Hovorí sa, že existujú dva typy administrátorov. Tí, čo zálohujú a tí, čo ešte len budú. Myslím, že pri telefónoch je to podobné. Keď ho máme a funguje, tak je všetko v poriadku. Hovorí Dominik Procházka, IT špecialista. Čo ale v prípade, keď o svoje zariadenie prídete?

Čo je potrebné vnímať a s čím pracovať, keď financie nie sú jedinou motiváciou? Je čas klasických benefitov minulosťou? Ponúkame vám nestranné mapovanie ľudského potenciálu vo vašej firme formou workshopu. Zameriavame sa na človeka a nie na pozíciu, ktorú zastáva. 

Slovenská spoločnosť prechádza demografickým starnutím a tomuto faktu je potrebné prispôsobiť naše vzťahy, služby aj sociálne a zdravotné inštitúcie. Občianske združenie Zrejme vzniklo s cieľom pripomínať, že aj na Slovensku je potrebné otvorene diskutovať o tom, v akých prostrediach chceme my a naši príbuzní starnúť a aké medzigeneračné vzťahy chceme vzájomne utvárať.

Mnohí ľudia nemali príležitosť naučiť sa plávať ako deti. Často môžeme vidieť, ako plávajú prsia, s hlavou hore - nad hladinou. Z toho potom vyplývajú bolesti krčnej chrbtice. Mnohí dospelí by chceli vedieť správne plávať, ale keď sú dospelí, prídu výčitky a pochybnosti, či to nie je neskoro.  Hoci je ľahšie naučiť sa správne plávať v detstve, nevadí. Učebný proces u dospelých je iný, pretože sa budete musieť naučiť preniesť svoje motorické zručnosti do vody

Vždy treba najprv vykročiť a začať na sebe pracovať...výsledky sa dostavia po čase. Nečakať kým sa zmenia vonkajšie podmienky, ale položiť si otázku, čo pre to môžem urobiť dnes ja. Každá zmena je proces a hlavne prekonanie zóny komfortu a našich strachov, čomu sa tiež venujem...lebo to, čo nájdeme za tým,  stojí za to. A vôbec, čo môžeme stratiť? Bolesti, choroby, beznádej, nudu, prázdnotu? Idete do toho s nami?

Na presný výpočet je potrebné si ujasniť, aký dôchodok chcete mať, kedy ho chcete, kedy chcete prestať pracovať a užívať si pokoj, ale aj koľko môžete investovať už dnes.  Tak poďme na to.

C´est la vie - taký je život. Tak vám odpovie Francúz, ak mu niečo nevyjde, niečo sa pokazí, musí na niečo dlhšie čakať, alebo keď dostane košom od frajerky. Je sklamaný, možno aj nahnevaný ale netrápi sa tým dlho, pretože ho práve tento život naučil trpezlivosti. A preto si neprestane veriť.

Andrea Zelinková je tanečnica. Podelila sa s nami o informácie, ako môže pamäť ovplyvniť naše zdravie a dokonca i pamäť. Kedy ste si naposledy s chuťou zatancovali? Že to neviete? Že je tanec pre mladých? Nie veru. Tancovať sa dá v každom veku.

Písal sa august 2013 a sedel som pri káve s kamarátom. Debatovali sme a prišli sme k záveru,  že časy, keď sme po páde starého režimu s nadšením chodievali nakupovať za hranice na Maria Hilfer Strasse vo Viedni prepražené druho -  a treťotriedne kávy v domnienke, že nakupujeme špičkovú kvalitu, sú preč a aj v tejto oblasti sa odvtedy u nás mnoho zmenilo. Aj Slovensko má svojich pražiarov a mnohých výborných!

V niektorých náručiach sa človek ocitne akosi mimochodom, náhodne a možno nechtiac. Cudzie náruče s našim príbehom, naše príbehy v cudzích náručiach. A cudzie príbehy v našich náručiach

Meníme postoje a prístup, hlásime sa k hodnotám, o ktorých nám naše mamy určite nehovorili. Hlásime sa k sebe samým. Všetko, čo máme do tejto chvíle odžité, zrejme muselo a malo byť, aby sme vôbec mali šancu vidieť a vnímať veci z nového  miesta vo vlastných životoch. A chvíľu to potrvá, pokiaľ si zvykneme. Je to ako keď máš celé roky v byte bez zmeny rozmiestnený nábytok, alebo riady …

Vedeli ste, že v Tokaji nevyrábajú červené víno a nenájdete ani krčmu, kde čapujú pivo? Tento rok sme sa na základe odporúčania, rozhodli navštíviť Aggtelek - severovýchodnú oblasť Maďarska. A ako nás poznáte, tak nikdy nesedíme na jednom mieste, ale pochodíme celé okolie. Tak to bolo aj tento rok.

Premýšľam, kde a kedy sa to stalo, že sme cestou stratili celkom obyčajné schopnosti, zručnosti a rodinné múdrosti. Stratili sme ochotu a schopnosť čakať. Nahrádza ich nespočetne veľa informačného smogu, ktorý zaplavuje virtuálnu realitu a naše životy. Okrem iného aj zaručenými objavmi v podobe novoobjavených superpotravín. Pred časom som môjmu otcovi hovorila, že oci, pohánka je skvelá, on mi stoicky odpovedal, že ju teda veľmi nemusí, lebo bola jedlom, ktoré jedávali doma v čase potravinovej krízy a pohánková kaša bolo to najlacnejšie riešenie.

Prieskum Inštitútu trvalého rozvoja 40+ prináša nový pohľad do aktuálnej situácie na slovenskom pracovnom trhu. Kým zamestnávatelia a personalisti bijú na poplach a obracajú sa na zahraničné zdroje pracovnej sily, doma na Slovensku  stále existuje nie zanedbateľný zdroj kvalitnej pracovnej sily, ktorý zostáva nevyužitý.  Sú ním ľudia, ktorí prekročili prah 40tky a hoci sú na vrchole svojich síl, prácu si hľadajú čoraz ťažšie. …

Viete ako sa správate keď ste v pohode, ako v bežnom dennom režime a ako v náročných situáciách? Zrejme áno, veď sa poznáte. Ale viete, ako svoje „tri“ osobnosti využiť vo váš prospech a napojiť sa na to najlepšie, čo vo vás je?

Prečo niektoré životopisy končia vo virtuálnych košoch na personálnych oddeleniach skôr, než sa personalista dočíta do konca? Pomôžeme vám zostaviť životopis, ktorý vás zamestná...

Práca pre zahraničnú firmu prináša mnoho výziev, ktoré si ľudia neuvedomia, kým sa do kontaktu s inými kultúrami nedostanú. Mnohokrát nepochopenie a nedorozumenia pripisujú vzájomným osobným sympatiám a nie kultúrnym rozdielom.  V čom sa líšia kultúry, ktoré sa stretávajú v medzinárodných firmách?

S RNDr. Viliamom Páleníkom, PhD., h. doc. samostatným vedeckým pracovníkom, ktorý zastupoval Slovenskú republiku i v  Európskom sociálnom a hospodárskom výbore sme sa  stretli v jedno novembrové popoludnie a spýtali sme sa, ako vidí  problém zamestnateľnosti ľudí po 40ke. Pán Páleník. Problém 50+ v oblasti zamestnateľnosti je zrejmý a komunikovaný už dlhšie. Do skupiny, ktorá si na Slovensku ťažšie hľadá prácu v posledných rokoch spadajú …

Hľadáte si prácu po 40tke? Uvažujete o zmene kariéry,  ale vaše plány dlhodobo zostávajú len v rovine “Mal/a by som, Chcel/a by som”? Alebo ste v situácii kedy vás firma, pre ktorú ste pracovali, už nepotrebuje a od vás sa očakáva, že sa vysporiadate so zmenou sami, aj keď na ňu nie ste pripravení? Ak áno, potom je toto pozvanie určené aj …

Keby sa nestalo to, čo sa stalo, pravdepodobne by som dnes i naďalej pracovala ako zamestnankyňa v štátnej správe. Síce ako referentka na riaditeľstve, s možnosťou účasti na zahraničných pracovných cestách, s pevnou pracovnou dobou a pravidelným príjmom, ale vo vnútri frustrovaná, vyhorená, unavená životom.