ZAMYSLENIA

Som mama. Obyčajná, jedna z miliárd, ktorá chce pre svoje dieťa to najlepšie, rovnako ako ostatné mamy. Túžim po tom, aby sa na dejepise deti nemuseli učiť o vojnách. O nekonečných bitkách, nič nehovoriacich dátumoch prehier a víťazstiev, padlých ľuďoch či hraniciach, ktoré sa neustále posúvajú kvôli egoistickým ambíciám vladárov a panovníkov.

V médiách a, hej, aj v tých sociálnych, je veľmi málo dôveryhodných a identifikovateľných autorov. Všade ide najmä o lesk. O to, kto aký má super život, kto akým je guru. Každý je marketingový, motivačný tréner a kúúlový človek, ale mnohí ani netušia, akú hrajú rolu. Ale oplatí sa vidieť a dávať von aj chyby a nedostatky.

Ani som sa nestihla spamätať a naskočili mi do hlavy hlášky: „Anka, to pôjdeš ako zmoknuté kura popri tých voňavých kaviarňach? Ľudia si tam budú pochlipkávať kávičku pod strechou a určite sa budú čudovať tvojej čudesnej záľube!“

Najprv vyplniť všetky tlačivá, testy, potvrdenia, sledovanie semaforov a kadejakých obmedzení, ktoré sa menia z hodiny na hodinu. Schengen už prakticky neexistuje. Semafor Slovensko neuplatňuje v praxi. Slúžil iba na vyplnenie titulkov v médiách. Hranice sa obnovili a občania musia poslušne plniť príkazy politikov.

Po mesiaci, strávenom „na rodnej hrude“, som naspäť v Brne a postupne analyzujem svoje dojmy z pobytu na Slovensku. Zažila som toho za ten mesiac hodne... tri týždne som sa liečila v kúpeľoch Trenčianske Teplice a následne strávila týždeň v Bratislave, kde som točila Lužifčáka, mala stretnutie s Martinou zo 40plus –pozri foto – a okrem toho absolvovala niekoľko ďalších súkromných a pracovných stretnutí.

Pri úspešnej stimulácii, za 2 týždne máte potom. S pribúdajúcimi rokmi mi totiž lekári hovoria, že šanca mať dieťa bežným spôsobom sa rapídne znižuje. Stále sa cítim plná sily. Ale zdanie v tomto prípade klame. Moje telo je predsa len na svete už 37 rokov a o 10 rokov bude 47 a potom 57, a ja sa stále budem cítiť skvelo. Ale moja maternica asi nie.

Ženy, spojme sa a držme spolu! Keď sa nepodporíme navzájom, možno sa vrátime do stredoveku… Dnes som si dala trochu voľno a keď som sa vrátila domov, všimla som si veľa statusov k interrupciám. Nejdem to do detailov študovať, asi sa zasa čosi hýbe… Chcem preto napísať zopár riadkov k téme, aby sme sa spoločne zamysleli. A možno aj prepojili. …

Odkedy píšem pre magazín 40+, vždy, keď posielam nový článok mojej mame, pýta sa ma: „Už si konečne napísala o tých kačkách?“ „Nie, o kačkách budem písať inokedy. Na deň matiek napríklad.“ A keďže dnes konečne JE Deň matiek, tak nielen pre moju mamu, ale pre vás všetkých, tu je najobľúbenejší príbeh mojej mamy z nášho dvora. Bola to naša prvá jar na dedine.  …

Mám kamaráta, ktorý pochádza z východu a nedávno mi poslal do messengera vtip. Robí to dosť často, pretože vie, že stále pracujem a potom som strašne vážna. Riešim len samé dôležité a vážne veci. Napríklad diskrimináciu kvôli veku. Alebo projekty, kde je treba veľa sústredenia.

Odluka cirkvi od štátu je, podľa mňa, na mieste. Každý nech si konečne rieši svoje a vyberie si svoje. A tak ako je to vo všetkom, nech si aj platí a financuje za svoje.

Vedeli ste, že 16. apríl je deň, keď si pripomíname Svetový deň hlasu? Ľudský hlas je nepochybne najrozšírenejším komunikačným nástrojom a pre mnohých je aj pracovným nástrojom.

Selektívna slepota alebo jednoducho schopnosť vidieť iba to, čo chcete, môže byť v domácnosti veľmi užitočná. Či dokonca, v záujme zachovania mieru a pokoja v rodine priam nevyhnutná.

Deti sú naša budúcnosť. Podľa toho, ako sa delili peniaze sa skôr zdá, že budúcnosť je vo futbale, ale len pre vybraných, footgolfe a ešte vo víne. Nemám nič proti týmto športom a ani proti vínu. Veď, ako by povedal môj kamarát, každý si vyberá to svoje. V poriadku. Ale tu ide o verejné zdroje. Haló!

Veľkonočné tradície delia ľudí na rôzne tábory. Dnes som si všimla spomienku Evy Babitzovej na jej mladosť (veľkonočná tradícia) a tiež na to, čo to v nej zanechalo. Hovorím si, že možno by to bolo dať do pléna viacerým ľuďom. A možno… Možno to bude začiatok konca jednej nezmyselnej tradície… Tak najprv Eva… Veľkonočný pondelok je deň, kedy vždy v …

Vedeli ste, že 20. marec bol Medzinárodným dňom šťastia? A viete, ako byť šťastný bez ohľadu na počasie, politickú situáciu, výšku bankového konta či nálady ľudí okolo? Čo to vlastne je – TO ŠŤASTIE, ktoré si navzájom želáme k narodeninám či k meninám a po ktorom všetci túžime? Wikipédia má v tom jasno: Šťastie je stav spokojnosti so životom, blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť, povznesenie. Spýtajte sa …

Všade navôkol dnes vládne jedna a tá istá atmosféra vyvolaná súčasnými okolnosťami. Ľudia sa ocitli v rôznych ľahkých a menej ľahkých životných situáciách. Ale vždy sú a existujú nejaké vonkajšie okolnosti, kvôli ktorým sa môžeme radovať ale aj smútiť.

Pozorujme a rozpoznávajme preto, odkiaľ pramení naša inšpirácia, motív k tvoreniu. Vždy máme z čoho čerpať, len povoľme uzdu fantázii a dajme priestor vlastným snom. Každý z nás je bohatou studnicou nápadov, schopností, talentov... len tomu uveriť.

Kedysi niekto napísal takú báseň, že „Mor ho“... možno si pamätníci alebo školopovinní na to spomeniete. Prečítala som si ju celú (asi prvýkrát), hoc každý z nás pozná aspoň 4 slohy J ‒ tie posledné.