Žena vznikla ako vylepšená verzia beta verzie človeka s menom Adam. A muži? Muži fakt nestarnú.

Žena vznikla ako vylepšená verzia beta verzie človeka s menom Adam. A muži? Muži fakt nestarnú.

Česi hovoria „muži nestárnou, jenom již už léta nestojí“. Škoda, že slovenský ekvivalent nie je tak krásny a posledné slovo „nestoja/nestojí“ prezradí pointu celého vtipu.

A muži? Muži fakt nestarnú. Majú klasické fázy podobné so ženským pokolením: detstvo, dospievanie, puberta a v tomto bode sa to u nich krásne končí. Ženy pokračujú ako vylepšená verzia muža, prežívajú ďalšie a ďalšie fázy. Dospelosť. Materstvo. Menopauza. Staroba. Ak som na niečo zabudol, ospravedlňujem sa, ale do klávesnice ťuká muž a predsa len teraz teoretizoval o fázach, o ktorých ani len netuší. Teda tuší. Počul o nich. Čítal, ak číta, ale ináč nič.

Žena vznikla ako vylepšená verzia beta verzie človeka s menom Adam.

Beta verzia je taká poloprodukčná verzia niečoho, čo ešte nemá vychytané muchy, ale už je to spôsobilé byť nasadené do testovacej prevádzky. A áno, ruku na srdce, odvtedy sa na tejto verzii veľa nezmenilo. Testuje sa a testuje a testuje… A zaujímavé na tom celom teste je to, že túto beta verziu testujú v drvivej väčšine produkčné verzie, teda ženy. A viete, ako to asi vyzerá, keď hotový výrobok, s odchytanými muchami, očakáva, že podobne vyzerajúci výrobok, s podobnými funkciami, bude mať minimálne rovnaké výkonnostné parametre a čo najmenší počet chýb.

Ale v pubertálnom veku je tých chýb veru neúrekom. Puberťákom patrí svet, puberťákom nevadí ani zlé počasie, puberťáci vždy všetko vedia najlepšie a puberťáci sa dosť často „zaseknú“ a dosť ťažko sa „odseknú“.

Keď som bol malým chlapcom, mali sme doma televízor sovietskej výroby.

Farebný. Len mal takú divnú vlastnosť, že občas farba vypadla. Nikdy sme neprišli na to, že prečo. Niektorí tvrdili, že výkyv v elektrickej sieti, niektorí, že elektrónky, ďalší, že neviem čo. A vtedy pomohlo jemne pobúchať po obrovskej drevenej bedni televízora, vážiaceho snáď aj päťdesiat kíl. Väčšinou to pomohlo. Typická rýchla pomoc na puberťáka. Pobúchaj, potras a farba naskočí, respektíve vyskočí s farbou von.

A tak žijeme v obrovskom nepomernom svete, kde produkčné verzie homo sapiens sapiens robia selfíčka, spievajú, cvičia jogu, behajú, sklápačkujú, plankujú, člnkujú, len aby zastavili proces „kdy už léta nestojí“. Moja obľúbená stendap komička minule vysvetľovala, ako je to so starnutím žien a prsníkov a že si treba urobiť test, vložiť pod prsník ceruzku a ak ostane držať, je všetko v najlepšom poriadku. A ona, že nevie, čo si o tom má myslieť, lebo že ona zvláda aj test peračníkom.

Simona o sebe tvrdí, že je krv a mlieko … a kopec navyše.

A vyzerá, že to zvláda celkom dobre. Tak ako drvivá väčšina chlapov, ktorí žijeme vo svojej pubertálnej bubline a je nám dobre. Ako Jakubiskove „sedím na konári a je mi dobre“. Len konáre sme vymenili za autá. Púšťame si tam hudbu a púšťame si ju nahlas, trúbime a trúbime nahlas, blikáme a blikáme veľa, obzeráme sa po babách a obzeráme sa furt… a je nám dobre. A popri tom si pomaly, nebadane, krok po kroku starneme.

Aj nás zabolí, keď sme zohnutí nad kompom, aj keď vstávame z postele, aj keď rýľujeme v záhrade, ale stačí, aby okolo prebehla mladá gazelka a hneď je všetko preč a pubertálne hormóny pracujú a je nám dobre.

A ženy, produkčné verzie, sa chcú páčiť.

Chcú, aby o nich niekto „oprel bicykel“ aj neskôr, ako do tridsiatky. Kľudne aj po štyridsiatke. Aj po päťdesiatke, aj po šesťdesiatke… Prečo nie? Veď bicyklov je veľa. Niektoré majú oškretý rám, niektorým sa kýve zadný blatník, niektoré majú osmičku na zadnom kolese, ale je ich fakt dosť. Tak prečo ich neoprieť?

„Prosím, opri svoj bicykel o mňa!“

„Aj ty svoj o mňa!“

„Aj o mňa…“

A o chvíľu to bude vyzerať tak ako vo švédskom Malmö pri vlakovej stanici. Kopec bicyklov a žiaden nie je opretý…

Niet o koho?

Niet o čo?

Niet prečo?

Kto vie?!

A pánboh to mal určite dobre premyslené, keď vzal Adamovi rebro a povedal si, že si dá ešte jeden pokus a bude sa snažiť vyrobiť niečo lepšie, krajšie, jemnejšie a zároveň oveľa silnejšie. A keďže mal a stále má zmysel pre humor a sarkazmus a dvojzmysly, tak to zariadil tak, že tie predprodukčné verzie sa usilujú získať tie produkčné verzie. Adamovia balia Evy. Chápete? Ako keby starý modrý bicykel českej značky balil krásny modrý kabriolet… Ako keby si chlap nafarbil vlasy na modro a balil prirodzenú blondínku…

Nemalo by to byť naopak? No veru nemalo.

Viete si predstaviť, že by to bolo naopak? Že by sa chlapi o seba začali starať, aby ich ubehané ženy na vysokých postoch balili na drinky, že by im predprodukčné verzie homo sapiens sapiens robili asistentov a sekretárov, že by ich pozývali a balili na drahé autá a zlaté kreditky…? Bola by to sranda, že?

Ale, našťastie, je to naopak, aj keď to nemá logiku.

V rozprávkach vždy hlúpy Jano zbalil tú najkrajšiu princeznú a dostal polku kráľovstva od jej rodičov z vďaky…neviem, za čo…

Je to perfektná demagógia vštepovaná do našich hláv od malého mala a žijeme si v nej a je nám dobre. Nám predprodukčným verziám je dobre.

Sedím na konári a je mi dobre.

Jozef Prazňák

#vikendOFF