ZAMYSLENIA

Zamerajme pozornosť na to dobré, čo ešte je. Zapojme sa do projektov, ktoré druhým pomôžu. Porozmýšľajme predtým, než začneme podporovať politickú stranu, ktorá má zas a znova plné ústa bojovných sľubov. Podporme veci, ktoré prispievajú k skutočnej zmene. (Vieme, čo chceme zmeniť?)

Je skoro ráno, digitálne presne 04:25. Práve v tejto chvíli sedia za stolom tri ženy, debatujú a popri tom popíjajú fernet. Asi aj oni majú svoje horké dni a v tej horkosti si vzájomne ošetrujú rany. Kto to je? Len ťažko by ste ich spoznali. Majú síce ušľachtilé črty, hlboké oči a aristokratické pohyby, ale inak sú zohavené na tele aj na duši. Nie je to nik iný ako Pravda, Sloboda a Spravodlivosť.

V poslednej dobe sa ma veľa ľudí pýta, že čo mi je? Mne? Prečo? Vraj som iná. Pred pár dňami mi docvaklo. Áno. Som už pol roka umlčiavaná. V náznakoch alebo aj priamo. Mám pocit silnej pásky cez ústa tak, ako už dávno nie, ak som vôbec takú pásku niekedy v živote cez ústa mala. Ale niečo sa vo mne zlomilo. Chcem vám povedať, čo sa deje. Možno sa v tom nájdeme spoločne.

Viete prečo slon zhorí pri požiari v cirkuse, aj keď nie je priviazaný? Kedysi, pred rokmi, som bola na jednom školení. Obsahovo sa týkalo zmeny našich zaužívaných zvykov. Tej železnej košele, ktorá nám mnohokrát nedovolí pohnúť sa vpred, alebo jednoducho zmeniť celkové smerovanie. Niektoré veci v živote máme totiž tak hlboko zakorenené, že nás držia pripútaných. Ani nám nenapadne, že existuje iná cesta. Že vykročiť sa dá!

Chcete niekomu pomôcť. V takom prípade hľadajte radšej spôsoby, ako pomáhať konkrétne, pravidelne, dlhodobo. Domovy stále hľadajú dobrovoľníkov, ktorí by sa venovali ich obyvateľom. Ibaže verejnosť nemá záujem. Lebo to chce hlavne čas.

OBYČAJNÝ – NEOBYČAJNÝ CHLEBÍK s maslom a kyslou uhorkou alebo zaváranou kapiou. Keď som bola malá, práve v takomto období – bez sezónnej čerstvej zeleniny ako paradajky, paprika, uhorka, ktoré rodičia dopestovali na záhrade, a nemali sme veru každý deň v chladničke šunku, salámu či syr. Mávali sme chlebík s maslom a nakrájanými kyslými zaváranými uhorkami. Alebo chlebík s maslom …

Každý večer si líham do postele s myšlienkou, že zajtra tu už nemusím byť. Možno zajtra umriem. Ako dieťa som si často predstavovala, aké to bude, keď zrazu nebudem. V každom kúsku tela som cítila tmu. Čiernotu. Hlbokú ničotu. Znie to možno strašidelne, ale ja som necítila strach. Cítila som odovzdanie. A zmierenie. Tak ako teraz. Neznamená to, že chcem …

Veľmi dobre poznám ten stav, kedy sa snažím odohnať protivný rozhovor, častokrát len jedna bolestivá veta z celého rozhovoru sa do hlavy prilepí ako sekundovým lepidlom a stále sa vracia. Niekedy takéto omieľanie až fyzicky bolí. Stáva sa mi to aj s nejakou piesňou, tzv. odrhovačkou, to úplne neznášam.

Robte všetko tak, ako cítite, a to, po čom túžite. Ak chcete stromček po strop, urobte si ho. Ak chcete milión vianočných svetielok, dajte si ich. Ak vám stačí iba ikebana, aj tak je to dobré. Pretože nikoho nie je nič do vašich Vianoc.

Aj v nedávnej histórii (napr. počas Balkánskych vojen) bolo mnohokrát zneužité politikmi a médiami na rozpútanie vojny, či už skutočnej alebo jej obdoby, vojny v spoločnosti. Avšak to ešte nemusí viesť ku genocíde alebo k obdobným krutostiam, pomyslíme si. No nie, nemusí. Pokiaľ do hry nevstúpi ešte faktor zneľudšťovania. Dehumanizácie. Keď sa ľudia stávajú švábmi, hadmi, špinavými potkanmi (prípadne si tam dosaďte ovce a dezolátov).

Možno sa v nás prebudí rešpekt k inakosti a začneme hľadať cestu dohody a rozmanitosť budeme vnímať ako paletu farieb, s ktorými boh maľuje svoje umelecké dielo. Možno tomu bohu nakoniec uveríme, že stvoril svet pre radosť, a prestaneme ho zapratávať odpadom z produktov, ktoré sme vlastne nikdy nepotrebovali.

V jednote je sila a spolu to zvládneme? Zjednoťte sa s  božským ZDROJOM a zažijete osvietenú cestu (s) RAJOM – rovno k  duše výpredajom. Podobnosť s konkrétnym reťazcom, konkrétnym výrobkom, konkrétnym ezoterickým výrokom či náboženstvom je čisto náhodná. Považujte to skôr za vtipnú myšlienkovú rozcvičku, ktorá ale má v sebe skryté poučenie. Dávno sa hovorilo, že „V jednote je sila.“ …

Zákony sú ako klobásy „Zákony sú ako klobásy. Je lepšie nevidieť, ako sa robia,“ povedal Otto von Bismarck pred viac ako sto rokmi. Pred dvadsiatimi tromi rokmi by mi ani len s humorom nenapadlo kdesi toto napísať. Keď totiž čerstvá absolventka právnickej fakulty, veriaca v spravodlivosť právneho systému a priam v posvätnosť ústavy právneho štátu, skladá promočnú prísahu, je skalopevne …

Sme krehkí. Mediálne strašenie a nevraživosť medzi nami je nová silná epidémia s ťažkými následkami… Dnes som sa rozhodla menej pracovať… Znamená to menej sedieť za počítačom. Posledné dni cítim tlak. Jednoducho, keď otvorím počítač, napne ma. Normálne fyzicky… Tak som si nariadila oddych. Celé dopoludnie som upratovala. Samozrejme, hlavu sa nedá vypnúť úplne, aj keď o tom denne píšu …

Ako ho mám presvedčiť? Toto čítam a počúvam čoraz častejšie a poviem vám svoju odpoveď: NIJAKO. Presviedčanie druhých vnímam ako násilie. Skrytou alebo aj zjavnou manipuláciou, citovým vydieraním, krikom, argumentami a silou sa snažíme dostať toho druhého niekam, kde to MY potrebujeme. Chceme ho natlačiť do formičky, ktorá sa páči NÁM, alebo na miesto, odkiaľ uvidí pravdu z NÁŠHO uhla. …

Určite ste už neraz počuli, že najlepší liek na všetky trápenia je vnútorný pokoj a stiahnutie sa do prítomnosti. Je to ozaj najúčinnejšia a, podľa mňa, nenahraditeľná metóda k spokojnosti, v živote kedykoľvek použiteľná. Ale zopár ľudí sa ma opýtalo, čo konkrétne odpoveď na otázku - ako nájsť vnútorný pokoj a stiahnuť sa do prítomnosti - vlastne znamená? Prečo sa na to v poslednom čase dosť často poukazuje? Veď je jasné, že sme a žijeme v prítomnosti. Tak načo tie rady? 

Smrť rovnováhe Milujem túto hru so slovíčkami. Obdivujem, ako skutočne pôvodná slovenčina dokáže rozprestrieť mozaiku odpovedí a návodov na život. Tiež sa zabávam, ako rýdza materská reč v jej pôvodnom význame naráža na staré stereotypy a zvyčajné popletenie pojmov. V náuke Rozvážne vzťahy využívam tento stav súčasnosti a prináša mi do výkladov náuky veľa „aha“ momentov. Rovnováha je stav, kedy je váha rozložená rovným spôsobom. …

Kam ide vaša pozornosť, tam ide vaša sila (hlavne, ak je spojená so silným pocitovým nábojom). Čo teda pozorovať? V prvom kroku seba. Sebavnímanie a sebapociťovanie je úplne základné nastavenie koncentrovaného a bdelého pozorovateľa. A čo to znamená?

Príbeh bez zoznamky, ktorý sa stal… (mená aktérov sú pozmenené) Vierka má niečo cez štyridsať, dobre vyzerá, dve deti, má šťastne po rozvode už nejaký čas. Je celkom spokojná, no žije bez partnera, zatiaľ sa neobjavil ten pravý. Popoludní jej volá neznáme číslo. „Prosím?“ „Ahoj, Vierka, to som ja, Jožo,“ zaznel sebavedomý hlas zo slúchadla. „Aký Jožo, nepoznám vás,“ Vierka …

ČAS je pre mňa vzácna komodita. Viete, kam sa ženiem? Sama k sebe. Sama k sebe. Ako mi povedal kňaz. Boh je v nás. Spala som 16 hodín. Ani neviem ako. „Perinky sú mäkučké, je tu krásna vôňa lesa, vonku popŕcha a to ticho je tu úžasné.“ Prvé, čo mi napadlo, keď som sa zobudila dnes ráno. Dedinské ticho a ticho v celej budove …

OdPúšťanie – Zabúdanie nikdy nevyriešilo žiaden problém, len ho načas odložilo, aby sa v utrpení uľavilo telu či duši. Aby sme to nevychýlili príliš do jednej strany, ani povinné pripomínanie si výročí a kladenie vencov na hroby hrdinov nikdy neodstránilo vojny, genocídy ani koncentračné tábory. Na odstránenie násilia je nevyhnutná chuť k porozumeniu, vôľa a odvaha na konanie.

“Mám nádor na prsníku Erika. ” … od včera mi v ušiach znejú tieto slová matky, podobnej ako ja. Denne sa stretávam so ženami a počúvam ich silné príbehy… Príbehy žien, ktoré sa vo svojom sne o rodine tak zúfalo stratili, až nimi telo muselo zatriasť. “Halooo!!! Zobuď sa a začni žiť svoj život.” Sama som zažila tento stav adeptky …

Hovorí sa, že pochopenie sa delením násobí. Tak to skúsme vynásobiť – zalistujte si v útlom 12-bodovom „šlabikári“ a dozviete sa, ako si v ťažkých okolnostiach pestovať telesné, duševné aj duchovné zdravie, s minimálnymi nákladmi na priestor, čas aj peniaze. Čo dostanete navyše, je priehrštie zdravého humoru k tomu. Čítajte, premýšľajte a nedajte sa zlomiť za žiadnych okolností.

Občas sa dejú veľmi zaujímavé veci. Napríklad na niečo pomyslím a zakrátko sa to stane. ŽIVOT mi tým dáva signál, že ma vníma. Ukazuje mi, akú silu majú moje myšlienky. Stačí nestratiť s NÍM spojenie. Lenže ja viem, že ON vie najlepšie, čo mi treba. Učím sa teda utíšiť „čo chcem“ a „čo viem“ a potom lepšie vidím, že to, čo sa deje, je pre moje dobro a pre môj rast. Som vďačný za každú lekciu, i keď niektoré sú riadne bolestivé. Pochopil som, že viac mi tu pomôže pokoj a zvedavosť, než dokazovanie, že mám pravdu alebo že na vine je niekto iný...

Manévre s pápežom ukázali holú pravdu. Oplatí sa ostať svoj a povedať nie manipulácii a strašeniu… Za posledné mesiace si pripadám, že sa mi snáď sníva. Aj vy to takto máte? Normálne, že nenormálne veci sa nám dejú. Klamstvo a manipulácia sa stáva novou normou. A ideme v tom všetci. Niektorí viac a niektorí menej. Minister zdravotníctva sa spolu s ďalšími ľuďmi rozhodli, že pôjdu na občanov už …

To som si hovorila, keď som prečítala vyššie spomenutý článok. Našla som odvahu. Píšem o tom, čo som zažila. Nechválim sa. Len konštatujem. Vždy sa nájde riešenie na rôzne problémy. A čo je to problém? Len dočasne nevyriešená situácia. (Povedal to ktosi múdry, nie ja...)

Ako odlíšiť pravdu od klamstva? A čo hoaxy? Možno sa to stáva aj vám, že dostávate do správ na sociálnych sieťach zaručené informácie. Mne sa to stáva bežne. Takto mi chodia desiatky správ denne a nemám kapacitu ich všetky sledovať. Stane sa však, že niektorá príde opakovane z viacerých zdrojov.

To, že chamtivosť vnímame v drvivej väčšine ako negatívnu vlastnosť človeka, je iba a len preto, že v sebe máme nastavenú nejakú hranicu, za ktorou je „chcem viac, ako mám“ patologické a do ktorej to patologické nepokladáme

Je dôležité vnímať seba aj cez tieto všetky informácie a rozhodnúť sa, či sú pre vás prospešné, alebo nie. Pretože, tak ako strava ovplyvňuje naše fyzické telo živinami, tak aj duševná potrava ovplyvňuje naše vnútro, vnímanie, nálady, pocity, jednoducho, nás. Dobre si preto vyberajte, čo si naložíte na tanier.

Prajem si, aby sme neodsekávali svoje korene, pokiaľ to aspoň trochu ide, aby sme si vážili seba, svojich rodičov, rodinu, predkov, históriu, jazyk, kultúru, krajinu, vlasť, štát alebo akokoľvek si to kto nazve.