Môžete tancovať na mínovom poli a veriť v šťastie, ale pravdepodobne zhoríte ako muška v ohni.

Mínové emočné pole

Poznáte ten pocit, že v tomto veku už viete presne čo chcete, ale najmä čo nechcete?

Ja nechcem v mojom živote už žiadnu drámu.

Ukazuje sa mi, že to má na mňa devastačné účinky. Stiahne mi žalúdok, neviem spať, jesť, som paralyzovaná a bez energie. Niekedy mám z nej dokonca svalovicu. Zistila som, že sa to vekom zhoršuje, moja hranica tolerancie sa posúva. Tolerujem oveľa menej, než kedysi.  Ako však docieliť, aby ste sa jej vyhli? Mám pre vás zlú správu : nijako. Nedá sa deletnúť zo života, nedá sa obchádzať ju, nezatvoríte pred ňou oči. Je tu a vždy tu bude.

Vždy prezlečená za niečo iné. Jediné, čo môžete, je mať ju v paži. Môžete tancovať na mínovom poli a veriť v šťastie, ale pravdepodobnejšie je, že zhoríte ako muška v ohni.

Drámu vyrábajú predovšetkým ľudia

Toxické typy, frustrovaní jedinci, náladoví ľudia.

Máte jedinú možnosť – a verte mi, že som vyskúšala všetko a ešte trochu viac – nenasadnúť na ich vlak. Toxickí ľudia sú najnebezpečnejší, pretože na ich systematický a škodlivý vplyv na váš život prídete pomerne neskoro. Ale dajú sa identifikovať. Nekomplikujte si život zatváraním očí a prerušte kontakt. Odbornej literatúry je veľa a poľahky nájdete charakteristiku takéhoto človeka aj na internete.

Do toho, robíte to pre seba. Niekde vzadu v hlave už viete, kto je a kto nie je pre vás hrozba. Otázka je či si to konečne pripustíte. Možno len nechcete vidieť niečo, čo je priamo pred vami. Je to pomerne častá pohodlná technika, také zatváranie očí a utišovanie zvukových výstražných signálov.

Frustrovaný človek je „menší kaliber“ ako toxická osobnosť, ale aj tu sa treba mať na pozore.

Frustráciu by sme rozhodne nemali podceňovať,  je to neuspokojená potreba niečoho, čo si človek v mysli želá, predstaví, vystavia a strategizuje, ale z nejakého dôvodu to nevyjde. Prejavmi sú hnev, smútok, bezmocnosť a tie bývajú často ventilované smerom von. Môže prerásť do agresivity. A tu už do toho máte čo povedať, pokiaľ ste terčom neprimeraných útokov frustrovaného jedinca. Frustráciu zažije každý z nás, je súčasťou života. Je však dôležité či si ju uvedomujeme a ako sa s ňou vyrovnávame. Či si ju vyriešime sami, alebo ju vyventilujeme na svojom okolí.

Nerobte drámu ani sami sebe

Položte si otázky: Načo? Mám na to čas? Pomôže mi nejako, keď budem pľuť síru okolo seba, vyriešim tým niečo? Keď sa teraz poriadne rozhorčím, nasrdím, vytočím a vyvrieskam, zmení sa niečo?

Mnoho ľudí je pasívne agresívnych

Často vídam, že pasívne agresívny človek býva ešte stále v našich končinách relatívne tolerovaný, pretože pasívna agresia sa veľakrát považuje za niečo, čo sa ešte „dá zvládnuť“. Pasívne agresívny človek je typ vyhovárajúci na celú škálu problémov a nepriazne osudu, vyhýbajúci sa zodpovednosti. Často sarkastický, ironický, necitlivý, uštipačný, tvrdohlavý a večne mrzutý. Rebelujúci večným hnevom a negatívnym nastavením.

Nie, ďakujem, toto ee, toto nechcete.

A náladové typy? 

Nuž… každý máme nejaký batôžtek, ktorý si nesieme bohvieodkiaľ.  Každý má občas zlý deň a z toho sa nestrieľa. Za náladovosťou sa skrýva toho veľa, môže to byť hormonálna vec, životná situácia, neschopnosť vyrovnať sa so situáciou ktorá mi nevyhovuje, strach čeliť prekážkam, lenivosť. Môže za ňu veľakrát  nadváha, komplexy, finančná situácia, pocit nedocenenia…

Ale je riešiteľná. Základ je uvedomiť si ju a mať chuť niečo s ňou robiť. Nie je to jadrová fyzika a jediný, kto s náladovosťou dokáže pracovať, ste vy sami. Nechce sa vám? Okej, rozumiem. Potom ale hľadajte niekoho v brnení, nepriestrelnej emočnej veste alebo citovo chladného. Niekoho, komu vaša necitlivosť nebude trhať žily.

Životné situácie

Asi len ťažko ovplyvníme nepriaznivé životné situácie. Patria však k životu a jediný kľúč na ich zvládnutie je – nezložiť sa z nich. Ľahko sa to povie a ťažšie urobí, isteže, ale máme vôbec na výber? Môžem prežiť svoj život večným frfľaním na všetko okolo mňa, alebo aj nie. Je to namáhavé, niekedy to bolí. To je kameň úrazu, preto sa riešenia veľa ľudí bojí dotknúť. Ale ak sa hecnete, na konci je z vás niekto, koho nezloží každý vesmírny prd a získate odolnosť a pevnosť, ktorú v dnešnom svete všetci potrebujeme.

Ale späť k veci

Vy rozhodujete, čo a koho si pustíte do života. Môžete niekoho veľmi chcieť a veľmi milovať, ale jeho spôsob života je s vami nekombinovateľný, ak vám ubližuje. Či je to kolega, partner, šéf, kamarátka. Nie ste tu na to, aby ste niekoho vychovávali, robili mu permanentne terapeuta, alebo mu ofukovali jeho celoživotné bobo. Jedine vašim deťom, tam je to na mieste, to je vaša úloha. Ale vo vzťahoch nie ste rodič, ste rovnocenný partner. V zdravých partnerstvách, či už osobných alebo pracovných, sú sily vyrovnané. Pardón, mali by byť.

Neprichádzam so žiadnou zázračnou formulkou, ktorá vás zbaví zbytočnej drámy. Hovorím len, aby ste od nej odstúpili. Urobte krok vzad a pozorujte ju. Sledujte či je zvládnuteľná, či vo vašom živote musí byť. Zvážte, kde máte v tom všetkom, čo sa okolo vás deje hranice. Pokiaľ chcete ísť, čo je už na úkor vás a vašej komfortnej zóny. Či sa necháte vtiahnuť do kolotoča emočných výkyvov alebo si vážite svoj pokoj. A rozhýbte sa.

Hovorte nie. Toto sa mi nepáči, toto ma zraňuje, takto mi to nevyhovuje. Pretože, ak nie ste spokojní na mieste, kde sa práve nachádzate, pohnite sa. Nie ste strom.

Niektoré veci jednoducho pusťte. Pretože nie sú vaše.

Nora Remiarová

Autorka je blogerka