Ako začať behať po 50-ke? Drahé tenisky z vás bežca neurobia. Dôležitý je štýl behu a vytrvalosť!

Ako začať behať po 50-ke?Keď som oslovila Štefana Karaka na rozhovor, najprv sa zháčil. „Magazín 40plus? To už som aj zabudol, kedy to bolo…“

Štefan začal behať v 55-ke a dosiahol v behu toľko, o čom môžeme mnohí len snívať. Možno vás tento rozhovor bude motivovať a začnete s behom aj vy. A je jedno, koľko máte rokov…

Štefan, vy ste sa venovali športu od mladosti. Behať ste začali 55-ročný. Čo sa stalo, že práve v tomto veku? A ako začať behať po 50-ke?

Že som sa športu upísal už od malička, je skutočne pravda. Loptové hry – hádzaná, basketbal, volejbal, potom stolný tenis a predovšetkým ľahká atletika ma sprevádzali detstvom aj dospievaním. Po doštudovaní som sa stal horolezcom a vysokohorským turistom. Určite viete, že pri väčšine týchto športov potrebujete aj behať, takže som behal s loptou, za loptou alebo pri atletických tréningoch. Ale beh tu bol iba doplnkom a nikdy som sa mu nevenoval osobitne a naplno.

A prečo až tak neskoro? Život to rozhodol za mňa. V päťdesiatke som riešil vážne zdravotné problémy a ich vyriešením bola skvelá kondícia, ako vedľajší produkt. Bolo treba rozhodnúť, ako ju využiť. A zvíťazil beh.

Vypočula som si váš rozhovor a spomínali ste tam, že po 40-ke ste boli na tom zdravotne zle. Napriek tomu sa dnes venujete ultrabehom. Čo vám najviac pomohlo dať sa, takpovediac, dokopy?

V tej štyridsiatke to ešte bolo v poriadku. Veľké problémy prišli pred päťdesiatkou. Zánikom horolezeckého klubu som športovaniu nevenoval dostatok času. V mladosti som veľa a ťažko pracoval, čo si odniesla chrbtica. Sedavé zamestnanie a nedostatok pohybu zapríčinili, že svalstvo ochablo a chrbtica nedokázala držať hornú časť tela. Začali a stále častejšie sa objavovali bolesti v krížoch, sprevádzané vykrivením tela a práceneschopnosťou.

Čiastočne sa to dalo riešiť mezokaínovými injekciami, ale aj tie časom prestali zaberať. Hrozila mi takmer invalidita, preto som sa musel rozhodnúť. Buď, ako odporúčali lekári, vzdať sa športu a náročnejšieho pohybu, alebo, ako som sa rozhodol ja, riešiť to práve pohybom.

Hornú časť tela by mali držať chrbtové svaly a nie chrbtica. Rozhodol som sa posilniť ich dovtedy nezvyčajným spôsobom – chôdzou do kopca s paličkami. Nemal som istotu, že sa to podarí, ale veril som si. A stal sa malý zázrak. Už po roku takéhoto putovania po horách sa objavili prvé výsledky. Bolesti sa už neobjavili. A po ďalších dvoch rokoch som sa, a verím, že natrvalo, uzdravil! Odvtedy už nemám žiadne problémy s chrbticou a dokážem robiť všetky aj namáhavé práce doma aj v záhrade. A naplno športovať – trénovať aj pretekať.

Preto, ak máte problémy s chrbticou bez ohľadu na vek, vezmite skladacie trekingové paličky a hurá do prírody! Určite sa vám podarí vyzdravieť. Viem to, lebo aj mne sa to podarilo.

Ako som už spomínal, že vedľajším produktom bola skvelá kondícia, takže práve tá ma priviedla k behaniu. Učarovali mi hory a ako bývalému horolezcovi vysoké hory. Preto beh v horách – trailový beh. Najkrajšie a najhodnotnejšie zážitky aj výsledky mám z ultra behov, teda z behov v horách s prebehnutou vzdialenosťou 100 a viac kilometrov, k tomu s obrovským prevýšením. Mám za sebou aj niekoľko cestných maratónov, ale tie som si neobľúbil…

V rozhovore ste spomínali, že pri behu používate štýl, ktorý vám pomáha k lepším výkonom. Vraj miniete menej energie a potom dokážete bežať dlhšie a ďalej. Prezradíte čitateľom tajomstvo, v čom spočíva princíp, prípadne, kde nájdu detaily?

Keď som začal behávať, domnieval som sa, že beh je najjednoduchšia vec na svete. Skvelá kondícia mi dovoľovala behávať aj nie dobrým štýlom a k tomu veľmi nehospodárne. Neštudoval som, ako to mám robiť, jednoducho som iba behal.

Až neskôr, keď prebehnutá vzdialenosť jednotlivého behu predstavovala viac ako 100 kilometrov a čas strávený jediným behom sa rátal na desiatky hodín, som bol prinútený pozrieť sa na beh aj odborným okom. Práve vhod mi prišla kniha, u nás predávaný český preklad knihy s názvom „Chi Running, revoluční přístup k běhání bez námahy a zranění“ od amerického autora Dannyho Dreyera.

Musím sa priznať, že od základu zmenila moje chápanie behu a prístup k nemu.

Geniálne veci bývajú zväčša jednoduché. Tak je to aj v tomto prípade.

Pri behu na nás pôsobí jedna obrovská sila – gravitácia alebo, ľudovo povedané, zemská príťažlivosť. Máme iba dve možnosti. Buď s ňou budeme zápasiť, alebo sa s ňou spriatelíme a naplno ju využijeme. A práve priateľstvo s gravitáciou je princíp behu, ktorý používam ja a množstvo iných, ktorí pochopili, aké výhody im to prináša. Spomeniem iba niektoré z nich.

Veľké množstvo ušetrenej energie, ktorá vám potom umožňuje prebehnúť oveľa väčšiu vzdialenosť. Značne šetríte pohybový aparát – kĺby a svaly, a preto nedochádza k bežeckým zraneniam (odkedy takto behám, nemal som jediné bežecké zranenie). Naplno využívate stavbu tela, a preto nepotrebujete drahé vybavenie, hlavne drahú bežeckú obuv. Štýl behu vám umožňuje bezpečne sa pohybovať aj na šmykľavých povrchoch, ako sú blato, uchodený sneh a ľad…

Všetky tieto prednosti spôsobujú, že z behania máte oveľa väčšiu radosť a pôžitok. Nemusíte sa k behu nútiť, s radosťou ho vyhľadávate a využívate každú príležitosť ísť si zabehať. Hlavne do prírody.

Ak sú pre vás tieto benefity zaujímavé, rozhodne odporúčam prečítať si uvedenú knihu. Učenie je možné doplniť skvelým videom, ktoré sa dá stiahnuť z internetovej stránky https://uloz.to/hledej?q=chi+running. Video má názov „ChiRunning.avi“ a má dĺžku 56:04 minúty.

Veľa ľudí má dnes sedavú prácu a neuvedomujú si, že sedenie degeneruje. Ako sa dívate na pohybové návyky ľudí po 40-ke a čo by ste im poradili?

Na tomto mieste by som si dovolil trošku nesúhlasiť.

Je pravda, že v našej dnešnej populácii prevládajú sedavé zamestnania. Nebezpečenstvom pre zdravie týchto ľudí nie je len nedostatok pohybu, ale značné duševné vyčerpanie a stres. A s pribúdajúcimi rokmi, hlavne po štyridsiatke, je to pre zdravie omnoho nebezpečnejšie.

Nie je však pravda, že si to ľudia neuvedomujú. Tých je, myslím si, absolútna menšina.

Tá väčšina síce vie, že by mali stres a nedostatočnú kondíciu dopĺňať cvičením a pohybom v prírode. Nemajú však skúsenosti 50, 60 a viacročných a netušia, alebo nechcú vidieť, čo ich môže postretnúť, keď to zanedbajú. A keď aj toto pochopia, stále majú k dispozícii dostatok výhovoriek, prečo to nemôžu robiť.

Najčastejším spúšťadlom, prečo sa rozhodnú pre zvýšenú fyzickú námahu, je „vztýčený prst“. Je to nemilá zdravotná udalosť, ktorá je možno poslednou príležitosťou, aby sme začali so sebou niečo robiť.

Ja som skvelý príklad. Síce bývalý športovec, ale v období po štyridsiatke značne zanedbávajúci pohyb. A čo ma odštartovalo, som popísal už skôr.

Neexistuje všeobecný návod k tomu, ako sa prinútiť začať. Odporúčam však všetkým nečakať na ten „vztýčený prst“, poučiť sa na chybách druhých a skúsiť to.

Každý pohyb sa ráta. Niekto sa rád prechádza, iný behá, chodí po horách, bicykluje, lyžuje, pláva, hrá futbal, tancuje… Je toľko možností, že si každý môže vybrať. Tiež podľa miesta bydliska a podľa možností, ktoré mu poskytuje.

Najdôležitejšie na tom je to, aby ste si vybrali šport alebo záľubu, ktorú budete robiť s radosťou. Ešte som nestretol športovca, ktorý robí svoj šport z donútenia. Bez radosti pri danej aktivite nikto nevydrží dlho. V živote predsa všetci chceme byť šťastní. A keď všetko v živote nebudete robiť s radosťou, tak šťastie je pre vás utópiou. A ľudia po štyridsiatke potrebujú trvalú, povedal by som, že doživotnú aktivitu, ak chcú byť trvale zdraví a dožiť sa vysokého veku.

Ja som to pochopil ako dôležitú životnú filozofiu a nemienim sa jej vzdať. Na konci roka snáď oslávim sedemdesiatku v plnom zdraví a verím, že aj pri dobrých bežeckých výkonoch.

Vy ste o svojom príbehu napísali aj knihu. Bolo vo vás pnutie podeliť sa alebo vás motivovalo vaše okolie a rodina?

Je to pravda. Kniha vyšla vo vydavateľstve IKAR pod názvom „Ako som prekonal sám seba“. Kniha je autobiografický príbeh jedného obyčajného človeka, ktorý sa rozhodol žiť svoj život podľa vlastných predstáv. Rozhodol sa, že v živote urobí všetko pre to, aby bol šťastný a s ním aj ľudia okolo neho.

Jej čítaním zažijete veľa dobrodružstva u nás doma aj v zahraničí. Navštívite destinácie nie celkom známe. Zastanete na vrchole Mont Blancu, ocitnete sa uprostred Skalnatých hôr v Severnej Amerike. Stanete sa svedkami mnohých slovenských rekordov a výkonov svetovej úrovne.

Zmysel knihy, a preto som ju vlastne napísal, je motivovať ľudí. Ukázať, že aj obyčajný človek bez nadania a vo vyššom veku môže dokázať neuveriteľné veci, ak sa sám rozhodne.

Kniha je priam návodom k tomu, ako si splniť svoj životný cieľ. Obsahuje veľké množstvo životných skúseností, ktoré sú vám k dispozícii.

Mne sa počas niekoľkých rokov postupným navyšovaním svojich cieľov podarilo prepracovať sa do absolútnej svetovej špičky v disciplíne, o ktorej som pred tým ani nevedel, že existuje…

Kniha je k dispozícii bežne v kníhkupectvách, alebo priamo odo mňa  ̶  s venovaním a s podpisom. Prajem všetkým čitateľom skvelý zážitok a motiváciu dokázať v živote mnohé neuveriteľné veci.

Chcete zistiť ako začať behať po 50-ke? V knihe od Štefana Karaka sa toho dozviete viac…

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/