Joooj, čokoládka, dnes máš svoj deeeň.
7. júl je vraj Deň čokolády. Smejem sa, že ja som bledá ako stena aj v lete, zo mňa čokoládka od slnka nikdy nebude. Ale áno, priznávam sa – aj zo mňa vie byť čokoládka v momente, keď sa do nej s pôžitkom zahryznem. Ľudovo povedané, keď priam slintám a samé gebriny okolo papule. Áno, aj ja si viem s čokoládkou urobiť svoj deň. Dvakrát do roka. No tak dobre, aj trikrát do roka vytáhnem celú čokoládu a priam ju zožeriem na počkanie.
A nie hocijakú čokoládu – najlepšie s celými mandľami jednu nemenovanú značku.
Rozlámem ju na pásiky a začnem s tými, ktoré majú najviac mandlí. A pri tých posledných, málo mandľových pásikoch sa premením doslova na myš 😀
Vyhryziem (no dobre, vyžeriem) mandle a ostane po mne mištička plná čokoládových kúsočkov odložená v sekretári. Keď deti otvoria dvierka, zagúľajú očami a už len ich pohľad je veľavravný: „Bola tu mamčaaa…“
Tak takýto vzťah mám ja k čokoláde.
Doprajem ju iným. Ale nebojte sa, nielen v tejto obžratej podobe. Náhodou, viem byť štedrý darca a hostiteľ.
Som už asi známa tým, že som z deviatich detí (generácia mojich rodičov – čoskorosedemdesiatnici – už nie bežne mala detí ako smetí). Rada sa tým srdečne viem pochváliť a ešte srdečnejšie zaspomínať.
Rodičia nikdy nezabudli na žiadny sviatok. Vždy sme sa spoločne tešili na každé meniny a narodeniny. Mohla by som napísať: Vedeli sme, že oslávenec dostane od rodičov čokoládu. Ale to by vyznelo, že z nás, pekne povedané, kobylky mlsné (po lopate supy pažravé, na prídel čakajúce). Ale napíšem inak: Oslávenec vždy vedel, že dostane jednu študentskú pečať a s láskou ju potom rozláme na kocôčky a tie prerozdelí jedenástim (proste základy matematiky v malíčku už odmalička: 9 detí + 2 rodičia = jedenásť kôpok).
Pre mňa čokoláda je symbolom spomienky na detstvo. Skutočne láskavé, napodiv plné dostatku.
A komu by sa niečoho málilo (kto potrebuje nájsť hodnoty), šup na pobyt do mnohodetnej rodiny…
S čokoládou sa mi spája aj film Čokoláda.
Do malého francúzskeho mestečka zavíta Vianne spolu so závanom čokolády. Keď ju ochutnáš v jej novootvorenej čokoládovni, opantá všetky, ale že všetky tvoje zmysly. Jedna Vianne a jej čokoláda zrazu rúca zabehnutý režim v mestečku, ktorý držal obyvateľov doslova nakrátko, ktorý im zväzoval slobodu a túžby. Vďaka úžasnej čokoládovej vôni a chuti zrazu slobodne vzlietli.
Niekedy by bolo treba naordinovať svetu aspoň pár kocôčok zázračnej čokolády (namiesto iných opatrení)…