Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Donedávna som bol dobrý otec. Vedel som to, a bol som na to hrdý. Mám 11-ročnú dcéru, ktorá žije s mamou a dochádzam za ňou 140 km tak často, ako sa nám podarí sa vzájomne dohodnúť. Nejde však o pravidelnosť a čas, ktorý s ňou trávim, ale o čosi viac. Ide o lásku, porozumenie a pochopenie, ktoré sa jej snažím dať. Čo sa však stalo, že som zistil, že všetko je inak?
Asi ako väčšina z nás, nie som nadšený súčasným vzdelávacím systémom.
Vytvorený v dobe, ktorá už nie je, pripravujúci na svet, ktorý sa zmenil. Deti sa učia veci, ktoré poväčšine v živote nevyužijú, a to, čo by potrebovali do života vedieť, im nedajú. Tak či onak, vždy som chcel, aby moja dcéra mala dobré známky. Chcel som to nie preto, aby som sa ňou mohol pochváliť, ani nie preto, že by som veril, že to s lepšími známkami dotiahne ďalej.
Chcel som, aby si vytvorila návyk robiť veci poriadne. Dávalo mi to zmysel- naučiť sa niečo v škole na 100%, je zákonite dobrý návyk. Taký, ktorý je v živote zárukou robiť veci celkovo na 100%, aj snažiť sa na 100% o úspech. Ako to však v živote býva, žiadny názor nemusí trvať na vždy.
Začal som si totiž uvedomovať zopár súvislostí.
Všimol som si, že nie všetko, čo sa človek naučí v detstve, používa v dospelosti. A naopak, nie všetko čím neoplýval, mu v dospelosti takisto musí v charaktere chýbať. Jedna z prvých vecí, ktoré mi vždy vŕtali hlavou bola, ako je možné, že moja mama mala pramalý vplyv na poriadok v mojej detskej izbe, a dnes som naopak veľmi poriadkumilovný. Spomínam si na kopy špinavého oblečenia a preplnený písací stolík, z ktorého bežne padali veci.
Taktiež na zasušený riad po jedle, ktoré som zjedol pred niekoľkými dňami…No a dnes som milovník poriadku, čistoty a prázdneho priestoru, hoci ma ku tomu nikto neviedol. Poznám mladú ženu, ktorej rodičia neboli vzorom pracovitosti a ambícií. Rozhodne ju neviedli k tomu, čím je dnes, aktívnou, svetaznalou, rozhľadenou a sebavedomou úspešnou ženou. Ja sám som nikdy nepočul od rodičov, že by som sa mal v živote snažiť niečo veľké dosiahnuť.
A napriek tomu som uspel vo viacerých oblastiach a mnohokrát som predčil vo všeličom ostatných. A tiež som nemal samé jednotky.
Pred pár dňami som strávil niekoľko hodín s mojou dcérou a s dvomi jej spolužiačkami. Jedna z nich bola živá, najaktívnejšia z nich troch, až trochu dominantná a žartovala zo svojho čerstvého vysvedčenia, kde mala zopár dvojok. Druhá mala na vysvedčku aktuálne samé jednotky, no bola najmenej výrazná, až zakríknutá. To mi pripomenulo ešte dávnejšie spomienky, na iné deti s čistými jednotkami. Taktiež snaživé, často až úzkostlivo bojujúce o najlepšiu známku.
Boli priam vydesené zo zlyhania. Videl som, ako sa niektoré báli prísť domov, ak dostali aj počas roka dvojku. Báli sa, pretože im niekto nahovoril, že zlyhanie je neprípustné. Báli sa, pretože zlyhanie je problém a problém je v ich očiach neriešiteľná situácia. A to je to, čo je skutočný problém. Nepovedali im, že problémy sa dajú riešiť, nevedia, že chyby sa dajú naprávať. Netušia, že prekážky sú prirodzenou súčasťou života a zlyhanie má byť iba medzikrok ku ďalšiemu posunu.
To je to, čo ich paralyzuje a nedovolí im skutočne rozvinúť svoj potenciál. Namiesto množstva nápadov, pokusov a mnohokrát omylov, sa úpenlivo snažia „poslúchnuť“ čo sa im nakáže a splniť očakávania iných.
Zmenil som sa.
Už nevediem svoju dcéru ku perfekcionizmu, ale vediem ju k akcii, nech je akákoľvek. Nech sa nebojí stúpiť vedľa, nech sa nebojí spadnúť, veď ako inak má spoznať život, ako na množstve vlastných chýb. Podporujem ju vo všetkom, aj keby to krátkodobo nebol dobrý krok, dôležité je nemať strach z chýb a byť plný odhodlania do všetkého.
Dôležitejšie ako byť perfektný, je byť odhodlaný a aktívny. A to je to, čo ju spraví v živote úspešnou. A verím, že aj šťastnou.
———————-
Ak máte zaujímavú tému, o ktorú sa chcete s našimi čitateľmi podeliť – kontaktujte nás.