Depresia je veľmi široký pojem. Vo všeobecnosti by sa dala opísať, ako citovo-mentálny stav, kedy sa necítime dobre. Depresia môže byť mierna, keď je dotyčný človek smutný, alebo aj ťažká a dlhodobá. Do depresie sa dá dostať v podstate v priebehu zopár desiatok sekúnd a môže trvať od minút, až po celé roky. Je to mimoriadne nepríjemný stav, kedy je kvalita života na minime.

Bol Nový rok 2020. Šampanské, bozky, vrúcne objatia, úsmevy, čas predsavzatí a nádeje. Nový rok 2020, ktorý so sebou niesol nádej, za ktorou sme šli. Chceli sme zmenu. Verili sme, že Slovensko môže byť slušné a spravodlivejšie. Že môžeme zmeniť veľa, vystriedať svine...

Pani Katka Čačková, dnes už 78 ročná žienka, nepochádza priamo z Opatovej, ale z blízkej dedinky Kubrá.  Do Opatovej sa vydala pred šesťdesiatimi rokmi a vychovala 4 deti. Mala šesť súrodencov,  žijú už iba traja.  Vo veľkej chalupe so záhradou býva úplne sama, syna pochovala pred 10 rokmi. Ostatné tri dcéry ju, samozrejme, chodia navštevovať.

V tomto kraji je toho na videnie oveľa viac - Včelí raj v Kokave nad Rimavicou, Syslia lúka pri Muránskej Dlhej Lúke, určite si kúpte muránske buchty, nám ich odporučila moja naj učiteľka Monika Podolinská, miestne špeciality úplne zbožňujeme.

Cícer som objavila iba pred pár rokmi. Nikdy sme ho doma nepoužívali. Veľmi ma oslovil hummus. Keď som zistila, čo všetko cícer obsahuje, ostal v našom jedálničku natrvalo. Dnes sa chcem podeliť o cícerovú polievku na spôsob gulášu. 

Po 40-ke sa často ozýva chrbát, niekedy sa lepia kilá, inokedy potrebujeme nabrať odvahu začať na sebe pracovať. Je to normálne. Po rokoch, kedy sme venovali čas a energiu najmä našim najbližším prichádza čas, ktorý chceme venovať konečne aj sebe. Sebecky. Veď ide o nás. O naše zdravie a pohodu. A šťastná a spokojná žena vie podporiť celú rodinu.

Cesta z riti býva nepríjemná, pretože v riti je tma a smrad. Ťažko sa tam orientujete. Zároveň však hrozí, že ak sa na cestu von nevyberieme, tak sa o pár mesiacov či rokov zobudíme ešte viac zakliesnení v útrobách, kde všetko končí a prakticky nič nezačína.

Leto je už niekoľko týždňov oficiálne v hlavnej role, aj keď s teplotami, na ktoré sme boli zvyknutí skôr 15 rokov dozadu. Mne osobne 25-29 stupňov bohato stačí. A hoci máme pocit, že je v priemere „chladno“, nenechajme sa obalamutiť svojimi porovnávaniami s predchádzajúcimi rokmi, slniečko má totiž svoj účinok aj pri týchto miernejších číslach.

Človek, ktorý má osud ako Csaba, sa sám veľmi ťažko socializuje. Prešlo niekoľko mesiacov a začal priberať. Nakopili sa starosti s bývaním, prácou, zdravotným stavom, ďalšie hormonálne „liečby“ a osobné problémy, s ktorými sa sám nedokázal vysporiadať. Rokmi sa dostal na 222 kg, bol pripojený na kyslík, a takmer vôbec sa nevedel hýbať. Vedel, že má iba dve možnosti - vzdať to alebo zabojovať. Potom vycestoval do zahraničia na 3 mesiace a vrátil sa trochu zdravotne „opravený“.

Ani rozsáhlá emancipace žen, nezměnila kriteria výběru partnera. Ženy stále vybírají své protějšky dle jejich zdrojů, tudíž preferují mužovo společenské postavení a finanční zabezpečení. Hledají muže laskavé a ochotné investovat sebe i své zdroje do rodiny a trvalých vztahů.  Přestože dnešní ženy mnohdy dosahují samy vysokých postů a nepotřebují finanční zajištění, preferují muže, který je ve společenské hierarchii nad nimi.

Pamätáte si na prvú myšlienku, keď sa vám narodilo dieťa? V 99,9% prípadoch je prvá otázka: Je zdravá/ý? Nezaujíma nás pohlavie, váha, alebo či má prvé vlasy. Chceme vedieť, či je dieťa zdravé. Je to pochopiteľné. Takto sa narodila aj Natálka. Pri otázke či je zdravá zaznela odpoveď: "ÁNO!" Neskôr si však začali v rodine všímať, že niečo nie je v poriadku.

Všimol som si však, že niekedy sa príliš spoliehame na „to“ a  vzdávame sa našej vlastnej zodpovednosti. Spoliehame sa na vesmír, niektorí na osud, alebo vôľu Božiu, každý podľa vlastnej filozofie, alebo svojho náboženstva.

Levoču sme poznali ako mesto, kde sa pravidelne koná púť na Mariánsku horu, ako kedysi slávne mesto s kráľovskými výsadami, mesto, v ktorom pôsobil Majster Pavol, a mesto, ktoré sa desiatky rokov spája so starostlivosťou o nevidiacich. Základný tábor sme si rozložili priamo na námestí v Hoteli u Leva a urobili sme dobre.

Keď sa chcete zúčastniť a stať sa súčasťou našej partie, ste vítaní. Máme ešte tri voľné lode. Prihláste sa vyplnením formuláru. Zadajte na seba aj telefónne číslo a budeme vás kontaktovať. Cena je 15,00 € na jednu loď - spolu teda 30€ na loď/dva dni - plus doprava do prístavu k vašim autám ( cca 3,00 € na osobu - podľa toho, koľko nás bude). Začíname ráno 25.7.2020 v Novej Dedinke a vrátime sa späť k autám 26.7.2020 okolo 14-ej hodiny.

Vo vedľajšom meste majú automat na duše. Bicyklové. Môžete si tak za pár eur kedykoľvek cez deň alebo v noci kúpiť dušu potrebnej hrúbky a veľkosti. Dokonca si môžete kúpiť nejaké duše aj do zásoby, aby vás prípadný defekt na ceste nevyradil z príjemného výletu. Rezervnú dušu si hodíte do ruksaku (spolu s horalkami a škatuľkou poslednej záchrany, ak neviete, čo to je, spýtajte sa Martina Milera) a v prípade potreby si ju vymeníte a idete ďalej.

Sú to ZLODEJI! Nemajú IQ vyššie ako kopírka od Minolty z 1987-eho. Tá dokaže presne to isté, čo oni. Raz keď na to nemám, tak ticho sedím, šúcham nohami a idem robiť niečo iné. Narážam teraz najmä na plagiátorov v kreatívnej sfére, čo vykrádajú úspešné značky.

V posledné dni som veľmi nahnevaná. Pod rúškom korony prichádzame o mnohé slobody. Nie je to úžasné?! Toto, ak by chceli na nás vyskúšať pre pár mesiacmi, tak by sme boli v uliciach. Môj hnev sa týka cestovania...

Keď som sa po rokoch dostal k výroku Goerga Langbehna: „Plody dozrievajú vďaka slnku, ľudia vďaka láske.“, pochopil som, že presne tieto slová sú tým, čím ma tento ostrov tak očaril. Samotní Kanárčania radi o sebe vyhlasujú, že ostrovy sú pozostatkami bájnej Atlantídy, ktoré sa nepotopili kvôli tomu, že tu žili tí najlepší ľudia. Kanárske ostrovy som navštívil desiatky krát a stále sa mi tieto prirovnania potvrdzovali.

„Plody dozrievajú vďaka slnku, ľudia vďaka láske.“, pochopil som, že presne tieto slová sú tým, čím ma tento ostrov tak očaril. Samotní Kanárčania radi o sebe vyhlasujú, že ostrovy sú pozostatkami bájnej Atlantídy, ktoré sa nepotopili kvôli tomu, že tu žili tí najlepší ľudia. Kanárske ostrovy som navštívil desiatky krát a stále sa mi tieto prirovnania potvrdzovali.

„V prvom rade snažiť sa byť dobrým človekom,“ hovorí Jozef Kučera. Kto je to  a čím je zaujímavý? Rozhovor s ním pripravil netradične Martin Habo Habánek. Zvyčajne nám prispieva fotografiami, ale tentokrát urobil výnimku  a vyspovedal jedného zaujímavého muža. Celý rozhovor nájdete onedlho TU

Obliekam si v práci svoj plášť, pero nastoknem do bočného vrecka, pripnem vizitku s menom Zuzana - sociálna terapeutka a môžem začať.  Nazerám do izieb liečebne, či niektorý z ležiacich pacientov sa neodhodlá vstať z postele. Na izbe číslo 8 sa zoznamujem s novoprijatým  pánom Bohdanom.

Ak sa chystáte na dovolenku do zahraničia, môže vás to vyjsť draho, a to najmä, čo sa týka čerpania dovolenky navyše. Nielen, že potrebujete rezervu na prípadnú karanténu (aspoň 5 dní), ale budete musieť podstúpiť aj testovanie...

"Pod vedením kompetentných a profesionálnych inštruktorov si budú môcť vaše deti v dennom letnom kempe užiť množstvo zábavy, spoznajú nových kamarátov a naučia sa byť si istejší vo vode. Keď neviete čo s deťmi počas leta, naše  kempy sú skvelým riešením. Záujem je po skúsenostiach rodičov z minulosti veľký, preto vám odporúčame získať miesto pre vaše dieťa čím skôr. Keď nám odošlete základné údaje, prihlášku vám pripravíme a odošleme predvyplnenú na váš mail." Hovorí Alena Harčarik z klubu Modrí Draci.

Jeden z posledných filmov, na ktorom som bola v kine v minulom roku, mal názov „100 vecí“. Kým naši prastarí rodičia vlastnili v priemere 57 vecí a starí rodičia 200, naši rodičia už mali 600 vecí a človek žijúci v dnešnej dobe vlastní približne 10 000 rôznych vecí. Film mal duchaplnú zápletku - stávku dvoch mladých mužov, a bol prezentovaný s podtitulom „film o životnom minimalizme“. A tak v súvislosti s tým vo mne postupne dozrela ďalšia téma.

Aktuálne žijeme v dobe, akú si nepamätáme. Má to vplyv na všetky oblasti nášho života. Pred časom som sa pýtala Jany a Márie z LEMONPIE, čo je rozumné v tejto situácii robiť v oblasti nehnuteľností. Kupovať? Predávať? Čakať? Aké budú ceny domov a bytov po Koronakríze?

Strákoše - v skutočnosti ide o jednu veľmi silnú spomienku z detstva. Nikto to asi podľa názvu nepozná, pravda, okrem ľudí z časti, z ktorej pochádzam. Čerešňové halušky s makom. Moja maminka ich robievala každú sezónu a milovali sme ich. V podstate „vykydla“ halušky na plech s trochou masla, dala čerstvo pomletý mak a pocukrila. Nestihla ich dať ani na taniere, hneď bolo po nich.

Navnadili sme vás? Tak neváhajte a urobte si výlet či naplánujte dovolenku. A dajte nám potom vedieť, ako sa vám páčilo…   SPÄŤ NA ČLÁNOK

Pred pár dňami som zažila svoj prvý novinársky trip. Poviem vám, život je krásny. Na jeden deň úplne zmiznúť od obrazovky počítača a nechať sa unášať spoločnosťou skvelých ľudí, dobrého vína, jedla a ešte aj hladinou vody na Nedizerskom jazere? Chcem sa s vami podeliť o môj pohľad, a ukázať, ako sa dajú robiť veci jednoducho a napriek tomu dokonale.

Keď človek zistí, že má neodvrátiteľné ochorenie, na čo podľa vás začne myslieť? Jedna z myšlienok patrí smrti. Aké je to umierať? Aký je to pocit? A čo bude po smrti? Prečo sa jeden deň bojím a na druhý deň sa nebojím? Prečo mi je z toho smutno? A prečo mi je to občas úplne jedno? Mám strach o seba alebo aj o blízkych? Čo budú robiť bezo mňa? Tých otázok je na 1000 stránok.

Tešili sme sa z uvoľnenia opatrení, ale vyzerá to tak, že prípady pribúdajú ielen v niektorých európskych krajinách, ale aj na Slovensku. Kým u nás sa zatiaľ nebudú opatrenia pritvrdzovať, niektoré krajiny v Európe musia zavádzať nosenie rúšok a zíroveň sa dostávajú na zoznam menej bezpečných.