Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Ako prežiť Vianoce osamote? Pozor na simulovaný a zbytočný smútok z Vianoc…
Tešíte sa na Vianoce alebo máte z nich už niekoľko týždňov obavy? Kladiete si otázku, ako prežiť Vianoce osamote? Je mnoho ľudí, ktorí majú z Vianoc doslova strach. Strach, že nebudú zvládať pocity samoty, pocity akéhosi poníženia vo vlastných očiach, lebo nie sú so svojimi blízkymi, a pocity menejcennosti, že ešte stále či už zasa nemajú partnerov.
A všetky tieto pocity ešte znásobené mediálnym tlakom vysielaným cez obrázky šťastných, prešťastných rodín, ľudí všetkých vekových kategórií, úsmevy cez celú obrazovku, až po filmy, kde všetko dobre sladko dopadne. Hlavným cieľom je, teda, ja tomu verím, akási výzva, aby sa ľudia k sebe (aspoň) na Vianoce chovali milšie, viac si pomáhali (hm, žeby cez rok nemuseli…?), aby si zmysleli na svojich najbližších a aby ich nenechali samých, ak je to len trocha možné.
Ale, žiaľ, v týchto dobre mienených radách je akési antikúzlo.
Nielenže ich je veľké množstvo a bežia dokolečka-dokola, ale v mysli človeka, ktorý je sám, vyvolávajú ešte väčší pocit samoty a opustenosti. Jeho myseľ totiž nasimuluje stav, kedy absolútne uverí tomu, že len takéto všetko ideálne je v poriadku, že takto to má byť. Ale jedine takto!
Výroky typu: „Na Vianoce by nikto nemal byť sám!“ podprahovo určujú akúsi normu každého „správneho“ jedinca spoločnosti a ten, kto nezodpovedá týmto vyhláseniam, nezapadá.
A práve preto majú niektorí ľudia z Vianoc už vopred paniku a depresívne stavy.
Poznám ľudí, ktorým toto práve spustí pocit výčitiek, pocit pochybností, ktoré inak celý rok takmer nemajú, alebo ak áno, tak ich zvládajú v pohode. Ale na Vianoce im vylezie na povrch pocit, že určite oni sú tí zlí, nemilovaní, nechcení.
Uvedomte si, ako tú ktorú reklamu natáčajú v štúdiu, že sú to herci, komparz, ktorí zo seba chrlia šťastné úsmevy a ukážkové pocity šťastia od prvej klapky po režisérove „stop“.
Akoby sme sa všetci mali povinne tváriť, že na Vianoce sa smútok, hnev a nespokojnosť nenosí. A pritom práve cez takéto sviatky, kedy sa rodiny, aj tie vzdialenejšie, stretajú a vyplaví sa na povrch kopu nevyriešených sporov. Plánované šťastné obedy končia hádkami a rozlúčením príbuzných: „Oooch, čau zasa o rok!“.
A vonkajšia maska padá.
To, čo máme všetci vnútri, aj tak nikdy neskryjeme. Ani na Vianoce.
A aj tak je to v poriadku. To je ŽIVOT.
Ako prežiť Vianoce osamote?
Skúste si uvedomiť, že do nášho života patrí aj radosť, aj smútok, všetky negatívne aj pozitívne pocity a prejavy emócií počas celých 365 dní v roku. Všetky a stále, lebo sme tak stvorení a nastavení. A 24. deň posledného mesiaca v roku nie je výnimkou.
Vianočný deň je ako každý iný, má plných 24 hodín dobrých, ale aj tých pre nás zlých pocitov. Môžeme ich nasilu potlačiť, ale ak majú mať pre nás význam a majú nám niečo ukázať, nájdu si cestu, ako vyliezť na svetlo. Uvedomte si, že ide len o pár hodín predstieraného čohosi, čo by sme mali akože spĺňať, byť pokope, na povel sa radovať, smiať sa a cítiť sa dobre.
A vlastne, skutočne iba pár hodín.
Čo som sa rozprávala s ľuďmi, ktorí sú sami, tak mi prezradili, že tento sviatok zvládajú cez deň celkom schopne, najväčší tlak nastáva práve podvečer, kedy sa ťaživé pocity a opustenosť znásobí práve spomínaným podprahovým tlakom, ako BY MALI ľudia byť, ako by sa mali cítiť, s kým by mali byť.
Takže, ak sa náhodou už vopred bojíte svojho možného smútku, verte, stále ste normálni, prirodzení, na nič sa nehráte. A je to v poriadku. Ale zároveň si uvedomte, že to tak vôbec nemusí byť. Netušíte vopred, čo sa udeje, ako sa budete cítiť. Ak dobre, je to o.k., ak nepríjemne a smutne, zasa je to o.k. Proste len prijmite to, že v niektorý deň v roku sa cítite fajn, v iný zasa nie práve najlepšie.
Ak vás náhodou takéto pocity pochytia a budete mať pocit, že nad nimi strácate kontrolu, urobte si terapeuta sami sebe.
Hlboký nádych, výdych, opakovane za sebou. Zavrite oči, predstavte si v mysli kalendár, ktorý má 365 okienok, vnútorným pohľadom prebehnite každé okienko, ktoré patrí k danému roku.
Zastavte sa na dátume 24. 12. a potom si povedzte, že nasleduje 25., potom 26., 27… V mysli prevráťte list o ďalší mesiac, na ďalší rok. Pozriete na prvé januárové dni, predstavte si, čo budete robiť, ako idete do práce a vraciate sa do bežného kolobehu všedných dní, a ako budete spätne hodnotiť strávený sviatočný čas. To vám pomôže odpútať sa od akejsi pasce emocionálneho tlaku pseudo-sviatočnej spoločnosti.
Uvedomte si, že 24. december je len bežný deň, ktorému sme začali dávať príliš veľký význam a umelo vytvorili na seba tlak. Trvá pár hodín, potom zaspíte ako vždy a bude ďalšie nové ráno, nový deň, ďalších 24 hodín.
Len nenaskočiť na hru ako v počítači, kedy sa zapne 24. 12. ráno nejaký gombík a všetci sa máme správať rovnako, úžasne, fantasticky, milo, sladko.
Nič nezmeškáte, nič neurobíte zle, keď to tak nebude.
Veď tak fantasticky ste sa určite cítili nedávno, čo na tom, že to bolo 7. decembra alebo 28. novembra? Alebo tá dovolenka koncom leta bola plná radosti a spontánnosti. Nemusíte splniť rozkaz a nasilu sa chcieť cítiť krásne len preto, že je nejakého 24. decembra, lebo to tak robia všetci (teda, chceli by).
Ak sa nenecháte vtiahnuť do tejto hry spoločnosti, strávite tento deň ako každý iný, možno zvonka s trochu inak vyzdobeným bytom, s rozmanitejším výberom jedla, s kopou voľného času, ale vo svojom vnútri s pohodou, pokojom a spokojnosťou, či už sami, alebo s aspoň pár známymi.
Vedzte, že niekedy je lepšie byť sám, než vo falošných a energiu vysávajúcich vzťahoch.
A na Vianoce to možno platí dvojnásobne.
Takže, skúste si nájsť televízne programy bez reklám, ak máte možnosť, nahrajte si obľúbené programy, ktoré vám robia dobre a reklamy pretočte. Naplánujte si nejaké obľúbené činnosti, koníčky, na ktoré cez rok nemáte čas a zahĺbte sa do nich. A na mediálny tlak úplne zabudnete.
Ako povedal úžasný český herec Jan Werich: „Televízia nie je nepriateľ, televízia sa dá vypnúť.“ Možno nebude na škodu sa sem-tam tejto múdrej rady držať.
Alebo proste len oddychujte a skúste, naopak, nemyslieť na nič.
Len tak buďte. A dovoľte si cítiť sa tak, ako sa vám zachce. Dovoľte si slobodne prežívať akýkoľvek pocit. Je váš, a tak je to v úplnom poriadku.
Len buďte sami so sebou spokojní.
Želám nám všetkým krásne a láskyplné sviatočné obdobie.
Autorka je motivačná koučka – www.monikapistelakova.sk
Ilustračné foto: Pixabay
Korektúry textu – Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
