ZAMYSLENIA

Všimla som si, že ak je úsmev úprimný a od srdca, zostáva dlhšie na našej tvári. Cítime sa počas trvania úsmevu príjemne, sviežo až oblažujúco. Úškrn vymizne z tváre veľmi rýchlo. Stačí sa pootočiť alebo zájsť za roh, kde nás nik nevidí, a prestať hrať rolu usmievavého.

Zdá sa mi absurdné, aby mi priatelia písali, aké názory by som mala a aké nemala šíriť, alebo že si ma susedia vymažú z priateľov, zrejme kvôli odlišnému názoru na jednu z týchto agend. Áno, volám to agenda, pretože podľa môjho názoru to nič iné nie je.

Uvažujem, že byť pokojným v meditačnom centre, v chráme či v chalúpke pri praskajúcom ohni je príjemné, ale jednoduché. Avšak zostať pokojným počas búrky denných udalostí, zvratov či prchkých nezdarov v našom okolí  je zložitejšie. Je vôbec dôležité byť pokojným? Na túto otázku som dostala odpoveď od jedného človeka:

Je možné, že takto zahalení jedinci sa cítia bezpečne v tom svojom svete, kde im nikto neublíži. Technika a internet vládnu a hýbu svetom, vtiahnu nás, ani nevieme ako, do mnohých vesmírov, kde môžeme byť, kým len chceme, snažiac sa takto ujsť z reality. A ak sa virtuálnym svetom necháme pohltiť, odrazu prestaneme vnímať rozdiel medzi tým, čo skutočné je a čo nie je... Technika je dobrý sluha, no zlý pán.

Možno nie je ani také dôležité pamätať si dátum našich činností, ale to, čo sme z nich pochopili a uložili do svojho vnútorného sveta.    Pretože ak pripustíme fakt, že človek nie je iba telom, tak po jeho znefunkčnení (exitus) si svoj pochopený vnútorný vesmír zoberieme so sebou...

Vládne taký paradox, človek druhého nazve hlupákom, pretože zabudol na pokoru, úctu a právo na názor. Vládne taký paradox, ktorý…

Formovanie „všeobecného súhlasu verejnosti“, ktoré používajú médiá a politici na manipuláciu s vedomím? Aires Eduardo Aliverti (1956) na začiatku tohto desaťročia zostavil zborník Chomského kníh a prednášok, v ktorom zhrnul desať základných sémantických metód manipulácie s ľudským vedomím, ktoré používajú politici, úrady a médiá na celom svete na formovanie „všeobecného súhlasu verejnosti“. Neviem, ako vám, ale mne sa zdá, že …

Ak sa vám znova a znova stáva, že sa zamotáte do diskusií, ktoré končia hádkou, aj keď ste to vlastne ani nemysleli zle a nepísali ste to, aby ste vyvolali konflikt, je čas zamyslieť sa, či niekde nerobíte chybu. Ak ste trol, teraz je čas prestať čítať. No ak ste človek, ktorý to myslí dobre a chce niečo zmeniť k lepšiemu, uvažujte so mnou a skúste sa riadiť týmito pár pravidlami:

Človek rozumný je silnejší, samostatnejší a stále zvedavý, preto sa s polovičatou pravdou nikdy nezmieri. Uvažuje v súvislostiach, ide po chybe od následkov až k samotnej príčine. A to je niekedy riadne nebezpečné.

Keby som sa mala dnes rozhodnúť znova, nekonala by som inak Stála by som si za svojím názorom, za svojím rozhodnutím, s vedomím, že nech je to akokoľvek, vždy je to len tak, ako sa sama rozhodnem. Pretože v každej chvíli života MÁM NA VÝBER. A svoj život si tvorím sama. Nie som loďkou, ktorá až do vyčerpania pláva proti prúdu, ani loďkou, ktorú nekontrolovateľne unáša prúd. Držím kormidlo a po prúde rieky určujem smer, kadiaľ sa moja loďka bude plaviť.

Na to, aby ste robili, čo vás baví, a je jedno, či je to okopávanie záhradky, štrikovanie, pečenie, maľovanie, hudba, športovanie alebo čokoľvek iné. Nájdite si čas a naučte sa niečo nové. Vždy ste chceli hrať na klavír alebo gitaru? Nájdite si učiteľa. Chcete sa naučiť nový jazyk alebo cestovať do krajiny, kde ste ešte neboli? Urobte to! Zakážte si slová „to sa nedá“ a nájdite spôsob AKO sa to dá. Tvorte si svoj život, aby ste z neho mali radosť. Aby vám prinášal príjemné zážitky, smiech a zábavu.

Žijeme z príbehov, sme nimi tvorení, vyrastáme na nich, neustále nás obklopujú a dokonca majú moc nás nielen tvoriť, ale aj pretvárať. Kdesi hlboko v sebe máme zakorenené ukotvovanie skúseností zo žitých či vymyslených v príbehov (ktoré môžu byť tiež žité alebo vymyslené), alebo...

Jedinec, ktorý takto odpovedá na otázky, sa nerozhoduje podľa zaužívaných noriem a jeho výsledky sa javia často ako neefektívne. Dokáže však vidieť to, čo iní nevidia, počuť to, čo iní nepočujú, vyskladať zložité ideové „pucle“ a svoje pochopenie zároveň aj precítiť ako vlastnú silu pochopenia. „Á, tak tu je ten rozum zakopaný!“ On ten rozum totiž nesie v sebe silu pochopenia, a tým by bol koniec všetkého manipulovania. (Ja som to tušila!)

Ak sa niečo mohlo stať v minulosti, môže sa to stať aj v prítomnosti. Médiá by mali informovať, nie formovať. Mali by byť zvedavé a pýtať sa. Len dodám, že dnes sú možnosti ovplyvňovania más ešte širšie, ako v minulosti. Priniesol ich so sebou internet a digitalizácia.

Napravujme svoje vnútorné mentálne a emočné procesy týmto vzorcom a postupne boj zanikne, lebo bojovať chce len ten, kto sa niečoho bojí a nepozná svoju hodnotu. A tá je vždy presne taká istá, akú majú všetci navôkol.

VOLAJÚCI: Čo je veľa, to je veľa!!! Už ma nebaví Google, Facebook, Twitter, WhatsApp a všetko ostatné. Idem na ostrov bez internetu, bez televízie, bez telefónu a bez toho, aby ma niekto sledoval alebo špehoval. GOOGLE: Rozumiem, pane, ale najprv si musíte obnoviť pas. Jeho platnosť vypršala pred šiestimi týždňami.

Referendum. Ísť či nejsť? Nechcem  sa pridať k filozofujúcim, chcem vám povedať, prečo by ste sa nemali hanbiť, keď k referendu pôjdete. Áno správne čítate. Hanbiť. Lebo v éteri odvšadiaľ a hlavne od mienkotvorných takzvaných elít je počuť buď ticho alebo dôvod, prečo nejsť. A snažia sa povedať, že k referendu teraz pôjdu len radikáli alebo dezoláti ...

Je polnoc. Noc. Tma. Rollujem prstom po displeji môjho mobilu a hľadám citát, ktorý som zahliadla poobede v rámci pauzy počas hrabania listov. Sedela som na pníku pod starým orechom, vzala zo zeme jablko, chrúmala ho, myslela na to, či si ho nevyhliadol nejaký ježko, a bolo mi tak fajn. Len ten citát mi už potom nedovolil nemyslieť. Buchol ma do chrbta : „Ten, kto ti urobil zle, ti už nikdy neodpustí to, čo ti urobil.“

Vo svete príťažlivosti je dôležité byť príťažlivým svojím príkladom. Ak dobre počúvame, spoznávame druhých, a čím viac ľudí spoznáme, tým lepšie rozumieme aj slovám, ktoré hovoria a reakciám, ktoré majú. Tento text je iba sprostredkovanie pohľadu jedného z vás. Nie je to návod, ani sa s ním nemusíte zhodovať či inšpirovať.

To, nad čím sa teraz trápiš, o rok možno nebude ani relevantné. Dýchaj. Chvíľka pokoja ti dá perspektívu. Nájdi si svoj priestor a porozprávaj sa so svojím vyšším JA, lebo tam sú odpovede. Nikto nevie, čo chceš a čo potrebuješ, a čo ťa spraví šťastnejším, len ty sám. Užívať TU a TERAZ.

Denne sa vystavujem šípom hejtu či nesúhlasu – a to dobrovoľne. Keď tvoríte obsah do online priestoru a na YouTube, tak sa to nedá robiť tak, že sa nestretnete s názorom čitateľov. To je fajn. Ale často prichádza aj hejt, ktorý je postavený na frustrácii druhej strany. Účelom je výsmech, potupa, dýka do chrbta a takto podobne...

Nenastavila si si hranice! Odvodzovala si vlastnú hodnotu od toho, ako ťa oceňovali iní. Snažila si sa vyhnúť sporom, nejsť do konfliktov, zaslúžiť si lásku tvojich milovaných tým, že sa budeš dobre učiť a byť vzorná žiačka, dcéra...

Obviňujem ich za to, že dávajú priestor zlu a pre clickbaity strácajú zábrany, hranice objektivity a zdravého rozumu. A bude to čím ďalej, tým horšie. Neverím, že je to riadené zhora, podľa mňa je to naozaj len neschopnosť vidieť jemne za horizont a predvídať.

Vzťah justície a politiky na Slovensku je jednou z jej kľúčových tém, v ktorej dokumentuje a „odlupuje“ vrstvu po vrstve našu spoločnú realitu. Včera sa na svojej sociálnej sieti zamyslela. Možno toto zamyslenie padne vhod aj vám, milí naši čitatelia...

Jeden z mojich učiteľov mi raz povedal: „Ži tak, že každý deň bude dobrý na smrť.“ Vysvetlil mi, že si vždy pred spaním mám predstaviť, že ráno už nevstanem, a nech sa zamyslím, či som v ten deň žila naplno a či ľudia okolo mňa vedia, ako veľmi ich ľúbim. Povedal mi, nech nechodím spať napríklad s hnevom, s frustráciou a nedoriešenými vecami. Takto sa snažím žiť už roky. Ak mám niečo nevyriešené, tak buď zavolám dotyčnému, alebo napíšem esemesku, alebo si to vyriešim vo svojej vlastnej duši a snažím sa odchádzať do spánku s čistým štítom a uprataným stolom.

Vždy je možnosť uvoľnenia a oslobodenia, vždy je možnosť rastu a učenia sa v múdrosti. Vždy je možnosť povedať dosť tomu, čo nás zužuje a obmedzuje. Vnútornou zmenou postoja meníme ten svet tam vonku. Tam, kde stretávame svojich priateľov aj učiteľov životných lekcií pokory, vzájomnej úcty a rešpektu.

Pred pár dňami sme uverejnili článok od Zuzky Balašovovej Donátovej, ktorý bol zameraný na opatrovanie pacienta s Alzheimerovou chorobou. Reakcií bolo veľa a v jednej z nich som zaznamenala trpkosť v hlase od našej stálej čitateľky, opatrovateľky. Poprosila som ju o jej skúsenosť. Poslala mi text, ktorý nie je dlhý, ale o to boľavejší. Zamyslime sa všetci spoločne, prosím...

Každý z nás bol mladý. A doba ide vždy dopredu. Pamätám si, ako som v puberte gúľala očami nad vyhláseniami mojich rodičov. Je to normálne. Ale to, kam zašli možnosti aktuálnej online doby, o tom sme veru nechyrovali. Rodičia sú v práci, deti v škole, no a veľa sú v online. Veľa. Ako chcete skontrolovať 18-ročnému študentovi mobil a jeho online život a premýšľanie?

Ak nechcete podliehať konšpiráciám, ktoré kolujú o knihe Veľký reset, kúpte si ju a prečítajte. Je to komplexná príručka pre dnešnú dobu. To, že v slovenčine vyšla až teraz, je vlastne dobre. Aspoň sme získali čas na vyhodnotenie niektorých prognóz autorov knihy.

Meditácia je prežívanie rozhovoru s tým, čo človeka otvára k niečomu, čo prináša hlboký kľud. Ale tento kľud nie je nikdy nevytvorený len technikou, to vo filozofii nie je. Človek je ponorený do sveta, človek a svet spolu vedú rozhovor, pretože človek nie je nič iné ako rozhovor, aj keď spí.