Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Som rada, že dobrých ľudí je okolo mňa veľmi veľa. To je to, na čo sa chcem sústrediť.
Stáva sa vám, že reagujete v niektorých situáciách vetami: Asi ma porazí. Asi sa zbláznim. ? Keď je toho veľa a pretlak myšlienok je veľký, tak človek často hlása vety, ktoré mu môžu privodiť to najhoršie. A teda naozaj sa môžete zblázniť, prípadne vás môže poraziť.
Mňa z teba porazí.
Mňa z teba porazí bola obľúbená veta mojej mamy. Tá veta k nej jednoducho patrila. Používala ju niekoľkokrát denne. Napríklad, keď sa nám niečo nepodarilo. Alebo sme rozsypali cukor či múku a kade sme sa pohli, tade bol poprašok. Alebo, keď sme niečo vyviedli. Používala aj vetu Asi ma porazí, keď sa niečo nepodarilo jej.
Možno ste už počuli, že čo si prajete, to sa stane. A aj to, že vesmír nepozná zápor… Tak. A najhoršie na tom je, že naša mama naozaj dostala mozgovú porážku. Laicky povedané, porazilo ju. Preto si dávam veľký pozor na to, aby som túto vetu nepoužívala. Aj tak mi niekedy ujde veta typu, že sa asi zbláznim. Vždy sa pri nej pristavím a pýtam sa sama seba. „To vážne? To fakt? A komu by to slúžilo?“
Boli ste už niekedy na psychiatrii?
Keď sa človek takpovediac zblázni, často môže skončiť v psychiatrickej liečebni. Boli ste tam niekedy? Nie, nemyslím ako pacient, ale ako návštevník, povedzme. Ja som mala to nešťastie, že som do psychiatrickej liečebne chodievala pomerne často. Ako návšteva. Nepáčilo sa mi tam…
Keď ste na psychiatrii, tak môžete povedať čokoľvek, všetko je čudné a vyzerá, že nie ste v poriadku. Veľmi ťažko sa totiž dokazuje, čo je normálne a čo už nie.
Pobyt na psychiatrii má niekoľko odtieňov:
- Keď ste na psychiatrii ako pacient, vaša rodina nie je zrovna happy. V našej spoločnosti je totiž duševné ochorenie stále niečo divné. Oveľa horšie, ako keď si niekto odpáli svoje zdravie týkajúce sa telesnej schránky. To nie je také hrozné, ako keď sa pokazí vaša duša. Všimli ste si to aj vy? Síce bežia rôzne kampane, ale aj tak… Takže rodina je väčšinou z toho na prášky, hanbí sa.
- Keď sa vyliečite, ešte dlho na vás pozerajú podozieravo. „To myslela vážne? Alebo jej zase prepína? Bola na tej psychiatrii. Boh vie, ako to s ňou je… „
- Keď ste na psychiatrii, tak väčšina vecí, ktoré vám chutia sa stanú na dosť dlhý čas nedostupné. Napríklad ja, keď si predstavím, že by sa to stalo, radšej sa dám hneď do laty. Ani kouča netreba. Predstava, že si nedám kávu, cigaretu a večer pohárik vína ma tak preberie z akejkoľvek depresie, že aj keby som chcela, tak sa radšej nezbláznim.
- To, že ste boli na psychiatrii sa s vami vlečie ešte dlho a niekedy aj do konca vašich dní …
Cítite pretlak? Nie, nemyslím rajčinový…
Máme tu pretlak informácií. Ľudia sa delia na rôzne tábory. Po druhej vlne panuje nervozita, lebo sa nevie, čo bude na jeseň. Aj tempo bežného života sa zase vrátilo späť. A miestami sa hádam aj zvýšilo. Cítia to dospelí aj deti… Psychiatri aj psychológovia majú čo robiť, aby to celé zvládali. Skrátka žijeme v čudesnej dobe, že jeden sa môže naozaj z toho aj zblázniť. Ale nerobte to. Neoplatí sa to. Keď máte pocit, že to nezvládate, nájdite si nejakú oporu. V rodine. V odborníkovi. Alebo v sebe…
Že je to zložité?
Požiadať o oporu sa dá naučiť. Viem, že na to nie sme veľmi zvyknutí. Ale dá sa to. Uvedomila som si to pri pohľade na fotografiu, ktorú mi urobila Katka Málková na našom pobyte SooGooD v Tatrách. Stojím opretá o paličky, ktoré ma držia. Presne toto som dnes potrebovala vidieť. Dnes som totiž nemala svoj deň. Chvíľami som mala presne ten pocit, že sa zbláznim. Bola som totiž v situácii, keď bol na mňa vyvíjaný tlak odtiaľ, odkiaľ som to nečakala… Možno to poznáte aj vy, že podáte prst a trhajú vám ruku…
Myšlienky zbláznenie sa som rýchlo odohnala, pretože, ako som vysvetlila vyššie, zblázniť sa mi skrátka neoplatí.
Dnes som dostala podporu od troch ľudí…
Vždy existuje niekto alebo niečo. Vždy existuje opora. Niečo, ako podprsenka… Taká, čo nemá bežné číslovanie. Je to totiž podprsenka mentálna…
Ďakujem za to. A díky aj za túto foto Katka. Bude mi pripomínať, že ľudia, ktorí sú ochotní vypočuť a byť oporou, nevymreli. Že sú tu. A ja som rada, že tých dobrých je okolo mňa veľmi veľa. Oveľa viac, ako tých iných… Som za to nesmierne vďačná. To je to, na čo sa chcem sústrediť. Aj keď možno hrozí, že by som sa mohla zblázniť od radosti.
Tak, ale to hej… To je potom iné bláznenie…