víkendOFFky

Zmena času z letného na zimný Ešteže sa nám possunul ten čas. Ešteže pár mesiacov nebudem vstávať do úplnej tmy a učiť sa s deťmi za úplnej tmy. Keď si spomeniem, ako som niekedy tvrdil, že posun času je somarina a blbosť a neviem čo ešte všetko, a teraz, s pribúdajúcim vekom a šedinami, so skracujúcim sa krokom a zrýchľujúcim …

Prezuť gumy alebo kúpiť univerzálne pneumatiky? Nastalo to príjemné obdobie jesene, kedy sa „nútime“ na prechádzky do lesa, vychutnávajúc si silu prírody a jej majstrovské umenie práce s farbami. Príroda, ktorá vyprovokovala k majstrovským dielam už toľko maliarov. Umelcov. Kopírovačov videného. Sprostredkovateľov pocíteného. Kedy inokedy dokáže maliar na plátne zachytiť toľko farieb, toľko odtieňov a toľko kontrastov, ako práve na …

Ako dávno je dávno? Tam, kam siaha pamäť? A kam siaha tá naša pamäť? Hovorí sa, že existuje pamäť národa, pamäť ľudstva, pamäť našej planéty. Z letokruhov stromov dokážeme vyčítať celkové priemerné ročné teploty alebo určiť, či ten-ktorý daný rok bol bohatý, alebo chudobný na zrážky, alebo na slnečné lúče. Zo skál dokážeme vyčítať rádioaktívne izotopy prvkov a na základe ich polčasu rozpadu …

A zasa je tu vytúžená časť pracovného týždňa. Deň pracovný, ale pre väčšinu slovače aj posledný pracovný. Menšina slovače samozrejme maká v službách ďalej, ale drvivá väčšina už nie. Krásne. S úsmevom a pol metrovým odstupom za sebou - aj s nasratým manželom, sa teší na víkendové, ale aj piatkové popoludňajšie nájazdy na pracujúcu menšinu v službách.

VSKOLESAMAUCIT  V škole sa má učiť. Dieťa v škole sa má učiť. Áno, priatelia. Je to možno novinka dnešných dní, ale naozaj to takto vnímam. Moje, aj vaše dieťa, by sa v škole malo učiť. Niekedy mám dojem, že tam naše aj vaše deti chodia iba vyrušovať a hrať sa a naháňať a v neposlednom rade aj nudiť sa. Mám dojem, že im už nedokážeme ako rodičia …

Niekedy sa robí humor ľahko a s ľahkosťou, inokedy to nejde, lebo sociálne siete sú plné humoru parlamentného. Veď čo vás dokáže rozosmiať viac, ako generálny prokurátor sediaci v parlamentnej lavici, držiac si hlavu v rukách, počúvajúc jedného z najznámejších slovenských humoristov? Musíme inovovať príslovie. Zo starého známeho „smial sa, až sa za brucho chytal“, urobíme nové a aktuálne „smial sa, až sa za hlavu chytal“.

Koncerty nie, kývajúci Talian v nepriestrelnom aute áno. A hoc aj pre tridsaťtisíc očkovaných, testovaných aj neočkovaných – áno. A dokonca za štátne peniaze – áno. Ale kultúra nie. Koncerty nie. Nemôžem ho na tomto mieste citovať, lebo jeho slovník je osobitý, áno neprekvapujúci, ale môžem konštatovať, že mal zasa raz zdravý pohľad na vec. Všimli ste si? Nehodnotím, či mal pravdu. To nechávam na každého čítajúceho, premýšľajúceho a sebakritického čitateľa.

Ako som rezignoval Kedy je ten správny čas na rezignáciu? Všetci dokola bojujú. Za svoju pravdu, za svoje milenky, za svoje manželstvá, za svoju prácu, za svoje koníčky, za svoje vakcíny, za svoje deti… A niektorých to baví – viď fejsbuk a instagram a zvyšok sociálnych médií, ktoré už nie sú ani médiá, len akýsi pľac, kde môže ktokoľvek skoro čokoľvek, na kohokoľvek, …

Žena vznikla ako vylepšená verzia beta verzie človeka s menom Adam. A muži? Muži fakt nestarnú. Česi hovoria „muži nestárnou, jenom již už léta nestojí“. Škoda, že slovenský ekvivalent nie je tak krásny a posledné slovo „nestoja/nestojí“ prezradí pointu celého vtipu. A muži? Muži fakt nestarnú. Majú klasické fázy podobné so ženským pokolením: detstvo, dospievanie, puberta a v tomto bode sa to u nich krásne končí. Ženy …

Vonku to vyzerá tak, akoby leto končilo. Ponadávali sme si na horúčavy, na pot tečúci po chrbte až na zadok, prípadne až... až-až, stekajúci z čela do očí, či na práve vyfučanú klimu v aute vo chvíli, kedy ste ukecali manželku s deťmi: „Nechaj tvoje auto, ideme mojím“.

Keď sme si už minule vysvetlili, ako niekoho zbaliť, dnes by sme pokračovali v téme Prečo sa niekto nechá zbaliť? Aké dôvody nás k tomu vedú? A vôbec, prečo by sme mali vynakladať akúkoľvek námahu na strácanie času a energie a priestoru?

Výhoda balenia je v tom, že, ako hovoria germáni, cvik robí majstra a v dnešnej bio eko dobe sa proces balenia veľmi jednoducho recykluje a aj krabice, aj špagát, aj lepiaca páska alebo, nebodaj, červená mašľa na kapote auta, sa jednoducho a jasne dajú recyklovať. A zrecyklovať. Alebo rejúznuť, teda bez recyklácie rovno použiť znova. V dnešnej dobe internetu stačí predsa Ctrl C a Ctrl V a o dve minúty sa môže spustiť nový proces balenia, bez frustrácie z neúspechu predošlého.

Dnes, čo má viac ako pár hodín, nie je aktualita. Letí len to, čo sa práve stalo. Čo sa práve udialo. A kdeže je veta mojej mamičky: „Neboj, každé čudo tri dni trime.“ Dnes už žiadne čudo nevydrží tri dni. Nemáme na to mozgovú kapacitu zamýšľať sa nad čímkoľvek tri dni.

Ale je nám hej. Nemusíme toľko vecí! Nemusíme dokonca ani chodiť do práce! Fakt. Už ani nie sú paragrafy za to že do práce nechodíte. Dokonca sa o vás štát aj postará. Poskromne, ale prispeje vám na to, že do práce nechodíte.

Vítam vás a nielen vás, ale všetkých zúčastnených na dnešnej krátkej prednáške organizovanej mnou - veľkým bratom. Niektorí z vás to vedia, niektorí to tušia, niektorí o tom počuli, ale neveria. Ale áno, je to tak. Nad vami všetkými bdiem ja. Ja, sám veľký brat. Alebo, ako zvyknú hovoriť hen za veľkou mlákou, the big brother. Alebo okolo malej mláky nagy fiú testvér.

Niekedy človek vypadne preto, aby mu bolo lepšie. Vypadne, zabuchne dvere, zapáli si cigaretu, nastúpi do auta a vystúpi o tri hodiny, aby si uvedomil to správne „prečo“. Niekedy človek vypadne, aby si uvedomil, aké to je zlé. Aby ten pád/vypadnutie bol bolestivým aktom, či už na duši, alebo na dočasnej, fyzickej schránke, aby si uvedomil to správne „prečo“.

Keď som mal prvú frajerku, sľubovala mi, že budeme spolu stále a budeme mať krásne deti a budeme si krásne spolunažívať a milovať sa až do konca života... A vtedy som naivne veril, že to tak bude a že nič iné ani neexistuje. Dokonca som sa až tak veľmi nezľakol (iba trošku), keď jej otec Anton, pri mojej prvej návšteve u nich doma, urobil pri stene stojku a pred mojimi očami dal asi 20 „klikov“...

Užívajme si pocit slobody a voľnosti. Je to totiž iba pocit. A niekedy je chvíľa, deň, život o pocitoch. O tom, aké krásne pocity prežijete, s kým/s čím si ich v hlave a v srdci pospájate a polievajte, zametajte...

Chlapi sú hustí a tvrdí len do toho okamihu, kým sa nestanú otcami svojich dcér. A vtedy si začnú uvedomovať, že aj ich dcéra je možno lepšia, ako ten-ktorý spolužiak chlapec. Alebo ako ten-ktorý kolega v práci, alebo ako ktokoľvek. A takto postupne sa stávajú hrdými a hrdo a nahlas propagujú svoje silné a úspešné dcéry. A postupne sme sa dopracovali do štádia, že ženské hnutie nie je potrebné.

Svadba sa stane určitým míľnikom. Podobne ako v živote chlapcov, prvé auto či prvá motorka, alebo u starších chlapcov prvý dom alebo chata, alebo ešte u starších chlapcov (skoro v dôchodkovom veku) milenka, mega motorka, kabriolet, motorový čln...

Viete, že keď sa predáva plemenný býk, dodáva sa k nemu rodokmeň rodičov vari až po piate koleno? Podobne je to s dostihovými koňmi. A kto z vás mi vie povedať krstné meno matky vašej pra pra babky, ktorá bola matkou vášho pra dedka, ktorý bol otcom vašej babky, ktorá bola matkou vášho otca?

Naša doga k nám prišla, keď mala osem mesiacov. Dostali sme ju na skúšku, s plnou výbavou. A už od nás neodišla. Moja manželka váhala tri týždne a jedného dňa som jej povedal: „Volaj hneď teraz Adri a buď jej povedz, že jej ju nesieš naspäť, alebo že u nás zostáva.“

A viem, že všetci tam musia. Dobrí, zlí, bohatí, chudobní, chorí aj zdraví. Proste absolútne všetci. Bez rozdielu. Bez rozdielu podielu viny a neviny, bez rozdielu rasy, výšky, hmotnosti. Aj vy. Aj ja. Zastavte sa na chvíľku. Na jednu minútu. A zamyslite sa. Kam sa náhlite?

Možno si poviete, že toto boli príklady, kedy sa „veľa“ už dostáva na hranice „priveľa“. Ale chcel som nás všetkých povzbudiť. Veľa v našom, bežnom živote, je niekedy naozaj len taký obyčajný normál. Deň má stále veľa, osemdesiat tisíc štyristo sekúnd, Zem sa stále krúti rýchlosťou okolo 1670 kilometrov za hodinu (niekde okolo rovníka) a na Zemi nás aktuálne žije okolo sedem celá osem miliardy dvojnožcov s íkvé a ékvé...

Pamätáte sa na časy, keď znamenalo čím viac pruhov, tým viac adidas? Vtedy sme kopírovanie aziatmi nejako nevnímali a tešili sme sa, že nejaká konkrétna dodávka vôbec zaparkovala pred dedinskou krčmou a niekto bol ochotný otvoriť bočné dvere a vytiahnuť tepláky s aspoň štyrmi pruhmi.

S radami sa roztrhlo vrece. Radí sa vo všetkom. V partnerstve, sexe, peniazoch, investíciách... Ja osobne počúvam rady, ako zdravo žiť, čo jesť, čo nejesť, koľko a čoho piť, koľko a čoho nepiť, aký vitamín brať a kde si ho kúpiť...

Ide najmä o jedno. Ide o lásku. Lebo láska je to, čo rozhoduje o tom, aký postoj budeme mať k novej či starej otázke. Niekedy je láska k starému tédéíčku (skratka pre koncernový motor TDI – Ten Dym Ignoruj) viac ako láska k novému elektromobilu v cene trojizbáku v Sabinove.

Manželský sex je vtedy, ak dvaja spoločne prevádzkujú túto peknú činnosť a ona je vydatá a on je ženatý. Teda obaja majú svoje manželské zväzky a záväzky. Ak sa ma snažíte opraviť, že ide tzv. mimomanželský sex, tak si dovolím protiargumentovať, že mimomanželský sex, je sex, ktorý ide mimo manžela/manželku.

Začnime najprv krátkym dejinným výletom po časovej priamke podprsenky. V dávnej minulosti, kedy bol homo čokoľvek ešte viac zvieratkom ako sapiensom sapiensom, a jeho telo tvorilo statné ochlpenie, o podprsenke nechyroval nik. Nebol dôvod.

Apríl jednej ikony alebo čo je to náruživosť vo vzťahu Apríl je najlepší mesiac lásky. Nie, nepomýlil som sa. Nie máj, ale apríl. Presne taký, aký prežívame. Teploty od dvadsaťštyri plus po tri mínus, na juhu. V apríli to s nami hádže a búcha a nevieme, čo so sebou. Mnohí sa nestihli ešte spamätať z dlhej zimnej depresie a už …