ODBORNÍK RADÍ

Podstatou zvládania stresu je dostať ho pod kontrolu, naučiť sa adekvátne zvládať záťažové situácie. Ak sa vyskytne problém a nie je v našich silách ho riešiť, či zmeniť vonkajšie okolnosti, ktoré ho vyvolávajú, treba zmeniť svoj postoj – urobiť vedomé rozhodnutie s problémom žiť, prijať skutočnosť, že situáciu nie je možné zmeniť. Prijať túto skutočnosť vôbec nie je ľahké

Vždy majte na mysli, že je veľký rozdiel medzi ťažným a chovným koňom. Nezabúdajte však tiež pestovať a udržiavať si ozajstné priateľstvá a, samozrejme, najmä čisté rodinné vzťahy. Nie cudzí, ale blízki ľudia sú tí, ktorí vás podržia. Ak si nie ste istí, urobte ešte jeden malý odvážny krôčik, ale majte vždy na mysli, že rozdávať sa nie je o dobrote.

Aký obsah má myšlienkový odpad? Je to zlosť, hnev, od ktorého je len krôčik k nenávisti, závisť, neprajníctvo, sebaľútosť, strach, od ktorého je len krôčik k sebapodceňovaniu, nízkej sebadôvere a sebavedomiu, pocitom menejcennosti..

Možno prvé vzbury „mami, ja sa chcem ešte hrať“ prídu už počas prvých dní. V žiadnom prípade sa nedajte odradiť. Dôležité je zaviesť nový systém fungovania v rodine. Potom obavy rodičov „ako to všetko budeme zvládať“ zvyčajne  rýchlo pominú.  

Nie sme prežúvavce, aby sme potravu spracovávali v ústach opakovane, na dvakrát. Máte reflux? Teda návrat obsahu žalúdka do pažeráka až do úst? Je nepríjemný, negustiózny, ale najmä zdraviu škodlivý.

Štipľavé komentáre, často aj hejt na stranu 50plus ľudí. Niekedy vtipkovanie. Poznáme to. Kniha Sex po 50ke – iba obálka a vnútri prázdne strany. Ženy 50-ničky vraj už nikoho nezaujímajú. Iba nefrológa. Nina. Čo s tým a prečo je to tak?

Intuíciu si často zamieňame s čímsi naučeným, s tým, čo nás učili rodičia, svet, systém naokolo. Často si ju tiež zamieňame so zmyslami, s tými, cez ktoré sme boli naučení rozpoznávať svet – chute, vône, pachy, zvuky, obrazy… Často si INTUÍCIU tiež zamieňame s intenzitou emócií.

Máme všetci túto úžasnú schopnosť vlastného vnútorného uzdravovania a jeho vedomé používanie by malo byť prirodzenou súčasťou a potrebou každého človeka. To používanie ale myslím pravidelné, nie až keď sme k tomu okolnosťami a často až ohrozením donútení.

Šiesti kamaráti sa vybrali na víkend na turistiku do hôr, kde nie je internetový signál, aby si oddýchli od digitálnych technológií a vychutnali si naplno prírodu. Večer si založili táborák, vzali si gitaru a chceli si zaspievať pesničky z detstva a porozprávať si navzájom nejaké vtipy. Keďže si už na žiadnu nespomenuli, tak chceli použiť osvedčený prostriedok a hľadali telefónmi na internete. Škoda, že nemali signál. A tak sa tam všetci spolu nudili.

V psychológii sa pre situácie, kde nastáva slovný a telesný nesúlad, používa pomenovanie DVOJITÝ SIGNÁL (double signal). Symbolizuje nekongruentnosť, nesúlad, protichodné/paradoxné reakcie. Uvediem krátky príklad. Matka dietaťu hovorí: “Ľúbim ťa”. Avšak v rovnakej chvíli telom/rukami odtláča jeho objatie.

Manipulácia, slovíčkárenie, hranie sa s počutým, prekrúcanie. Takéto situácie zažíva každý z nás. Tento priestor, ktorý slová tiež umožňujú, je zradný a vyhráva v ňom ten slovne obratnejší. “Neodpovedaj na položenú otázku, ale povedz to, čo potrebuješ povedať ty!” – to je jedno z jeho “šikovných” pravidiel, ktoré sa často využíva v slovnej politike.

Keď ste v tme, slová, ktoré vám hovoria pomocníci, akoby zostali za sklom. Cítite ich dôležitosť, ale nemáte silu vykročiť vpred. Ešte nenastal ten správny čas. V týchto chvíľach je najväčšou pomocou dať druhej strane najavo, že ste tu, keď vás bude potrebovať. Dať pocítiť, že existujú ľudia, ktorí vás majú radi takých, akí ste. A budú čakať, dovtedy, kým nastane čas. Vzájomná úcta, láska a porozumenie je to najviac, čo môžete urobiť.

Rozprávajte sa s deťmi o všetkom, čo spolu prežívate. Vychutnávajte si obojstranné spoznávanie sveta detí a dospelých. Aj takto pocítite skutočné čaro leta. Oživí nielen vaše vzťahy v rodinách... bude obrovským darom v podobe lásky, ktorá vám pomôže prežiť v radosti i obdobia bez slnečných lúčov...

Čo robiť, aby vás vaša cesta za životným flow tešila a mali ste z nej ten správny oslobodzujúci pocit? Aby vás osobnostný rozvoj inšpiroval a nie vnútorne manipuloval? Ponúkam zopár užitočných fungujúcich rád, ako sa nedostať do pasce osobnostného rozvoja:

Slovo samotné, a tu zámerne odhliadam od jeho významovej hodnoty, má naozaj vo väčšine prípadov oveľa menšiu obsahovú váhu, než jeho forma, ktorou ho použijeme. Obsah slov je to, na čom sme sa v našom spoločenskom systéme my, ľudia, dohodli, ako budeme pomenúvať deje, predmety či javy okolo nás.

„Mlieko je zdravá potravina nevyhnutná pre správny vývoj a fungovanie kostí v detstve i v dospelosti...“ Tieto heslá sú v nás hlboko zakorenené, prijímame ich, takpovediac, s materským mliekom. Sú pravdivé? Nutrigenetika - laktózová intolerancia alebo alergia na mlieko.

Poukazujem na význam prevencie v školskej i rodinnej výchove – predchádzať prejavom intolerancie, agresivity a šikanovania. V školách je potrebné do celoškolského prístupu na zvládnutie tejto problematiky zapojiť všetkých kompetentných vyškolených odborníkov pedagogických i nepedagogických zamestnancov, žiakov i rodičov. Zdôrazňujem nevyhnutnosť komplexného prístupu.

Tento princíp, ktorý je korením našej „jesene života“, najlepšie reprezentuje POHĽAD prijímajúci všetko, čo sa deje, z postoja lásky, prirodzeného súcitu (nie však ľútosti) či podpory. Bez snahy o výsledok, merateľnú zmenu. Pohľad, ktorý už veľa videl a zažil, a teda nepotrebuje vstupovať do zbytočných, intenzívnych emócií. Pohľad, ktorý prijíma oba uhly, rozlišuje medzi osobným a neosobným. Uznávajúci čosi, čo nás presahuje. Pohľad, ktorý vníma prítomný okamih, ale zároveň aj minulosť a kontext.

Vstupom dieťaťa do školy sa končí bezstarostné obdobie hier. Ako zistiť či je dieťa zrelé na vstup do školy?

Spoločné zážitky vytvárajú spomienky, a tie sú nenahraditeľné. Posolstvom mojich príbehov je čítať spolu s deťmi, zdieľať vzájomnú blízkosť, rozprávať sa a ešte sa aj niečo naučiť. Toto všetko som mala na zreteli, keď som písala  trilógiu „Dankine príbehy pre teba 1, 2, 3“ Je dostupná v kníhkupectvách. Verím, že poteší všetkých zainteresovaných, malých aj veľkých.

Deti v rozvodových rodinách sú často tichými svedkami hádok, ktorým sa v ich svete nedá porozumieť. To je to obdobie, ktoré sa, žiaľ, nedá obísť a trápia sa v ňom všetci. Ako s deťmi komunikovať práve v tejto etape?

Ako sa pozerať na  možnosti dosiahnuť stav integrity? A aký je dopad na zdravie, ak je jej nedostatok? Tieto aj ďalšie otázky zodpovedala Zora Vypušťáková a Vlado Červeňák v rozhovore, ktorý pripravili v rámci seriálu na kanáli YouTube.

Poznáte šťastnejšieho tvora, než malé deti zababrané až po uši, preliezajúce pichľavý plot na záhrade? Sú hladné, smädné. Ale v takej vysokej energii, že im pozemskosti – ako napríklad oddych – ani vo sne nenapadnú?

Rodič (ako postava z pohľadu dieťaťa) sa o seba postarať dokáže, je veľký. Dôveruje svojim schopnostiam a, navyše, plne dôveruje schopnostiam svojho dieťaťa. A práve táto DOVERA je tá kotva – a to aj v čase neistoty – vďaka ktorej prúdi zdravá, vyvážená energia medzi rodičom a dieťaťom. 

Verte, že ten najlepší spôsob, ako môžeme skutočne pomôcť, je úplne sa prestať snažiť pomáhať. Treba ich len plne pochopiť, čo sa im deje. Ak totiž pomoc odmietajú, pravdepodobne nie sú ešte na ňu pripravení, potrebujú čas, aby sa v nich samých niečo spracovalo, prebolelo, aby niečo pochopili a prijali.

Posledné desaťročie zažívame epidémiu obezity, ktorá začína už v detstve. Problém je naozaj široký, od evidentného prejedania sa a vysokého kalorického nadpríjmu u všetkých členov rodiny až k nadváhe dieťaťa v rodine športovcov a „dietárov“... U toho prvého mantinelu je to, samozrejme, dôsledok výchovy a prostredia. V tom druhom prípade je to na zamyslenie...

Tlak? Napríklad, ak neurobím niečo, príde sankcia. Výsledkom je stres. A stres stojí za každou chorobou. Žiť a pracovať pod tlakom je náročné a treba sa to naučiť. Inak sa to môže prejaviť aj na fyzickom zdraví. Ako prestať žiť pod tlakom? 

Sila slova záleží od energie, ktorú mu v daný moment dáme, ktorou ho „nabijeme“. Slovom si navzájom dokážeme pohladkať dušu. Slová lásky, vďaky, nehy dokážu vo vzťahoch zázraky. Známa veta z biblie „Povedz iba slovo a duša mi ozdravie…“ nesie v sebe toľko sily a pravdy. Cez slovo dokážeme darovať nádej, povzbudiť. Slovo nás nič nestojí. Vnímať hodnotu slova, vnímať jeho tvorivú silu, skryté možnosti, ktoré nám ponúka, nám môže začať výrazne meniť život. Môže výrazne vplývať na naše vzťahy, meniť naše postoje, prinášať nám do života radosť.

Dokonalé, bezchybné, ukážkové. Poďme si ale priblížiť, čo sa do detskej hlavy ukladá ako do archívu, ak sa rodičia nechávajú ovládať svojou striktnou potrebou mať dokonale uprataný byt a aké dôsledky to môže mať v ich dospelosti. A tiež ako ste na tom s vašim detstvom a upratovaním vlastne vy sami.

Nepozeraj dole... Zuzka sa bála výšok. Vôbec netušila, kde a kedy tento jej strach vznikol. Jedno však vedela celkom isto. Už ho nechcela, lebo jej komplikoval život. Milovala Tatry a rada chodila na túry. Absolvovala už všetky tie dostupné po bežných tatranských trasách. S kamarátmi sa preto rozhodli, že je načase ísť aj trochu vyššie. Napríklad na Rysy. Ráno vyrazili a cesta ubiehala jedna radosť. Až prišli skaly, ktoré sa dali zdolať len za pomoci reťazí. Chytila sa jednej z nich, aby sa istila. Urobila zopár krokov a pozrela sa dole, či za ňou ide kamarátka. Kamarátka ju nasledovala, ale pohľad do doliny bol desivý. Pocítila paniku.