Keď sa darí.
Dobré ráno, priatelia. Ja som akosi tušil, že dnes nemám vstať z postele. Ale poznáte to. Do školy odviezť dieťa, do pekárne pozdraviť pani pekárku a furt dúfať, že nečítala článok, ktorý som napísal, uvariť čaj, vybrať umývačku…
Dnes to fakt nie je ono.
V kuchyni som vyberal riad z umývačky a taký šikovný som bol, že šálka lietala vo vzduchu a odrážala sa od mojich nešikovných rúk, ktoré sa snažili ju zachytiť a namiesto toho ju odrážali ako loptičku. Komédia na úrovni céčkového filmu. Ale zachránil som ju. Asi na tretíkrát som ju predsa len chytil.
Dcéra zasa polovicu noci spala u seba v izbe a niekedy v noci došla do spálne, že:
-Halóóó, tu som a idem k vám.
-Jasné, že váhaš, veď sme tu len traja. Manželka, doga a ja. Jasné, že sa zmestíš! A nezabudni si priniesť vankúšik, aby si mi nekradla môj.
-Dobre, idem,- odcupitala a docupitala nazad do postele k nám. Veru, už keď toľko cupitala, už mohla ostať aj vo vlastnej izbe?
-Načo je nám toľko izieb? Veď nám stačila jedna s veľkou posteľou pre štyroch (manželka, doga, dcéra a ja, syn už spí sám a je spokojný).
Aby nebola noc príliš dlhá a príliš nudná a príliš vyplnená spánkom, tak doga niekedy nadránom začala kňučať. Ale nie, priatelia, ona nekňučí, že chce ísť von vytlačiť z čreva zvyšky žrádla. Ona sa len dôjde ospravedlniť, že sa vysrala na koberci v kúpeľni a že teda „sorry“ a idem nazad k vám.
Malo mi napadnúť, že mám ostať v posteli.
Už keď som dával matrac zo zeme v dcérinej izbe hore na jej vyvýšenú posteľ a skoro som urval svetlo zo stropu. Už to bola ďalšia indikácia, že dnes to nebude ono!
Nie, ja frajer, veď svieti slnko a bude teplo, ja idem montovať práčku! Lebo včera došla nová špirála. Andrejka mi ju doniesla až domov. Ináč, ďakujem, Andrejka.
A jasné. Montujeme špirálu. Veď, kto by to nevedel?! Kto by to nedokázal?! Jedna matička na dlhej skrutke a päť káblikov. Náradie jak profesionál. Kufrík rozložený na sušičke, ktorú sa, mimochodom, chystám opraviť už rok! Aspoň mám kam dať náradie, že? (Tuším aj ten obraz čakal rok, kým ho zavesím v spálni na stenu).
Nasadím špirálu, vezmem račňu, nasadím predlžovaciu tyčku, na koniec dám oriešok veľkosti 8 a skrutkujem. A oriešok pevne drží na skrutke! Tá skrutka sa do neho normálne naskrutkovala. Jej veľkosť bola rovnaká ako priebežná diera v oriešku a sadla jak riť na šerbeľ! (šerbeľ = nočník)
Napevno! Tak znova uvoľniť a teraz už jemne, s citom doťahujem a nestrkám celý oriešok na matičku, aby sa nenaskrutkovala skrutka až na oriešok. Hotovo.
Hovorím si, chlapče, otoč si pekne práčku a vyskúšaj otočiť bubnom!
Nieee, čistý debil! Pridám prášok do práčky, aviváž a naložím prádlo. Veď čo by sa tak mohlo…?
Zasuniem práčku k stene.
Sadnem si na malý drevený stolček.
A zapnem práčku.
Prvá dobrá správa.
Farebná hudba sa nekoná a práčka nasáva vodu. Úsmev na tvári jak keby som práve zreštauroval Sixtínsku kaplnku. Pán tvorstva! Ako sa v Senci hovorí, „ezermester“.
Do prvého otočenia bubna práčky! Jasné, že šúcha o špirálu!
Čistý…!!! Ten, čo som už spomínal hore.
Odpojiť zo zásuvky, uvoľniť matičku a silou, s račňou v ruke, ukázať špirále, že má smerovať vo vnútri nižšie a dotiahnuť.
Čožeéééé? Zasa sa skrutka natočila až do orieška?! Toto nevymyslíš, ani keby si naozaj točil céčkový film!
Nebudem už hovoriť o tom, že po uvoľnení špirály trošku preteká voda. Veď práčka je plná vody. Kam by asi tak mala kvapkať? Jáj, máme tam predsa päť káblov! Osušiť, dotiahnuť. Skontrolovať. Nekvapká.
Čo vám poviem? Zatiaľ perie. Keď doperie, všetko skontrolujem pri prázdnej práčke ešte raz. Len tak, pre istotu.
A po obede, keď sa slnko oprie do dvora z druhej strany, idem pájkovať káble na dverách auta, lebo sa prelomili v tom zhybe.
Prosím, držte mi palce!
Ďakujem.
Jozef Prazňák
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
