Prinášame skutočný príbeh o žene, ktorá si povedala, že diagnózu rakovina nakope. Korona, nekorona.

„Život je príliš krátky na to, aby som myslela negatívne.“

O žene, ktorá si povedala, že rakovinu nakope. Korona, nekorona.

Pohne sa vo vás niečo, ak spomeniem Európsky týždeň boja proti rakovine? Koná sa v posledný májový týždeň a slúži na to, aby sme si pripomenuli obete tohto ochorenia a vo zvýšenej forme sa informovali o prevencii.  Lenže rakovina na kalendárne týždne príliš nedbá a každý z nás sa každý deň vedome či nevedome s tieňom rakoviny stretne.

Boj s rakovinou – ako rakovinu poraziť?

Hádam nenájdete človeka, ktorého by sa táto choroba osudovo nedotkla. Zomrela mi na ňu milovaná teta, dedko, obaja rodičia mojej milej priateľky. Smrť však, zdá sa, nie je tým najhorším zo strachov, keď sa o rakovine rozprávame. Najhoršia je neistota a obavy z bolesti a nemohúcnosti.

Kto sa postará o moje deti, keď kvôli ožarovaniu nebudem vládať?

Zmenší sa môj nádor?

Dokážu ho celkom vyliečiť?

Budem vedieť žiť bez prsníka, bez maternice?

Koľko ešte ostáva mojej mame, otcovi, sestre? Ako im môžem pomôcť?

Je strašné, že im nedokážem pomôcť!

Akoby to nestačilo, prišla pandémia. Na stránke občianskeho združenie Amazonky, ktoré sa snaží uľahčiť osudy žien s rakovinou prsníka, sa dočítate vyjadrenie Jany Pifflovej Špankovej z pacientskej aliancie NIE RAKOVINE:

„V roku 2020 došlo v Európe k približne 40-percentnému poklesu diagnostiky rakoviny. Teda až 40% ľudí, u ktorých sa predpokladá vývoj rakoviny, nebolo diagnostikovaných a plynie im vzácny čas.”

Pacientské organizácie už štvrtý rok volajú po zmenách v onkológii – OZ Amazonky

Preto mi chladne zovrelo srdce pri zistení, že moja drahá priateľka a suseda na Slovensku ochorela na jeden z najvážnejších typov rakoviny tesne pred nástupom pandémie. Väčšiu časť liečby podstúpila v korona-roku a ja som si len neveriac opakovala – prečo musela ochorieť? A prečo práve teraz?

S Danou Hurbaničovou sme sa stali susedami ako desaťročné.

Poznáme sa teda už tridsaťtri rokov. Chodili sme do jednej triedy, venčili spolu psov a mačky, napchávali sme sa geniálnymi výtvormi ich slávnej pekárne a v jej kaderníckom salóne sme predebatovali všetko od politických káuz po najnovšiu muziku. Dana je chodiace slnko a generátor energie s mimoriadne nákazlivým smiechom. Ak chcete mať dobrý deň, idete si k nej po sexi účes a dobrý pokec.

A táto moja Dana mi jedného dňa napísala, že dostala rakovinu. „Hrčku na prsníku som si našla v lete 2019, v tom čase bola vo veľkosti špendlíkovej hlavičky. Na mamografiu som napriek nálezu dostala termín až o päť týždňov. No o dva týždne po doručení to už išlo rýchlo.“

Po kolotoči vyšetrení, odberov, skenov MRI a CT jej v Národnom Onkologickom Ústave diagnostikovali invazívny duktálny karcinóm prsnej žľazy. Je to najčastejší typ karcinómu prsníka a v neskorých štádiách môže prerásť do lymfatických uzlín, pľúc, kostí a pečene.

Dana bola v šoku, no dôvody ochorenia neskúmala.

Najdôležitejšie pre ňu bolo dať sa do boja s tou hnusobou. Podstúpila chemoterapiu, bioliečbu a prišla o prsník v čase, keď sa svetom začala šíriť ďalšia pliaga. Nemocnice sa plnili, no terapiu sa nedalo prerušiť, či sa na ňu vykašľať. Nasledovala rádioterapia a nakoniec hormonálna liečba.

Dana je bojovníčka a pragmatik. K rakovine sa postavila ako k burine, ktorú treba vyničiť, a to rázne a bez drámy. „Som dobrý pacient, nevymýšľam, nepoužívam Dr. Googla a hlavne počúvam rady lekárov. Oni študovali a neustále sa vzdelávajú, nemám dôvod im nedôverovať. Strach som nemala, skôr rešpekt. Predsa len, šla som do niečoho nového, niečoho, čo je pre väčšinu ľudí tabu či nočná mora.“

Mala šťastie, jej telo zvládalo chemoterapiu veľmi dobre.

Dokázala pracovať aj športovať. Pár dní po „drinku“ bola veľmi unavená a väčšinu času prespala, no ak sa dalo, vybehla na vzduchu. Ani operácia nebola podľa nej taká strašná, ako sa obávala. Najhoršie zvládala ožarovanie a stratu človeka, ktorého ľúbila. „Reakcia môjho tela na ožiare ma prekvapila, tie boli pre mňa veľmi náročné. Nedokázala som sa pohnúť, bola som ako telo bez duše. Moja rodina, priatelia a aj moje klientky boli tí, ktorí ma podržali a boli tu pre mňa. Žiaľ, môj vtedajší priateľ ukázal svoju pravú tvár a otočil sa mi chrbtom.“

Vyrovnať sa s údelom ženy, ktorá prišla o prsník, nedokáže každý partner. No to treba mať viac, ako pevného ducha. Ten Danin to nezvládol a opustil ju. Navyše, uprostred chemoterapie hospitalizovali jej sedemnásťročného syna kvôli panickému ataku a v nemocnici sa nakazil vírusom. Nemohol sa k mame vrátiť a na covid-izbe ostal až do negatívneho testu. „Cítila som sa ako krkavčia matka, že ho ku mne nemôžem pustiť. Na druhej strane to bolo v čase, kedy už dochádzali lôžka v nemocniciach. Utešovala som sa teda, že ak by sa mu zhoršil stav, bol v dobrých rukách.“

Dnes Danka pokračuje v hormonálnej liečbe a čaká ju rekonštrukcia prsníka. To je už podľa nej tá lepšia časť. Bolo by to celé pre ňu ľahšie, nebyť pandémie?

„Ťažko povedať. Môžem hovoriť iba za seba, ale pri mojej liečbe, hospitalizáciách a kontrolách som nepostrehla, že by spomalili tempo, nediagnostikovali či neliečili. Diagnostika a liečba rakoviny je ťažká za každých okolností, nieto ešte počas covidu. Všetci lekári a sestry, ktorí nám pomáhali v ťažkých pandemických časoch,  si zaslúžia veľké ĎAKUJEM za to, ako to zvládali, ešte aj s úsmevom na tvári.“

To, čo Danku oberalo o sily, boli jednotliví ľudia nedodržiavajúci pravidlá počas pandémie. Pre ňu by nakazenie vírusom nemuselo dobre dopadnúť, preto sa bojovníkom za práva na nenosenie rúšok zďaleka vyhýbala.

Milí moji, rakovina nie je sranda. Ničí celé rodiny. Neodkladajte, prosím, preventívnu prehliadku. Prihláste sa hneď teraz, najmä, ak sa vám v rodine už rakovina objavila. Genetika totiž v tomto prípade hrá veľkú rolu.

Genetička Viera Kováčová pracuje denno-denne s pacientami z tzv. cancer family, teda rodiny, kde sa rakovina prejavila u niektorého z členov. Tvrdí, že na prevenciu chodí, žiaľ, len 30% žien a oveľa menej mužov. Tým okrem rakoviny prostaty a hrubého čreva môže hroziť tiež rakovina prsníka, ak bolo v ich rodinách postihnutých viac žien vo viacerých generáciách. Dodáva, že rakovina je najmä chorobou duše, prekonanej duševnej traumy.

„Tá zničila imunitný systém do tej miery, že nebol schopný zamedziť, aby sa rakovina prejavila. Každý z nás má určitý počet génov, ktoré kódujú niektorý typ rakoviny, ale nie u každého sa tie gény prejavia. Záleží to od mnohých vonkajších okolností, či naše telo nad nimi zvíťazí, alebo nie. Keď však človek chodí pravidelne na preventívne prehliadky a choroba sa zistí v rannom štádiu bez rozšírenia do lymfatických uzlín, je  veľká nádej na absolútne vyliečenie.“

Dana je dnes v remisii, čo znamená, že príznaky rakoviny sa zmiernili alebo sú nezistiteľné.

Cíti sa vraj výborne, pracuje, stará sa o syna a možno je na obzore aj nová láska. Som presvedčená, že okrem skorej diagnóze je to aj vďaka jej absolútne nezničiteľnému optimizmu. „Život je príliš krátky a náročný, aby som myslela negatívne. Veľa sa dá zvládnuť lepšie s úsmevom na perách a pozitívnou mysľou.“

Boj s rakovinou – ako rakovinu poraziť? Pre viac informácii o prevencii, liečbe a pomoci kliknite sem. Nečakajte.

Výzva vládam krajín na lepšiu starostlivosť o onkologických pacientov | NIERAKOVINE.sk

Pripravila: Katarína Manino

Boj s rakovinou – ako rakovinu poraziť?

Moja diagnóza rakovina ma učí veľa