Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Keby sme to vedeli už v detstve, náš život by vyzeral inak
Poznáte ten pocit, keď už viete, že nechcete byť kde ste, no akýsi vnútorný strach z neznámeho vás stále drží na mieste? Bojíte sa opustiť svoju komfortnú zónu, lebo netušíte, čo nájdete za jej hranicami? Ja som to kedysi zažila v práci. Dlhé roky bolo pre mňa nepredstaviteľné, aby som odtiaľ odišla pracovať niekde inde. Niekde, kde to nepoznám. Veď by ma určite ani nezobrali. Budú tam lepší. Čo už ja? Ešte neviem dosť. Mám sa čo učiť. Ani to nebudem skúšať… Hlava vedela, že je to nezmysel, no ten vnútorný sudca, pripravený spochybniť všetko, čo by nás vytrhlo zo zabehaných koľají, neustále našepkával „Ani to neskúšaj!“.
Do reality ma vrátil až jeden kamarát: „Maťa, my ťa máme odborne aj ľudsky takto vysoko,“ zdvihol ruku nad hlavu. „Všetci sa od teba môžeme učiť. Teba s tvojimi vedomosťami zoberú kamkoľvek, ešte sa o teba pobijú. Ver mi.“ Wau.
Naozaj to ešte stále občas robím.
Aj keď už dávno viem, prečo a ako sa to deje, stále to tam je, uložené niekde hlboko v podvedomí. Občas to ešte na mňa vykukne a trochu ma to podpichne. No našťastie, už o tom viem. A keď sa pristihnem, že ma môj vnútorný hlas chce znovu spochybňovať, môžem s tým pracovať. Usmejem sa, že som ho zase raz pristihla pri čine a pripomeniem mu, čo všetko sa mi už podarilo a kam som sa posunula. Postavím ho pred fakty, proti ktorým nič nezmôže. Šach-mat, vyhrala som ďalšie kolo.
Všetci máme svoje vzorce, ktoré sa na nás nalepili už v detstve.
Niekto nám niečo povedal, niečo urobil, my sme sa pri tom nejako cítili a podvedomie na základe toho vytvorilo vzorec pre prežitie. Keď sa nabudúce zopakuje podobná situácia, vzorec sa spustí a naštartuje všetky vnútorné chemické reakcie, aby vytvoril určitú emóciu. Čím viac sa to opakuje, tým pevnejšie sa nám vzorec zakorení. Reagujeme už automaticky. Kým dospejeme, vyše 90 percent našich reakcií už ide na autopilota.
Väčšina vzorcov sa nám zapisuje v prvých rokoch života.
Možno si uvedomujete, čo všetko sa na vás rokmi nabalilo a aj to, že vám to neprospieva. Možno sa trápite vecami, ktoré neviete zmeniť. Sú chvíle, kedy ste vzťahovační a beriete si veci osobne. Vo vašom okolí sa iste nájdu frfľoši, ktorí sa neustále sťažujú a s ničím nie sú spokojní. Pričasto druhých hodnotia a odsudzujú, pritom ani nepostrehnú, ako často sa v nich mýlia. Iní sa zas nechávajú ovládnuť hnevom a vôbec si neuvedomujú, že svoj život si tvoria sami. Tým, ako sa pozerajú na svet okolo seba, ako ho vnímajú. Priťahujeme si totiž to, čo je nám vibračne najbližšie. Zabúdame, aké je dôležité kam upriamujeme svoju pozornosť a prehliadame „náhody“ a synchronicity, ktoré nám chcú ukázať správny smer.
V tom lepšom prípade si tieto veci nielen uvedomujete, ale snažíte sa na sebe aj pracovať. Odúčate sa reagovať automaticky a skúšate zmeniť zabehané návyky, ktoré neslúžia pre vaše dobro. V dospelosti to však často ide ťažko. Nehovoriac o tom, že všetky tieto návyky sa prenášajú aj na vaše deti, ktoré vaše reakcie a postoje nasávajú ako špongia.
Kde už by sme boli, keby sme o tomto vedeli skôr?
To sme si s priateľmi často opakovali, keď sme pochopili, ako tieto veci fungujú. Keby sme odmalička vedeli na čo si dať pozor, náš život by vyzeral inak. Vtedy sme si hovorili, že to tým deťom treba povedať. Treba im ukázať, že to môžu mať inak. Ale ako im to vysvetliť? Sebarozvojová literatúra je plná návodov, no tie sú vhodné skôr pre dospelých. Deťom to treba podať inak. Tá najideálnejšia cesta je učiť ich prostredníctvom príbehov. Cez zážitky hrdinov v knižke ľahšie pochopia, prečo je dôležitá empatia a že ak sa im nepáči, čo sa im deje, môžu to zmeniť. Ak o nich druhí povedia niečo nepekné, neznamená to, že s nimi niečo nie je v poriadku. Ten človek to hovorí preto, lebo on sám je taký. Nech by povedal čokoľvek, pravdu nezmení. A ak sa necháme strhnúť a snažíme sa zlo odplácať zlom, nebudeme mať z toho dobrý pocit.
Deti milujú čítanie príbehov.
Chvíle s knižkou, keď im rodič venuje svoju pozornosť, rozpráva sa s nimi o tom, čo si prečítali a ako funguje svet, sú pre nich nezabudnuteľné. Nielenže sa pri tom niečo naučia bez toho, aby mali pocit, že musia, ale zároveň sa tým upevňuje ich vzájomné puto.
Tak si čítajte s deťmi. Odovzdávate im tým obrovské bohatstvo, z ktorého budú čerpať celý život. A ak im túžite priblížiť vyššie spomínané témy, aby sa v dospelosti nemuseli chybné vzorce správania pracne odúčať, môžete to skúsiť aj prostredníctvom knižky, ktorá je teraz pre vás pripravená v predpredaji na https://www.startlab.sk/projekty/3748-matko-a-zahada-dreveneho-domceka-/
Martina Janková
Podporte Martinu a zakúpte si knihu pre vaše deti či vnúčatá v predpredaji…
