Správy sú plné informácií o tom, ako gastroprevádzky doslova melú z posledného. Prinášame kompletnú informáciu, stanovisko a aj žiadosť o podporu petície. Pretože ak máte obľúbenú reštauráciu, možno o pár dní nebude. A nielen tá vaša...

Mám 42 rokov a pred pár týždňami som sa znovu stal otcom. Pristihol som sa, ako vždy utekám ako prvý prebaliť našu dcérku, keď zistíme, že je to práve treba. A to nielen, keď je iba pocikaná, ale aj keď si do svojej plienky naloží, čo je u takéhoto bábätka niekoľkokrát denne.

Čím viac vystrašených a zbedačených ľudí budeme mať, tým ľahšie sa budú ľudia manipulovať. Pretože chudák a bedár vždy ťahal za kratší koniec. Bedár je nútený počúvať a podriadiť sa, lebo mu ide o holé prežitie. Stojíme pred veľmi ťažkým obdobím. Už to len rozpoznať,  komu a čomu bude slúžiť vystrašený „pospolitý ľud“. Vírusy tu boli a sú, odkedy je ľudstvo ľudstvom. Strach, že zomrieme je irelevantný, pretože raz zomrieme aj tak všetci! Pri covid19 je najdôležitejšia silná imunita jedinca.

„Voniaš stále rovnako. Ako starý dom v prekrásnej vidieckej prírode obklopený zelenými kopcami. Kdesi v benátskom regióne. Je v ňom drevená podlaha a knižnica plná starých kníh viazaných v koži. Má otvorené veľké francúzske okno smerom do záhrady a dovnútra prúdi vôňa čerstvo pokosenej trávy. A sena, machu a záhradných kvetín. Dávno sme sa nevideli, ale tvoju vôňu si budem pamätať do konca svojho života.“

Online učenie, práca z domu, online školenia, online kultúra, online cvičenie, online... skrátka všetko. A dnes, počas obedňajšej prestávky, mi naskočil otáznik. Ako to majú nezadaní? Neohrozujú nás? Či majú online vzťah? Roztiahnu sa pred obrazovkou mobilu, urobia si pohodlie a odkomunikujú si intímnosti? Až k vyvrcholeniu?

O slobode som písala viackrát. Sloboda je prevzatie zodpovednosti za svoj život. Ak sa zodpovednosti vyhýbame, budeme musieť akceptovať skutočnosť, že sa budeme neustále cítiť ako obeť. Zvolili sme si slobodne, mali sme právo slobodne sa rozhodovať. Prečo sa máme, teda potrebu cítiť ako obeť?

Príbeh detí na prechádzke Starým mestom v Bratislave začína pri pokazenom KILOMETROVNÍKU, pri ktorom sú úplne TICHO, aby nezobudili strašidelného ducha vo vedľajšej ulici, pokračujú pri spomienkach na NAPOLEONA, na geniálnych hudobných SKLADATEĽOV i nešťastnú MATILDU so zlomeným srdcom.

Snom Vlada Oravca bolo vybudovať úspešnú Slovenskú chaterovú spoločnosť. Postupne investoval do lodí, založil si vlastnú cestovnú agentúru LUXURY SAILING, ktorá komunikuje s klientami po celom svete a nakoniec si založil aj vysnívanú charterovu spoločnosť - pod rovnakym brandom, ktorá sa stará o prevádzku a údrzbu jeho lodí. 

Rasťovi Sopkovi sa do života zatúlala zelená práca. Pracuje v spoločnosti, ktorá vyrába zelenú elektrinu. Tá vzniká z biologického odpadu, ktorý sa tvorí v iných odvetviach priemyslu a hospodárstva. A zároveň aj z cielene pestovanej biomasy. Ten pomer je 70 ku 30 v prospech bio odpadu. Čo je však na tom celom najzaujímavejšie, je koniec tohto procesu. Prečo? Lebo vznikne digestát.

Možno by to bolo riešenie aj na Slovensku. Rozmýšľam, že pošlem tento blog ako otvorený list nášmu premiérovi. Alebo mi v tom môžete pomôcť zdieľaním. AK sa k nemu dostane z viacerých strán, tak bude väčšia šanca, že si to všimne.

Nedávno som sa zoznámila s Kvetkou. Náš vzťah je krátky a zatiaľ len online. Stalo sa to tak, že naša čitateľka, a teraz už aj kamarátka, mi dala Kvetkinu knihu. Otvorila som ju a vyskočil na mňa vtipne napísaný príbeh reštartu, okorenený o rôzne postoje a príbehy, ktoré sa nám po 40-ke stávajú. A netýka sa to iba kariéry. Preto som sa rozhodla, že príbeh uverejníme tak, ako vyšiel v tlačenej podobe, lebo si zaslúži, aby si ho prečítalo čo najviac ľudí...

Bola som si v stredu prevziať doporučený list z Mestského úradu v Senci. Išlo o rozhodnutie o nariadení miestnej obhliadky. Sused Stanislav L.sa domáha odstránenia konárov orecha, ktorý mu "zasahuje do ničím nerušeného užívania nehnuteľnosti 1 a nehnuteľnosti 2".

Skôr, ako ma ukameňujete, musíte vedieť, že stojím na vašej strane. Na niečo som však nedávno prišiel a chcel by som vyvolať diskusiu, ktorá môže začať po prečítaní článku. Dávnejšie som totiž medzi múdrymi myšlienkami, kolujúcimi po sociálnej sieti, našiel jednu zaujímavú. Hovorila niečo v tom zmysle, že naši starí rodičia vydržali spolu celý život, pretože žili v dobe, keď sa veci snažili opraviť a nie hneď vyhodiť.

Soňa Bulbeck je slovenská spisovateľka, ktorej vyšlo na Slovensku už desať kníh, jedna v Česku a vydanie ďalšej sa pripravuje aj v Anglicku, ale, keďže koronavírus zasiahol celý svet, ťažko povedať, či vôbec vyjde. Jej knihy sú prevažne romány zo života slovenskej a českej komunity v Saudskej Arábii, kde prežila šesť rokov, alebo cestopisy o krajinách Blízkeho Východu, ktoré Soňa miluje.

Jeden z mojich priateľov pripravil spolu s deťmi fantastickú bazovú malinovku. Nejde o klasický sirup, ktorý sa konzervuje. Ide o nápoj, ktorý môžete po pár hodinách rovno piť a pohostiť ním aj vašich priateľov. 

Nahnevajte sa na mňa, ale kým tu niektorí lietajú a makajú s výzvami typu #ktopomozeslovensku, #jedloprezdravotnikov, #zachrannekoleso...a tak ďalej, tak vládni predstavitelia sa predbiehajú v tom, koľko krajších asistentiek bude kto mať, či zakážu interupcie alebo vysvetľujú, že tety v sociálnej poisťovni to majú ťažké. Dopĺňajú to strategické nariadenia, ktoré vám nezoberie hlava, ani keby ste mali IQ 50.

Ďatelina purpurová tvorí mäkké, chĺpkaté tmavo červené kvety. Plodina sa používa na zelené hnojenie a ako okrasná kvetina. Karmínový kvet je veľmi vhodný aj pre prírodné záhrady a slúži ako včelárska rastlina, pretože láka včely a čmeliaky.

 Iveta Bušovská prešla po 40-ke vlastným reštartom. Ako sama hovorí: „Mám osobnú skúsenosť, prešla som si zdravotnými dôsledkami stresu a vyhorenia, ale nevzdala som sa a dnes sa snažím pomáhať menej silným a odolným nielen ako lektorka, ale aj vo vlastnom projekte  Hýčkareň.“ Aj o tom sme sa s Ivetou porozprávali.

Ďalšia vlna vírusovej infekcie sa k nám blíži. Doteraz bolo infikovaných iba niekoľko ľudí, zdá sa však, že vírus zmutoval a rozšíril sa z rôznych krajín - rýchlejšie ako KORONA. Vírus ohrozujúci systém bol pomenovaný WAKING-UP-FLU. Vedie to k náhlej jasnosti mysle a povedomia tu a teraz.

Ak sa v bežnom živote zvykne hovoriť, „za všetkým hľadaj ženu“, v psychológii, akoby platilo, „za všetkým hľadaj Freuda“. Predpokladám, že tak ako v živote to neplatí na 100%, rovnako ani v psychológii nie, ale predsa len treba povedať, že poznanie, s ktorým Freud prišiel poznačilo naše životy. Možno dokonca viac, než si uvedomujeme. Nie inak je to aj v oblasti reklamy.

Myslím, že som bola vždy skôr chlapčenský typ. Rada a často som sa bila. Rada a často som lozila s partiou po strechách garáží, nakoniec som mnoho rokov robila aj bojové športy, aby som tú energiu a chuť biť sa mala nejako pod kontrolou. Plus ten otec, ktorého som nielen milovala, ale bol mi aj veľkým vzorom. No robila som okrem streľby a bojových športov aj mnoho iných. Napríklad som súťažne vrhala guľou, hrala som volejbal za školu.

Príbeh o Zoji, dospievajúcom dievčati, ktoré sa trápi kvôli nadváhe, bude znieť tak trochu rozprávkovo.  Ale je v ňom zachytená moja reálna skúsenosť.

Keď som sa vydala, začala som dosť priberať, lebo môj muž veľmi rád chystal studenú kuchyňu a nie vždy sa dalo takému jedlu odolať. Kombinoval kadečo, na čo som dovtedy nebola veľmi zvyknutá.

Tak pandémia zdá sa, že je na ústupe. Než to celé vypuklo, podarilo sa nám v rámci Profesia days vytvoriť hodnotný program aj pre ľudí po 40ke. Keď som videla záujem, ostala som chvíľu paralyzovaná, pretože som nemala pripravený až tak veľký tím. Išli sme prvýkrát, takpovediac na skusy. Pre obrovský záujem hrozilo, že nestihneme všetkých záujemcov obslúžiť, doslova sme kolabovali.

Niektorí ľudia na tejto planéte sú veľmi zanietení a radi pracujú nielen na sebe, ale podávajú pomocnú ruku aj ostatným. A to všetko s veľkým espritom a projektami, ktoré nielen prepájajú, ale najmä vzdelávajú. Jednou z nich je nesporne aj Ľuba Fábry, ktorá žije 10 rokov s rodinou prevažne v zahraničí, pričom vymenili už 5 destinácií a svoju dovolenku na Slovensku už niekoľko rokov trávi tak, že organizuje jedinečné tábory pre deti od 4 do 12 rokov, ktoré chcú spoznať SVET a naučiť sa angličtinu v praxi.

Je nejaký divný.  Je arogantný. Má obrovské eg . Tieto a mnohé ďalšie hodnotenia vyriekol  o niekom pravdepodobne  už asi každý z nás a nejeden krát. V minulom článku sme si povedali, ako vznikajú arogantní ľudia a ako vznikajú frfľoši, dnes si povieme o ďalších divných týpkoch.

Na vek sa pozeráme ako na číslo a nie je pre nás kritériom výberu zamestnancov. Oveľa dôležitejšie sú pre nás schopnosti a osobnosť každého kolegu. Je však pravda, že máme veľmi nízku fluktuáciu aj preto, že u nás mnoho zamestnancov pracuje aj vyše 25 rokov.

Na Erazme som mala predmet, v ktorom sa kombinovala psychológia s divadlom. Dodnes si pamätám jedno cvičenie. Boli sme akože štvorčlenná rodina (mama, otec, dcéra a babka) a sedeli sme za imaginárnym jedálenským stolom. Mali sme improvizovať, ako prebiehajú naše raňajky.

Spomenie si niekto aj na mňa? Prešlo mi hlavou, keď som videla, ako moje tri bonusové deti chystajú darčeky pre svoju mamu ku dňu matiek. Bolo mi z toho aj trochu smutno. Veď aj ja pre nich varím, periem, vymýšľam zábavky. Všimol si to vôbec niekto? Ja viem, nie som ich ozajstná mama, ale starám sa o nich každý druhý týždeň. To sa nepočíta?