Barbora Kočišová: V 40tke vymenila kanceláriu za ateliér

Barbora Kočišová: V 40tke vymenila kanceláriu za ateliér

Barbora Kočišová sa tesne pred štyridsiatkou rozhodla zmeniť svoj život. Bývalá HR manažérka v startupoch sa začať živiť výrobou a predajom šperkov. Jej životným krédom je „Choď za svojím snom a neboj sa prekážok“ a presne taký je aj príbeh jej tvorby.

Barbora, ako si sa dostala k výrobe šperkov? Čo pre teba tvoja tvorba znamená?

Šperkom sa venujem od detstva. Už ako malá som si vyrábala náušnice z vrchnákov od fixiek, v lyžičkách som nad plameňom sviečky topila céčka a robila z toho brošne😊. Neustále som niečo vyrábala, tvorila. 

Počas strednej školy som sa venovala umeleckému spracovaniu kovu – rytectvu. Potom bola dlhá odmlka, kde som pracovala v oblasti logistiky a následne HR. Stále som však tvorila – pracovala s kovmi alebo  textilom. Počas druhej materskej som začala externe študovať odbor zlatník/klenotník v Bratislave.

Takže vlastne si sa k výrobe šperkov nedostala, len si sa k nemu po rokoch vrátila. Aké šperky tvoríš?

Milujem experimenty, oslovila ma technika “pomeďovania”, úplne ma pohltila. Neustále ju zdokonaľujem a posúvam sa. Veľmi rada šperky kombinujem s polodrahokamami. Obľúbila som si ale aj kovy ako bronz, mosadz, meď či striebro. A vrátila som sa opäť aj k cínovaniu. 

Medzi obľúbené techniky patrí tepanie a leptanie, ale pracujem aj na ďalších – je to taká alchýmia. Šperky tvorím intuitívne, sú “nedokonalé” – také surové, ale spolu s rôznymi štruktúrami či patinou vytvárajú emóciu. Milujem svoj ateliér, je to miesto, ktoré má od prvého momentu svoju magickú atmosféru. Mám ho doma, je odtiaľ výhľad do záhrady plnej hortenzii, kosatcov a levandule. 

Každý šperk tvorím akoby pre seba, najradšej mám keď mi zákazníci nechajú voľnú ruku a dôveru. Výhodou je, že môžem tvoriť kedykoľvek, rada však robím podvečer a teším sa na záverečné fotenie, ktoré prebieha neskoro večer.

Takže si sama svoje výrobky fotíš?

Áno, šperky fotím v ateliéri hneď po dokončení. Moji mentori, ale aj tím, v ktorom som bola, sa pri tých fotkách zhodli, že z nich srší niečo tajomné, magické, plné príbehov či spomienok. A tak vznikla bora – magic is real. 

V logu mám vážku, ktorá symbolizuje aj umenie odpútať pozornosť, je intuitívna, ženská a niekoľko rokov už je súčasťou mojich tvorivých rúk ako tetovanie.

Táto značka však vznikla len pred dvomi rokmi. Dovtedy si tvorila pod značkou Srdiečkovo, podľa obchodu, ktorý v Stupave vlastníš. Prečo vlastne vznikla bora?

Mala som možnosť byť súčasťou skvelého projektu ArtBees, ktorý realizovala spoločnosť Coca Cola pre 50 žien v oblasti kreatívy na Slovensku a v Čechách. Po konzultáciách s mentormi, sme došli k záveru, oddeliť moju tvorbu od obchodu. 

S odstupom času to hodnotím ako výborný krok vpred.

Inšpiráciu pre svoju tvorbu čerpáš z okolia, prírody, záhrady a z cestovateľských zážitkov v Európe, Thajsku a Indonézii. Napríklad aj na Bali. Čo všetko si si odtiaľ odniesla?

Počas minulého leta som bola s rodinou na Bali, kde som oslávila desiate výročie sobáša, aj moje štyridsiate narodeniny. Bol to veľmi inšpiratívny pobyt, dokonca som sa tam stala vegetariánkou. Precestovali sme kus ostrova a táto krajina nás milo prekvapila. Inšpiráciu som hľadala aj pre ARTbISTRO, ktoré je súčasťou už spomínaného obchodu Srdiečkovo. 

Vynikajúce a oku-lahodiace jedlá boli veru umelecké diela. Mala som aj možnosť vyskúšať si v zlatníckych dielňach tvorenie s majstrami. Bolo úžasné zažiť niekoľko dní v jednoduchých dielňach pod holým nebom, s primitívnymi náradiami. Naučili ma vytvárať štruktúry, základy filigránu, ale aj jednoduchšiemu spracovaniu a opracovaniu. Dokonca niektoré postupy som úplne zmenila. 

Tým, že som bola v dvoch rôznych dielňach – mala som možnosť spoznať rôzne prístupy. Jedna dielňa bola na terase, kde neboli ani okná. Druhú vlastnil cudzinec s Balijčankou a ten bol pre mňa veľkou inšpiráciou. Dokonca sme sa dohodli aj na hosťovaní a doteraz sme v kontakte. Verím, že to nebola posledná návšteva tohto krásneho ostrova.

Svoje vedomosti odovzdávaš aj na kurzoch cínovania v Stupave, o ktoré je záujem. Vedieš k tvorbe aj svoje deti?

Mám dve dcéry. Annu (10r) a Evu (4r) – úplne sa v nich vidím, ako s nadšením vyrábajú, tvoria a vymýšľajú. Obe krásne kreslia a staršia sa venuje aj ľudovým tancom. Eva mi často robí spoločnosť v ateliéri, spoznáva kamene a dokonca mi aj pomáha. Určite ich budem v tom podporovať. 

Dokonca počas letných prázdnin organizujeme v Stupave už niekoľko rokov kreatívne denné tábory a tento rok bude aj špecialita – tematický tábor “šperkovanie s borou” pre deti od 10 rokov (od recyklácie, kože, spracovania kovu až po ukončenie s vernisážou) a samozrejme staršia dcérka je každoročný parťák. Nie preto že musí, ale chce. A to pre mňa znamená veľa.😊

Čo by si poradila ľuďom, ktorí chcú vo svojom živote prijať zmenu?

Nevzdávať sa, a neobzerať sa dozadu. Nie je jednoduché vyjsť zo zóny komfortu, je však dôležité si veriť a stále krok po kroku napredovať. 

Samozrejme treba mať odvážne sny a okolo seba ľudí, ktorí vám veria a podporujú vás.

Ďakujeme za rozhovor!

Pripravila: Redakcia
Foto: Archív Barbory Kočišovej

Mohlo by vás zaujímať…

Mohlo by vás zaujímať