Zmierenie sa s odchodom milovanej osoby závisí aj od nášho postoja k otázke života a smrti.

Ako sa zmieriť s odchodom blízkeho človeka? Zmieriť sa, znamená vytvoriť v sebe mier…

Na nádvorí hospicu Sv. Františka sa vynímala krásna košatá lipa. Počas slnečných dní sa v jej tieni stretávali príbuzní pacientov. Spomínam si na pani Z., ktorá sedávala často pod lipou pri lôžku svojho manžela. Pôsobila vždy milo a distingvovane. Jeho zdravotný stav bol vážny a personál liečebne mu umožňoval pobyt na čerstvom vzduchu.

Nerozprával, iba hľadel tmavými očami na kúsok sveta, ktorý mu ešte zostal. Občas niečo zahmkal a pohol ukazovákom pravej ruky. Pani Z. strávila v jeho prítomnosti celé poobedia.

Spriatelila sa s personálom hospicu a pomáhala na oddelení s drobnými úkonmi, ako bolo tvarovanie vatových tampónov. V priestoroch zariadenia sa cítila príjemne. Vedela, že je v prítomnosti milovanej osoby, o ktorú je dobre postarané. Prežívali tak naďalej svoj životný príbeh v podmienkach, ktoré od života dostali.  Všetci sme vedeli, že pacienti z izieb hospicu raz musia „odísť.“

A jedného dňa odišiel aj manžel pani Z.

Nastalo u nej niečo, čo je spojené s gejzírom pocitov, plaču aj ľútosti. Zo situácie, ktorá nastala, bola taká zronená, že nevládala stáť na vlastných nohách. Klesala na stoličku a upadala do mdlôb. Na rad prišla pomoc od lekára.

Kresba pacientky

Ako sa zmieriť s odchodom blízkeho človeka? A je to vôbec možné?

Všetky slová a dobre mienené rady v tej chvíli skĺznu ako kvapky dažďa na mokrú zem. Preberajú moc emócie, telo sa chveje a hmla zahaľuje priestor pred očami. Telo akoby strácalo silu, rovnováhu a potrebuje si sadnúť alebo bežať a utekať niekam preč. Preč od tej chvíle…

Nastáva niečo, čo nemôžeme zmeniť, ale nedokážeme ani prijať ako fakt, realitu. Pár sekúnd sa domnievame, že sme zle počuli, že ide o nejaký omyl. Ťažké, veľmi ťažké…

Uvedomujem si, že zmierenie sa s odchodom milovanej osoby závisí aj od nášho postoja k otázke života a smrti. Tá sa tvorí a upevňuje počas života. U niekoho už odmalička, u niekoho neskôr.

Rozdielne prijíma smrť blízkeho človek hlásiaci sa k náboženskému presvedčeniu a inak človek, ktorý sa nezaoberá otázkou, či je možné existovať aj po smrti ľudského tela.

Vo svojom živote som sa stretla s rôznymi pohľadmi na odchod človeka do večnosti – smrť.

Rehoľné sestry, ktoré som spoznala pri svojej práci v hospici, pôsobili vždy veľmi pokojne a vyrovnane pri zomierajúcom človeku. Ich modlitby boli dôkazom ich silnej oddanosti a viery v posmrtný život. Myslím si, že duchovný rozmer života, v ktorom sme boli vychovaní, alebo sme sami nastúpili na cestu hľadania a poznávania vesmírnych zákonov, pomáha vo chvíli lúčenia sa s blízkou a milovanou osobou.

Avšak náboženské či duchovné presvedčenie ľudí je stále tak veľmi rozdielne. Stačí sa len porozhliadnuť.

„Biblia nás učí, ako sa ide do neba, nie o tom, ako je nebo postavené.“

(Sv. Augustín)

„Čím štedrejší si k Bohu, tým väčšmi objavuješ jeho veľkodušnosť k tebe.“

(Sv. Ignác z Loyoly)

„Ak chcete poznať tajomstvo vesmíru, premýšľajte v pojmoch energia, frekvencia, vibrácia.“

(Nikola Tesla)

„Keď sa budete snažiť porozumieť celému vesmíru, nepochopíte nič. Keď sa pokúsite porozumieť sebe, pochopíte celý vesmír.“
(Budha)

 

Art. Radovan Vincze

„Báť sa smrti je to isté, ako sa báť života. Smrť podľa nich k životu patrí. Je to základný kolobeh života. Podľa mníchov strach zo smrti je iba strach z nenaplnenia. Je to strach z toho, že človek svoj život premárni bez toho, aby duchovne rástol.“ (budhistickí mnísi)

„Tvoje myšlienky tvoria život, ktorý žiješ. Človek silnie alebo sa ničí sám svojím vlastným pričinením. Vo svojej zbrojnici myslenia kuje zbrane, ktorými pripravuje svoj zánik. Rovnakým spôsobom vytvára nástroje, s ktorými si môže budovať nebeské obydlia radosti, sily a mieru. Človek má žiť s duchovnou silou, tak je to myslené.“ (Bruno Groening)

Koniec života je smrť, tá však nie je koncom duše, ale koncom človeka. Smrť je zmenená forma života. Narodenie, život a smrť sú iba stavy, telo iba formou duše. (Immanuel Kant)

„Sme zvyknutí usúdiť, že človek zomrel, keď ustanú fyziologické procesy v mozgu, srdce a pľúca vypovedajú službu a telo vychladne. To však ešte nie je skutočná smrť tela. V tele zostáva ešte po dlhšej dobe oživujúca žiarivá energia tzv. odušia – aura, ktorá sa sťahuje od nôh k mozgovému prostrediu a zároveň sa hromadí okolo tela umierajúceho človeka. Pri smrteľnom ochorení sa tento jav deje už niekoľko dní pred smrťou. (Břetislav Kafka)

„Skutočné je tak oživovanie a vznikanie živých z mŕtvych, ako aj to, že duše zomrelých žijú.“ (Platón, citujúc Sokrata)

A čo vy? Zamysleli ste niekedy nad touto otázkou?

Áno, práve v čase, keď ste ešte mladí alebo už zrelí, ale ešte bez myšlienok na odchod. Bez uvažovania o zmysle našej existencie a bez položenia si otázok o nekonečnosti alebo konečnosti života.

 Art. Radovan Vincze

Jeden z pohľadov

Sme, žijeme, prejavujeme sa. Príde čas, kedy vydýchneme a telo ostane bez pohybu. V našom svete sa tento jav nazýva smrť – exitus. Čo je smrť? Ako si ju vysvetľuje človek? Ako sa zmieriť s odchodom blízkeho človeka? Sme telom alebo jemnou hmotou, ktorá ho oživuje? Ak by sme boli iba telom, smrť je skutočný rozpad telesnej hmoty zloženej z atómov.

Ale čo je tá esencia, tá jemná hmota, ktorá dáva našim bunkám pohyb, rytmus, pulz, chvenie, vibráciu? Môžeme to nazvať dychom života, dušou, pranou, živou?

Uvažujem, že ak človek zomiera a vydýchne naposledy, jemná hmota, duša opúšťa nefunkčné telo.

Na základe výbojov našich elektrónov v mozgu sa ešte nejaký čas drží v jeho blízkosti. Dotýka sa predmetov, dotýka sa prítomných, ktorí slzia nad opustenou schránkou človeka. Esencia, duša, éterická hmota nesie v sebe všetky otlačky zážitkov svojho prežitého života. Prelína nimi a nazerá na svoj prežitý život. Vníma svoje smútky, radosti, lásky. Obrazy sa jej javia intenzívnejšie a jasnejšie.

Nazerá ako esencia vnímajúca širšie súvislosti bytia, ktorá sa len jemne pridržiava neviditeľnými vláknami telesnej schránky.

Po uvedomení si zažitého, prebdeného aj útrpného sa pomaly vzďaľuje. Opúšťa spomienky na tento život a o poznanie bohatšia sa vnára do veľkého priestoru univerza. Je „odpojená“ od spomienok na tento život, ale obohatená o poznanie života.

A možno sa opäť naleje do novej formičky v tvare ľudského tela a prežije ďalší život jedného skvelého človeka.

Pohľad na odchod z tohto sveta, ktorý sa volá smrť, je veľmi individuálny.

Aj duchovná cesta, ktorú sa rozhodne človek nasledovať (ak sa vôbec môže rozhodnúť).

To, že sme na tejto zemi len dočasne, je známe, a napriek tomu je zmierenie sa s vlastnou smrťou, alebo smrťou blízkej osoby, pre dušu tak búrlivo emocionálne.

Svoje postrehy z prostredia pacientov liečebne a hospicu som zverejnila v knihe Za dverami liečebne. Nájdete ju v knižných sieťach aj kníhkupectvách.

Zuzana Balašovová Donátová

Rada zachytím príbehy a poslanie každého človeka.

 
Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/