ZAMYSLENIA

Koľkokrát sa ešte VYSPÍME A BUDÚ VIANOCE? Ako deti sme si často hovorievali túto vetu s otáznikom pred blížiacim sa štedrým večerom. Tešili sme sa na vôňu babičkiných koláčikov, ozdobovanie stromčeka a celú tú úžasnú zvončekovú atmosféru. Štedrý deň bol v našej rodine o stretávaní sa s blízkymi, o poslušnosti (aspoň sme sa o to snažili a radosti. Vianoce boli pre nás tým najlepším dňom v roku.

Na svete boli vždy ľudia takí aj onakí. To sa asi nezmení. Je len na nás či sa necháme provokovať a či si necháme vziať slobodu vlastného názoru, ale aj autenticity. V danej chvíli totiž robíme veci najlepšie, ako vieme... A to platí aj pre protistranu.

Život vždy niečo prinesie - keď to nevidíš dostatočne jasne, príde niečo jasnejšie, zjavnejšie. Príde nejaká kríza alebo nehoda, autonehoda, prídu veci, ktoré vás urobia viac prítomnými, pretože zmyslom všetkých týchto nepríjemných, nešťastných udalostí, ktoré na vás tlačia, je urobiť vás viac prítomnými

Rada vás stretnem prostredníctvom vašich príbehov na stránkach magazínu 40plus.sk, ale aj osobne na podujatiach, ktoré pripravujeme. To prvé je už 25.1.2024 od 18:00 v Bratislave.

Používame myseľ k tvorbe a následne ju dávame do hmoty. Čím posúvame vlastné možnosti a hranice a prinášame tomuto svetu niečo jedinečné a unikátne. Chceme byť stále vpredu a posúvať vlastné hranice niekam do nekonečna. Veď koľko múdrych ľudí vraví: rob to čo miluješ a vytrvaj v tom dostatočne dlho a úspech sa dostaví sám.

Myslím si, že to, čo v živote zažívame a vnímame zostáva originálne len v našej pomyselnej v bubline. Čo sa z nej dostáva von, je často cenzurované.

Moja kamarátka má traumu z Vianoc. Jednoducho, boli Vianoce, ktoré sa jej vryli do mysle smutnými spomienkami. Keď sa blížia, tak každý rok čaká, kedy už bude po Vianociach. Navyše, nemá rada zhon a stres. Tento rok to vyriešila po svojom. Odišla na ostrov v Chorvátsku. A píše mi: Všetci sedia vonku, pijú kávu, fajčia. Prekvapivo, Vianoce prídu na Balkán aj za tých podmienok...

Ak by som nemal žiadne nadanie, bol by som najlepším v povzbudzovaní, oceňovaní a podporovaní všetkých ostatných. Aj v tomto sa ľudia môžu zdokonaľovať - na začiatku je to vedomá práca/činnosť.

Prečo sa o srdci toľko hovorí už od nepamäti? Prečo majstri poukazovali na tento priestor? Prečo? Lebo je to kľúč ako vstúpiť viac do pravdy a zároveň slobody vlastnej bytosti. Duchovnej bytosti v hmote, ktorá používa fyzické telo a telo svetelné, to je to, čo pocítiš ak sa presúvaš viac do srdca

Keď máš na to, rozdeľ sa... Bolo krásne počuť, ako si Soňa prehodila v hlave stratu peňazí. Nikomu nič nenahlásila. Ona si jednoducho uvedomila, že jej zostatok na účte jej umožňuje nechať to tak. Rozdeliť sa a dopriať niekomu, koho nepozná možnosť, aby sa zázrak stal. 

Vtedy jazdili ešte tie pomalé, do ktorých sa dalo naskakovať a vyskakovať aj za jazdy a dalo sa viezť aj pekne na vzduchu, držiac sa jednou rukou madla, alebo čohokoľvek vhodného na zachytenie. Takéto cestovanie MHD sa mi veľmi páčilo, pretože bolo zadarmo, bolo dobrodružné, plné adrenalínu a poskytovalo množstvo zaujímavých zážitkov.

v krátkych aj keď vášnivých stretnutiach sa ľudia skutočne nepoznajú. Len si vychutnajú zamatovo hebkú atmosféru intenzívnej krátkej lásky. Ale, život nie je len o sladkosti, ale aj horkosti dní. 

Aj reklama je forma komunikácie. Či sa nám to páči alebo nie. Slúži na informovanie a predávanie. Zeus, hlavný boh na obchodnom Olympe je bohom zisku a tým pádom všetci polobohovia a podbohovia skáču tak, ako Zeus platí. Už dávno sme si zvykli, že šťastná rodina sa v reklame vždy počíta, večná krása a mladosť na diváka pravidelne zaberá a pohodlia a bezpečia nikdy nie je dosť. Speňažiť sa ale dajú aj oveľa zložitejšie myšlienky. A ja vám poviem ako.

Myslím si, že vonkajšie znaky človeka ako oblečenie, výška, váha, výraz tváre napovedia pozorujúcemu niečo o konkrétnej osobe, ale o akého človeka skutočne ide, nie je známe. Preto robiť si rýchle závery o niekom na základe zovňajšku nás môže doviesť k omylu.

Dosť často hovorím, že žijeme zvláštne časy. Kamarátka sa pýtala, ako to myslím. Tak som jej hovorila zopár príkladov. Jedným z nich bolo aj novodobé prepisovanie kníh. Jazyk predsa treba scitlivovať. Ak sa vám v hlave vynorí metafora citlivo vnímajúcich elít, ste celkom správne. Krok za krokom, salámovou metódou.

Niekedy je čas poďakovať starému svetru za službu, ktorú nám preukázal... Poďakovať a vymeniť ho (s rozvahou a pokorou) za nový... Iste, možno zistíte, že kvalita nie je taká, ako sa zdalo, ale aj to je cesta... Ako to celé čo najlepšie zhrnúť a vystihnúť? "Lode neboli stavané na to, aby kotvili v prístave."

"A je naozaj veľkou pravdou, ako je tam spomínané, že jednak tlakom okolia, rodinou, médiami..., vidíme na sebe len tie zlé veci. Niekedy človek urobí 1000 dobrých, 1 zlú. Ale tú zlú mu budú vytýkať. Chce to jednu veľkú dávku odvahy vedieť sa presadiť a naučiť sa mať rád. Vlastne všetko je to o sebeláske."

Chcela som sa nahnevať, ale namiesto spustenia funkcie hnev, som si uvedomila nasledujúce. Ja môžem usmerniť svoje emócie. Ja môžem usmerniť svoj hnev. Ja rozhodnem, aký program ponechám šéfovať v mojom vnútri.

Celospoločenská reakcia, ktorá prišla na slová Jaroslava Dušeka v rozhovore u Čestmíra bola silná a neutícha. Je pravda niekde inde? Tomáš Lukavec robil niekoľko rozhovorov s Jaroslavom Dušekom a zamýšľa sa nad tým, ako sa pozerať na jeho vyjadrenia a zámer. 

Aj keď som odišiel ďaleko – preďaleko, moje nočné mory a duševné jazvy som si nevedomky pribalil so sebou. Boli stále so mnou, v mojej hlave aj v duši. Nemohol som spávať, ozývali sa tie isté pochybnosti, výčitky a otravné pesimistické myšlienky.

Hejtovanie samého seba, to je v poriadku. To ide skoro každému. Také tie fuckupy (výraz z angličtiny). To sa smie. A potom pokračovať, v čom sme nedokonalí, ale teda, že pracujeme na tom. Alebo si urobiť srandu sám zo seba... To všetko je v poriadku. Ale pochváliť sám seba? Oceniť sa? Dať najavo, čo cítim v súvislosti so sebou? To je od veci. Hraničí to predsa s vystatovaním sa. Chváliť treba iných... a tak ďalej..

Ak je poznávanie podporované spoločnosťou, tak prostredníctvom neho môže človek vytvoriť svoju zmysluplnosť a sebahodnotu. Zo zmysluplnosti sa potom rodí jedinečná tvorivosť, ktorá zviditeľňuje krásu a úžitok pre ducha, dušu aj telo, a tak aj veci dennej potreby premení na poklady významnej hodnoty.

Postreh bežného dňa… Ako je možné rýchlo vytriezvieť zo smutnej nálady a nechať sa „nakaziť úsmevom“ toho druhého…? Je koniec víkendu a vonku vládne príjemný letný podvečer. Som jediná na zastávke autobusu a v hlave si premietam prežité udalosti dňa. Tie radostné sa prešmyknú mysľou rýchlo a pri tých smutnejších sa „zastavím“. Akoby som ich chcela precítiť ešte raz, v …

Nežila som nikdy s narcistom. To, našťastie, nie. Ale mám bohaté skúsenosti z pracovnej oblasti. A tam sa na mňa ľudia s touto poruchou, keď to tak môžem nazvať, priam lepili. Až som si niekedy kládla otázku, že čo robím zle, keď som si toto zaslúžila? Po poslednej skúsenosti, ktorú som mala, som konečne prišla na odpoveď. Chyba bola naozaj vo mne. Aj keď to môže znieť sebaobviňujúco.

Veta „vážte si svoj deň“ je častokrát vyslovovaná až vtedy, keď sa v našom okolí niečo smutné prihodí, keď niekto vážne ochorie alebo nenávratne odíde. Vonku vládlo sychravé počasie. Čakajúc na zastávke autobusu, som pozorovala okolie. Okoloidúci rozprestreli dáždniky a kráčali uličkami za svojimi povinnosťami aj radosťami. V autobuse si ku mne prisadol starší pán v športovom obleku. Zaujal ma hneď vetou: …

Ľudskosť. Toto si od rána opakujem dookola. Toto bol len sen. Viem. Ale ruku na srdce – premýšľam, ako často sa podobné situácie dejú v reálnom živote. Ľudskosť, ľudia. Často potrebujeme v živote pocítiť len a len ľudskosť...

Cítim veľkú vďačnosť každý deň za rozhodnutie, ku ktorému ma dotlačil manžel. Naše sliepky zbožňujeme. Fakt. Nielen preto, že naše sliepky znášajú XXL vajíčka. My máme radi ich vravu!!! Neuveriteľne dobre sa s nimi diskutuje. Každý, kto má dvor, mal by mať aj sliepky. 

Viem, že keď ste v situácii, ktorá je zlá, ťažko si povedať, že nevadí. Toto je len skúška. Človek má väčšinou v sebe hnev. Alebo sa dostane do role obete... Ale isto sa vám už v živote stalo, že ste prišli o prácu a o pár mesiacov ste mali lepšiu prácu. Alebo, že vás opustil partner a v tej chvíli ste boli na dne. A dnes máte iného partnera, ktorý si vás váži... 

Niektorí hovorili, že už umrela, iní zas, že ochorela a mne je z toho smutno. Plytváme niečím, čo sa už nebude dať nikdy vrátiť. Naším dedičstvom. Nájdime si, prosím, čas a keď už máme tie mobilné telefóny, nahrajme si rozhovor s našimi starkými či prastarkými.