Nie, nebude to ezoterické čítanie. Ani náhodou. Bude o ženách po 40-ke. Ako ste na tom? Máte svoju maternicu na mieste? Tam kde má  byť? Alebo už ste bez? Čudné otázky takto na úvod, však? Možno na ne nemáte chuť. Ak môžem poradiť, odložte si tento link a vráťte sa k článku, keď  vám najbližšie povedia, že treba „ju“ ( …

Notoricky známy citát, ktorý s obľubou zvykneme používať v zlomových životných okamihoch. Väčšinou takých, ktoré sa nás bytostne netýkajú. Sotva si naň spomenieme, ak sa problematická situácia dotýka priamo nás. A už vôbec nie, ak svoju situáciu považujeme za tragickú. Vtedy sa skôr riadime pokračovaním tohto citátu: ”Často však pozeráme tak dlho na zavreté dvere, že nevidíme tie, ktoré sa otvorili pre nás.“

Za zatvorenými očami som si uvedomil, že je svetlo. Otvoril som ich a zistil, že ležím na rozťahovacej lavici v našej dielni. Miesto vedľa mňa bolo prázdne. Kde je Rita? Z kuchyne sa ozval zvuk kávovaru. Rita je už hore. Prevalil som sa cez bok a automaticky siahol rukou pod lavicu pre okuliare. Neboli tam. Posadil som sa na kraj a pohľadom som prebehol priestor pod ňou. Nič. Pokúsil som sa ešte rozhliadnuť po miestnosti, ale bez okuliarov na očiach sa okuliare ťažko hľadajú.

Telefonujem s mamou a popritom tom, ako si vypočujem, čo nového v Bratislave, aké je počasie, ako pokročila s prerábkou kúpeľne a že jej nemá kto porýľovať kúsok hriadky pod cibuľku, púšťam sliepky z tretieho dvora (výbehu pre kozy) na druhý (na ktorom je kurín). Keď sa slnko skloní ponad tie naše kršteňanské kopce, sliepky už vedia, že ak im je život milý a nechcú skončiť rýchlo a bezbolestne v líščej tlame, musia byť do zotmenia v kurníku. Väčšina už sa prechádza pri bráne, ostatné bežia, čo im nôžky a plné hrvoly dovolia. Len madam Margaret Thatcherová kráča s noblesou a ešte si popritom aj niečo rozpráva popod nos, teda vlastne zobák. V bránke sa postaví na prah, poobzerá sa doprava a doľava, akoby bola na prechode pre chodcov a potom ladne, ako pravá dáma, odkráča do kurína medzi ostatné sliepky.

Svetlo pod perinou tvorí 57 príbehov od 57 autorov/autoriek a 57 ilustrátoriek/ilustrátorov. Autori sú z rôznych profesií, v ktorých sa pracuje s textom – sú to spisovatelia, novinári, scenáristi, marketéri, copywriteri. Obrázky taktiež pripravujú rôzni umelci – dizajnéri, výtvarníci, grafici, ilustrátori. Príbehy budú vychádzať vždy v nedeľu počas jedného roka na webe, aby boli dostupné pre všetky deti. Každý príbeh je ukončený niekoľkými rozvojovými otázkami, ktoré si môže rodič s dieťaťom spoločne zodpovedať a nadviazať tak hlbší rozhovor. Toto sa nám veľmi osvedčilo – je to krásny spôsob ako sa baviť o témach, ktoré v operatíve každodennosti normálne neotvárame a pritom takéto zdieľanie vytvára úprimné blízke vzťahy. Rovnako je súčasťou príbehu obrázok slovenskej ilustrátorky/ilustrátora na stiahnutie a dokreslenie, dotvorenie s rodičom/dospelým.

Je máj 1945, sme v Brne a Gerta Schnirch s niekoľkomesačnou Barborou kráča do neznáma. Lebo je Nemka a transport z povojnových Čiech do Rakúska sa nepýta, či sa jej to páči, alebo nie. Kolektívna pomsta. Kateřina Tučková, autorka dnes preslávených Žítkovských bohýň, sa v románe Vyhnanie Gerty Schnirch rozhodla pichnúť do osieho hniezda česko-nemeckých povojnových vzťahov. „Vďaka“ princípu kolektívnej viny sa nemecká časť obyvateľstva …

Materializmus chcel, aby sme sa stali múdrejšími. Jasne dokázal, že celková múdrosť je dobrou vecou, avšak ľudský mozog tento fakt nie je ochotný akceptovať. Prečo je tomu tak? Žijeme v dobe blahobytu, dostatku a možností. V súčasnosti, dá sa povedať, niet relevantných prekážok, ktoré by nám bránili mať sa dobre. Tak to vyzerá podľa ekonomických ukazovateľov. Nezamestnanosť na Slovensku vo februári 2019 dokonca …

Možno ste si všimli na sociálnych sieťach handmade produkty pod značkou SrdcomRobené.  V záplave rôznych výrobkov, ktoré používajú folklórne motívy, zaujme svojou jednoduchosťou a štýlovou čistotou, vkusným umiestnením vzorov na predmetoch bežnej potreby. Spravidla biely ornament, maľovaný najčastejšie na rifľový tmavý podklad tvorí jeho autorka bez predkreslenia, spamäti. Zo srdca. Beáta Pagačová Ďorková (51) začala s touto aktivitou iba nedávno, …

Bola som v Teleráne a tam všetko prebieha v príjemnej atmosfére, ale veľmi rýchlo. Adriana Poláková sa ma opýtala, ako môžeme predísť tomu, aby nás život zastavil drastickým spôsobom. Aby sme si uvedomili, čo má v našom živote zmysel skôr, ako sme prinútení, napríklad vážnou chorobou. Úžasná otázka, ktorá vo mne ostala celý deň a tak sa musím podeliť o moje vnímanie tejto témy. Pretože zmeny …

Som manželka, matka, pracujúca žena. Doma upratovačka, kuchárka, opatrovateľka. Všetky to poznáte. Nemôžem sa sťažovať, mám múdreho manžela, ktorý má svoju celkom úspešnú spoločnosť, šikovných a krásnych synov, na ktorých som hrdá. Mám prácu vo veľkej korporácii, ktorá ma v podstate baví. Dostávam za ňu plat, a tak sa nemôžem sťažovať ani na finančný nedostatok. Mám relatívne zdravých osemdesiat ročných rodičov. Som šťastná žena. Mám …

Žijeme v bezpečnej dobe. Dokonca až v takej bezpečnej, že sa nedostanem do vlastného domu, neuvarím si jedlo na plynovom sporáku a nevyberiem si svoje peniaze v banke. Áno, na takej výške sú dnes bezpečnostno-zabezpečovacie zabezpečenia. V našich vchodových dverách máme akúsi bezpečnostnú samozápadku, ktorá zapadne vždy keď pribuchneme dvere. Je to super, stačí dvere zatvoriť a hneď máme z …

Existujú tri efektívne spôsoby ako na to. Prvým, často zabudnutým, je dať o sebe vedieť v okruhu svojich blízkych. Možno si poviete, že táto rada je na úrovni informácie, že večer si je treba umyť zuby. Čudovali by ste sa, ale množstvo ľudí na ňu zabúda. Vrhneme sa na online marketing, urobíme web, dáme inzerát do miestnych novín. Najbližší priatelia, bývalí kolegovia, alebo blízka či vzdialená rodina o našom biznise nevedia. My Slováci totiž máme v sebe akosi zakódované, že nezaťažujeme okolie prácou. Akoby to bola téma nehodná spomenutia.

Kto by pred rokom povedal, že sa toľko toho zmení a toľko vecí zostane po starom? A predsa sa niečo zmenilo. Neviem, či sa to deje iba v mojej bubline, ale ľudia sú aktívnejší. Slušnosť už nie je iba slovo. Odznakov na kabátoch ubudlo, ale možno to majú viacerí tak, ako ja: keď odídem narýchlo z domu v inej bunde, Jána a Martinu nemám na odznaku, ale nosím si ich celý deň o to intenzívnejšie v srdci. A nielen na prechode.

Dana Kleinert, módna návrhárka s mnohými domácimi aj zahraničnými oceneniami, stojí aj za neziskovou organizáciou Slovak Fashion Council (SFC). Združenie vzniklo za účelom rozvoja slovenskej módnej scény. Počas takmer ôsmich rokov svojej existencie sa SFC snaží zlepšovať podmienky pre udržateľnosť kreativity a talentu v módnom sektore na Slovensku. Už o dva týždne, 13. apríla, bude SFC organizovať módny showroom, kde budú už po …

Ak sme 40plus, dostávame sa do obdobia, kedy je život fajn, deti väčšinou už sú dosť veľké, kariéra i život majú svoje ustálené plynutie…ale to nie je všetko. Práve v tomto veku sa môžu objaviť aj prekvapenia o aké nestojíme, a do nášho života sa vplazia aj smutné veci. Áno, ak máme vyše štyridsať, naši rodičia majú už dosť rokov …

Deti vedia byť veľmi kruté a Sicília môže byť aj koncom ľudstva. Dystopiu, z ktorej vám nebude dobre, ale budete fascinovaní jej krutosťou, má na svedomí taliansky autor Niccolo Ammaniti. A táto kniha, ktorá vás v noci bude strašiť, má krehký názov Anna. Píše sa rok 2020 a svetom sa prehnala epidémia ochorenia. Toto ochorenie zabíja ľudí starších ako 14 rokov. Bez milosti. Odrazu zostávajú …

Pred osemnástimi rokmi mladej žene v pôrodnici totiž najprv oznámili, že potratila. Po chvíľke, že jej dieťa žije a potrebuje meno. Denis bol podľa lekárov od začiatku beznádejný prípad. Nie je. Vybojúva si každý deň na tomto svete, lebo vozík je len jedna z mnohých ťažkostí, ktoré jeho cestu životom lemujú. Tú však lemujú aj skvelí ľudia, ktorých si Denis získal. Patrím medzi nich aj ja a kolega z hokeja Braňo. Spoločne s maskotom nitrianskych hráčov Corgim sme prišli Denisovi ku kroku do dospelosti zablahoželať do Spojenej internátnej školy, ktorú navštevuje.

Pripravujeme nový termín – na 7.5.2019. Pripravili sme pre vás spoločný projekt magazínov akcnezeny.sk a 40plus.sk. V poslednom čase dostávame veľa požiadaviek na krátke a rýchle networkingy, ktoré by boli profesionálne vedené, cenovo prijateľné a výrazne by vedeli pomôcť vášmu biznisu. Dovoľujeme si vás preto osloviť s Akčným Speed Networkingom, ktorý vám umožní predstaviť váš projekt a zároveň nájsť prepojenie s ďalšími …

Oľga Viestová je novinárka - publicistka, ktorá počas svojej kariéry pôsobila v mnohých redakciách a zameriavala sa na rôzne témy. Aktuálne je už zopár rokov na voľnej nohe a venuje sa písaniu pre magazíny EMMA a Formen. Magazín 40plus je jej veľmi blízky a preto sa tešíme, že sa rozhodla prispievať rozhovormi, fejtónmi a zamysleniami do nášho internetového titulu. Okrem písania sa Oľga venuje aj numerológii.

O novinky v raketovej technike som sa zaujímal od malička. Bol som hypnoticky fascinovaný našim prvým česko-slovenským kozmonautom a dlhý čas som trávil snívaním o ceste do vesmíru. Aby som neostal len pri snoch, pokúšal som sa tiež o výrobu vlastnej rakety. Nie takých rozmerov, akú mali chalani v seriály Spadla z oblakov, ale aspoň čosi čo by letelo. Najprv …

Skúsená novinárka a spisovateľka Monika Macháčková bude spovedať autorku knihy Gamblerky v príjemnom prostredí kaviarne Antikvariát v Senci.

Častokrát máme predstavu, čo by sme chceli v živote dosiahnuť, čo budeme robiť a ako budeme žiť. A keď to nie je podľa našich predstáv, alebo sa nám naše sny ešte nesplnili, sme sklamaní a rozladení. A pritom stačí používať/užívať to, čo práve máme. Ak nie sme zadaní, užívajme si slobodu. Ak s niekým sme, užívajme si jeho prítomnosť. Ak prší, užívajme si kvapky na svojej tvári. Ak svieti slnko, načerpajme z neho teplo a energiu. Ak nám ujde vlak, alebo sa vlak, v ktorom sedíme, pokazí, užívajme si ten čas, ktorý sme získali pre seba.

Kniha Robert Hofrichter a Peter Janovíček Z Prešporku do Soľnohradu je zvláštne pekná kniha. Podobá sa na posedenia pri káve a zákusku vo Viedni, Salzburgu, Bratislave či Budapešti. Či chcete, alebo nie, vždy príde na pretras aj minulosť a to, čo máme my, ľudia dunajskí, spoločné, ako nás formovali dejiny a my sme sa im, tým, čo nás chceli formovať, vždy smiali.

Púť do Santiago de Compostela nie je o viere. Je o spoznaní nových miest, ľudí a aktívnom oddychu. Camino del Norte (The Northern Way to Santiago de Compostela) má oficiálne 815 km a je možné ju podľa tradície absolvovať pešo, na bicykli alebo na koni. My sme išli pešo a pre celkový reštart života vrelo odporúčam túto variatu. Svoju cestu som začala v Irúne s Monicou (70) a Giorgio (64)*, ktorí pochádzajú z Alpskej časti severného Talianska. Najprv si mysleli, že som Talianka a ja som si myslala, že sú mladší, keďže svojou vitalitou, kondíciou a pokorou prekonávali nejedného pútnika, ktorí začali svoju púť ako hrdinovia a žiaľ do Santiaga de Composteli v tom čase nedošli.

Do našej autorskej zostavy pribudne nové meno. Novinárka a spisovateľka Monika Macháčková vám bude prinášať pestrú ponuku článkov. Príbehy, malé zamyslenia i rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Prečo si prijala ponuku na spoluprácu? Odkedy som zaregistrovala portál 40plus, bol mi veľmi sympatický. A to som ešte netušila, že za ním stoja dievčatá z môjho rodného Senca. S Andrejkou Trávničkovou sme ako deti …

Rodina a priatelia sú asi najväčším problémom, keď pracujete z domu. Suseda príde na kávu „neboj len na pol hoďky“. Syn vám chce povedať jednu dôležitú vec o nesmrteľnosti chrústa. Rodičovská rada s vami počíta na každú pomoc so zdravou desiatou v škole, lebo veď vy nechodíte do práce. Manžel očakáva, že vybavíte rôzne veci, veď ste predsa doma. Naučiť ich, že nie ste doma, ste v práci, si vyžaduje veľa trpezlivosti a vytrvalosti.

Ľudia si často myslia, že pravda je to, čo povedia “autority”. Alebo to, s čím väčšina ľudí súhlasí. Nuž a túto vlastnosť využívajú korporácie a samozrejme aj politici. Vytvárajú autority/osobnosti s pomocou marketingových kampaní (dnes sa často takíto ľudia nazývajú influenseri) a potom ovládajú ľudí na báze údajne vedecky dokázaných faktov, ktoré  sú vlastne vymyslené v nejakej marketingovej firme.

Nikdy som vlastne celkom neporozumel akú profesiu mala moja babka. Isté je, že to bola všestranná žena. Vedela výborne variť, piecť skvelé koláče, krásne vyšívala, rozumela záhrade aj zvieratám a vychovala šesť detí. Ale čo bola jej profesia? To som nevedel. Potom ako prekonala cievnu mozgovú príhodu jej ostali mierne problémy s chôdzou a musela začať používať paličku, čo dlho …

Bola hrdá, že je toho súčasťou. A nežije na druhej strany rieky. Jej sen odvtedy žije. Desiatky autorov nachádzajú nové smerovanie, žijú svoj sen, si ju na druhom brehu rieky. Ak je to aj váš sen, pridajte sa!

Niekedy je dobré pozerať sa nielen do vlastného zrkadla, ale nechať zhodnotiť našu tvár aj niekým iným. Lebo, isto to poznáte, buď sa obdivujeme (nie je to až také zlé, starec, my nestarneme, dozrievame, nie?), alebo sa nenávidíme (tá vráska tu zaručene včera ešte nebola, vyzerám ako zombie!). Ale keď sa na nás pozrie niekto cudzí… Nie, nehovorím o životnom štýle, …