jána Hacaja. Osud nás opäť spojil. Najprv počas nežnej revolúcie a teraz znova vo vinohrade. Rozhodol som sa to brať s humorom, ale aj tak náučne. Janko mi všetko vysvetľuje, ako sa čo robí, aj ako to videl vo Francúzsku a ja si vlastne takto pri ňom robím ďalšiu kvalifikáciu.

Áno, je to ťažká práca, ale každá práca, ktorú robíš poctivo a s nasadením, je ťažká. V tom spočíva samotný význam slova práca. Bonusom je výhľad, ranné a večerné slnečné lúče, zajac, čo ma príde pozrieť, alebo samota, ktorá mi, tak povediac, čistí hlavu. Pravda je aj to, že náš región je charakteristický práve vinohradníctvom a z mladosti som si musel zaspomínať, ako sme to, či ono robili na študentských brigádach.

Neskôr sme často koncertovali na podujatiach spojených s vinohradníctvom. Rôzne výstavy vín, vinobrania alebo turisticko-prezentačné podujatia s našou hudbou dodávali divákom osobitú a príjemnú atmosféru. Preto mi zrejme napadlo skúsiť niečo také, ako práca vo vinohrade. Často som počúval, že je nedostatok pracovníkov a musia chodiť robiť Ukrajinci. Tak som sa ponúkol a vyšlo to.

Okrem samotnej práce je aj vtipné, že keď som zabratý do roboty a okolo idú ľudia, ktorí vo vinohradoch športujú alebo venčia psov alebo sa snažia unaviť deti, tak počujem také vtipné rozhovory: „Je to on? Veď včera bol na Markíze, to nebude on.“

Občas sa pristavia a porozprávame sa. Našťastie sa nikto nechcel fotiť, lebo to by ma zdržovalo a ja musím makať, aby som si neurobil hanbu. Nuž a víno, kto by nemal rád víno v Pezinku? Je to tradícia a podľa mňa aj priorita. Nielen potravinársky, ale aj kultúrne a turisticky. Na podujatia spojené s vínom boli naviazané ďalšie profesie a mňa vždy lákalo a bavilo byť súčasťou takého podujatia, kde si diváci užívajú dobroty a chute všetkých druhov. Rád počúvam vinárov, ako sa občas vtipne doťahujú, koštujú, hodnotia, pokyvkávajú hlavami a sú hrdí na svoje vína.

Je práca vo vinici podľa teba ťažká? Alebo by si si vedel takúto formu obživy predstaviť aj dlhodobejšie?

Práca vo vinohrade je ťažká, ale dá sa na to privyknúť. Najťažšie bolo zahrabávanie riadkov po diviakoch. To sa nedá robiť žiadnym strojom. Musí nastúpiť škrabák, kopál alebo motyka a čakan. To bolo tvrdé aj preto, že je sucho. Brneli mi ruky dva dni a na husle som nemohol ani pomyslieť. Mám totiž vytvorený taký režim, že keď prídem z vinohradu, tak ešte cvičím na hudobné nástroje, aby som sa udržiaval vo forme. Je to pre mňa podstatné a myslím, že to tak robia aj ostatní kolegovia.

Práve v tomto období je vinohrad najkrajší. Poviazaný, očistený a s desaťcentimetrovými výhonkami konárikov. K tomu spev vtákov, no romantika ako z filmu. Len ešte aby prišiel Jean Reno J. Ten síce neprišiel, zatiaľ, ale zato Ing. Oľga Bejdáková si ma odfotila pri viazaní hneď druhý deň. Smiali sme sa, že vznikne nové podujatie. Umelci vo vinici a bude to súťaž vo vinohradníckej činnosti. To by sme mohli zavolať aj toho Jeana Reno aj Stinga, aj Richard Gere by mohol dobehnúť z Toskánska, ale, samozrejme, v rúškach.

Dnes je veľa úkonov, kde pomôžu vo vinohrade stroje, ale treba rozumne zvažovať, či to potom nie je na úkor kvality hrozna. No a treba mať financie na také stroje, čo nie je maličkosť. Nechcem mudrovať, len sa mi páči symbióza tradičnej formy s novými postupmi v pestovaní hrozna. Je treba zvažovať aj podľa množstva hektárov a v tom som zatiaľ len učeň, ktorý počúva niekoho, kto sa tomu venuje celý život a čerpá z poznatkov francúzskych vinárov.

A čo tak robiť to dlhodobejšie?

Keby to bolo lepšie platené, asi aj áno (smiech), ale už teraz viem, že to ovplyvní moje moderovanie koncertov a inšpiruje ma to vo vymýšľaní nových veselých príhod. Viem, že do budúcna by to nebol problém spojiť aj s mojou hudobnou či divadelnou prácou. Veď aj Sting má vinice a víno. Mne by sa tiež páčilo mať niečo vlastné a pokojne by som zrevitalizoval nejaký zanedbaný alebo spustnutý vinohrad. Nasadil by som tam jahody alebo aj nejaký strom, to bolo vždy vo vinohradoch, aby som si mohol sadnúť do tieňa.

Uvidíme, čo tu ešte bude a čo budeme musieť prekonať. Je to psychicky náročné, ale práve prostredie vo vinohrade mi pomáha sa od pesimistických myšlienok odpútať. Zumberg je súčasť cajlanského chotára a nachádza sa tam aj známa studnička Urbánka. Bolo pre mňa až dojemné, keď som si spomenul, ako sme okolo nej chodili, keď som bol chlapec, a potom, ako mi Janko rozprával o jeho dedovi, ktorý tam vysádzal vinohrady ešte pred vojnou a o svojom otcovi, ktorého som poznal.

Sága rodu vinohradníkov je aj kus histórie tohto kraja. To je podľa mňa na film. Stodvadsať rokov tam tá studnička je a jej príbeh pokračuje. Rád si beriem príklady z histórie, lebo podľa mňa sa v nej dá veľa naučiť aj pre našu súčasnosť. Veď si len zoberme takého Armstronga. Keď nemal koncerty, odniesol oblek do záložne a išiel roznášať uhlie za päť centov. No a keď mal ponuku na koncert, vyplatil oblek a išiel hrať. V tomto ohľade som na tom ešte parádne. Pripomeniem, že Armstrong sa naučil hrať na kornet v polepšovni, a toto ma buď ešte len čaká, alebo minulo.

Ja som ťa vždy vnímala ako hudobníka. Úplne ma však dostali tvoje videá, kde si sa prihováral najmä deťom. Ako prvé mi napadlo, že by si mohol byť učiteľ „na diaľku“. Vedel by si rodičom ponúknuť takéto online vyučovanie?

Jaj, to bolo tak, že mi zavolala moja spolužiačka z gymnázia. Teda z nášho presláveného gymnázia, Gabika Groschmidtová, ktorá je pani učiteľka, že či by som pre jej tretiakov nenačítal niektoré texty z literatúry. Som veľmi rád, že sa to nakoniec deťom aj rodičom páčilo. V našom divadle FederTeater, ktoré tvoríme s dcérou Sidóniou a ďalšími spolupracovníkmi a tvorcami, máme niekoľko projektov, ktoré by mohli slúžiť na podobné účely. Zapojili sme sa do projektov, ako Osmijanko a Edulienka, či tvorba umeleckého prednesu.

Možno by to naozaj bola forma ako spestriť výučbu literatúry. Veď už Komenský hlásal „škola hrou“. Ja by som to robil rád. Podobným spôsobom tvoríme aj s Funny Fellows naše koncerty pre deti. Je to príjemná práca, lebo chlapi sú večné deti a stále sa len chcú hrať. My sa v divadle hráme na psov, žabiakov, strašidlá a podobne. Teraz máme v pláne nahrávať ďalšie skladby pre deti, ale nebudem radšej viac prezrádzať, aby nám ten nápad niekto „nečmajzol“, lebo už mám takú skúsenosť a nie je to príjemné.

Potom sa z toho zrejme vytvorí predstavenie aj na divadelné dosky, ale my si na tie dosky veľmi nepotrpíme, lebo vieme hrať takmer všade, aj na našom Barkase. No, a keby bol záujem, prečo nie, ja viem tieto divadelno-vyučovacie online hodiny hrať aj pre menší počet divákov. Koniec koncov, aj učitelia by boli radšej, keby mali menej žiakov v triede. Určite teraz mnohí rodičia vedia, o čom hovorím a je to aj trend v Škandinávii. Vedel by som ponúknuť aj inú, sofistikovanejšiu formu. Mám nápad a už len treba domyslieť detailne logistiku.

My sme sa spojili na základe toho, že si mi písal, že brigáda vo vinici končí a hľadáš si niečo ďalšie. Čo všetko vieš ponúknuť? Možno niektorí naši čitatelia ocenia tvoje schopnosti.

S brigádou je to naozaj tak. Ak sa nepohne predaj vína vo všeobecnosti, asi by bolo veľmi ťažké pre rodinné vinárstvo držať ma ako pracovníka, aj keď veľmi kreatívneho (smiech). Narážam na veselé videá, ktoré sme pre vinárstvo Hacaj vytvorili počas mojej práce vo vinohrade. Sú celkom úspešné a majú dobrú sledovanosť.

Najpodstatnejšie ale je, že ide o výborné víno a sekty vyrobené klasickou kvasnou metódou à la Champagne. To sa potom ľahko vymýšľa. Vedel by som nahovoriť reklamu, propagačný spot, komentár, audio knihu, vytvoriť videá pre účely propagácie.

Pre každé vínko sme na melódiu vymysleli text, aby sme to víno veselo charakterizovali a zároveň je melódia z krajiny, odkiaľ pochádza aj odroda hrozna. K francúzskej odrode francúzska melódia, k talianskej odrode talianska melódia a podobne. Postupne ich budeme takto našim klientom predstavovať a lákať maškrtné a pôžitkárske jazýčky na skvelé chute.

Môžem ešte doučovať dejepis, prípadne literatúru, alebo učiť deti aj dospelých hru na hudobné nástroje, ako husle, zobcová flauta, trúbka, kontrabas, ukulele alebo aj spev. Nuž, a keď máte doma svoje deti už dlho, tak sa to dá všetko individuálne aj v prírode. Mám aj takýto nápad: môžem zahrať divadelné predstavenie pre rodiny u vás doma na záhrade, terase alebo, ak nemáte, tak sa viem s vami dohodnúť, kde v prírode by to bolo možné a podobné predstavenie mám aj pre dospelých.

Podmienky vysvetlím na rfeder@funnyfellows.eu. Prípadne si pozrite naše stránky www.funnyfellows.eu alebo www.federteater.sk, tam si môžete vybrať. Dokážem sa po dohode starať o vašu záhradu, a všakovaké práce okolo domu, prípadne kuriérske služby. Na zváženie je aj povolanie, ktoré vymyslel Marian Labuda. Predjedávač. Ak náhodou vaše deti nechcú jesť zeleninu alebo nejaké jedlo, ktoré ste prácne navarili, tak ja prídem a ukazujem, ako sa to dá zjesť a aké je to dobré.

Ak nás chcete aspoň malou troškou podporiť, budeme radi, ak si stiahnete do svojho mobilu naše CD z ľubovoľného hudobného streamu (Apple music, Spotify,…). Alebo si objednajte naše CD, či tričko na našom novom e-shope, ktorý sa nachádza na našej stránke https://www.funnyfellows.eu/sk/e-shop.alej.

Veľa ľudí má svoje životné motto, ktoré im v ťažkých situáciách  pripomenie ich životné ciele a nastavenie. Máš svoje motto a podržalo ťa teraz?

Neviem či je to motto, ale často, a najmä v tejto dobe, si spomínam na príhodu zo študentských čias. Ako študenti VŠMU sme občas účinkovali v SND a hrali vojakov alebo poslov alebo rôzne malinké úlohy. Raz som aj ja niesol nejakú halapartňu na scénu a s napätím som čakal na svoju chvíľu, keď tu zrazu pristúpil ku mne pán Machata a povedal: „Mladý, ty chceš byť herec?“ Odpovedal som, že áno. „Vieš, čo je najdôležitejšie na tomto povolaní?“ Neviem, čo majstre? „Len sa zo seba neposrať.“

Viem, že je to trochu hrubozrnné, ale pravdivé. Samoľúbosť je manufaktúra, ktorá nám vie vyrobiť toľko problémov a ťažkostí a možno aj predsudkov, že nám to pokazí deň alebo aj kus života. To je škoda. Škoda času, lebo ten sa nedá vrátiť.

Si vieš predstaviť, že šponuješ drôty vo vinici a zhováraš sa s majiteľom vinohradu aj o literatúre aj o histórii? To by som nikdy nezažil a o takéto momenty som bohatší. Inak vychladený sekt Hacaj a k tomu CD Funny Fellows, to je najlepšie strávený večer. Tak na zdravie a do jazzovania priatelia.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/