V Nepále som si zaželala 7 vecí. 6 sa už splnilo. Vrátane želania nájsť muža snov. Superman-žela…

Cesta do Nepálu? V Nepále som si zaželala 7 vecí. 6 sa už splnilo. Vrátane želania nájsť muža snov. Superman-žela…

Cesta do Nepálu? ? Je to presne 7 rokov, odkedy som strávila život meniaci pobyt v najčarovnejšom farebnom svete – v Nepále. Nie som odvážna, nikdy by som sa na takú cestu nevybrala len tak sama z vlastnej hlavy. Žila som v tom čase v celkom komerčnom svete, mala som veľmi špeciálny pub vo veľmi špeciálnej dedine a za sebou veľmi neúspešný a toxický vzťah. A pokus o ďalší. Biologické hodiny tikali, pán dokonalý nebol princ v rytierskej zbroji, ale len hlupák v alobale a všetky moje ideály sa zrútili.

Zmena…

Vtedy prišla otázka od mojej červenovlasej odvážnej kamarátky Diany, ktorá v Nepále už bola. A zrovna počas zemetrasenia, ktoré prečkala s priateľom niekde na lúke. Neskôr, po skončení „hawajského“ workshopu-semináru, ktorý organizovala v Malackách, sa ma spýtala:

„Ideš do Nepálu Eva?“

„Neviem, to je ďaleko asi, nie?“

„To je jedno, poď, bude tam super.“

A veru, že bolo.

Takto nejako sa zrodila cesta do Nepálu, ktorá mi zmenila život.

Celkom nenápadne a spontánne. Odporúčam ju každému.

Semináre a expedície, ktoré vedie úžasne kreatívna, skúsená profíčka, ktorá ma už previedla nejednou život meniacou skúsenosťou v živote, sú a boli pre mňa top zážitok.

So skupinou ďalších ľudí túžiacich po životnej zmene, úspechu, pokoji, či inom zázraku, som absolvovala už seminár v Nepále, Hawaji, či v Rumunsku (www.havajvnas.sk). Každá takáto cesta bola výnimočná a zakaždým ma posunula bližšie k môjmu cieľu.

Ale vráťme sa späť k Nepálu a prípravám…

Veľmi som sa tešila, no Dianka ma usadila hneď vetou: „Budeš mať kultúrny šok, priprav sa na to“. A veru, že aj bol. Drastický a bláznivý. Nepál prirovnávam ku krajine Harryho Pottera, cesta z letiska bola ako cesta v lietajúcom aute. No najskôr bolo treba nájsť svoju batožinu. Môj batoh vážil skoro tonu, keby to šlo, pobalím do neho celý byt! (Mimochodom, celkom zbytočne, 2/3 vecí som ani raz nemala na sebe – mamon západniarskej kultúry).

Všetko zbalené…

Cesta do Nepálu začína…

Po prílete sme sa dostali do „letiskovej haly“ alebo skôr veľkej miestnosti s rôznymi druhmi nábytku, akoby ich ponosili zamestnanci z blšieho trhu.  

Vo všetkom tom chaose som nevedela nájsť ani môj šialene obrovský oranžový batoh na tom, čo sa tu nazýva ako batožinový pás. So zúfalstvom západniarskej turistky v očiach hovorím Dianke, že nemám batožinu. Dianka ma upokojila: „To je tu normálne, niekde hľadaj kopy kufrov, občas to tam tak hodia, keď sa im nezmestí na pás.“  Tak húževnato prehľadávam kopy, a hľa tu ho mám, dobre je! Prvá katastrofa zažehnaná úspešne.

Vychádzame z letiska, malá skupinka Slovákov v radostnom očakávaní nového sveta, a v tom mi Diana povie s úsmevom: „No teraz sa priprav na zážitok“ . Za sklom letiskovej haly je asi milión ľudí a všetci sa na mňa usmievajú a volajú nás do svojho najlepšieho dopravného prostriedku. Ľudia šťastní, veselí a bláznivo mávajúci na svojich nádejných klientov, okrem teda pár neveselých bielych tvárí, ktoré asi svoj kufor nenašli v kope.

Natlačili sme sa jedenásti do auta pre 5 osôb

Ja som sedela vzadu na všetkých batožinách a začala uháňačka po Kathmandu. „Auto/Taxi“ –  z vonku ako stará mikrovlnka a zvnútra prehliadka všetkých možných bohov, bôžikov, svätých zvieratiek, stužiek, čipiek, zvončekov a motúzikov. Z rádia hrá indická hudba, ktorú aj tak nepočuť, lebo všade všetci trúbia a my kričíme cez smiech. Cesty nemajú dopravné značky ani pruhy, každý ide ako vie. A my sa hádžeme na kufroch zľava doprava a smejeme sa. Lebo niečo takéto som nečakala ani vo sne.

Cesta do Nepálu a ja
Šťastná Eva pije lassi

Taký bol Nepál od prvého momentu.

Plný smiechu, farieb, vôní korení a úžasného jedla – aj keď mäso som sa tam neodvážila jesť ani raz. Všetko ostatné bola hra najlepších chutí a vôní. Zaujímavý zážitok boli aj opice, ktoré kradli jedlo. Dokonca som s jednou bojovala o fľašu džúsu. Vyhrala ona, mala šialenejší výraz v očiach.

Cesta do Nepálu mnísi

Mnísi v akcii

O tom, ako sme trávili 7 dní pri bubnovačkách v budhistickom chráme, mnísi nám nosili jedlo a čaj s mliekom, o tom, ako sme sa motali po všetkých tajuplných šikmých uličkách s mini dverami a stupách – posvätných stavbách s obrovskými očami, o tom, ako som si na niečo pomyslela a do hodiny sa to splnilo, to sa asi písať ani nedá. Aj mne sa to zdá príliš krásne, aby to bola pravda, no predsa je.

Dokonca som si v Kathmandu vybehala aj môjho superman-žela…

To by som vám mohla priblížiť. Stačila mi informácia, že keď okolo tejto posvätnej budovy prejdem sedemkrát, splní sa mi jedno želanie. Ja som ale tých želaní mala 7 a nechcela som sa vzdať ani jedného. Verte mi, že som v rekordnom čase obehla budovu 49 krát, aby mi neušla moja skupinka v uličkách, lebo by som ich už nenašla nikdy a dodnes by som behala okolo. Spomínam si na tie želania a 6 z nich sa už splnilo. Vrátane skvelého vzťahu so skvelým mužom. Ktovie, možno po siedmom roku od môjho vytrvalostného behu, sa splní aj to siedme.

Nepál je stále tu, stále máte možnosť zažiť tie najbláznivejšie a rozprávkové veci, veď kto môže povedať, že bol v Nepále s Hawajskou Ohanou? Ja áno a zmenilo mi to život!

Moja cesta do Nepálu bolo skvelé rozhodnutie…

Takýto je Nepál, Harry Potterovský, farebný a čarovný rozprávkový svet, kde sa ľudia usmievajú, traumy a bloky roztápajú a vy pekniete. Je to miesto, kde sa plnia sny a vznikajú nové priateľstvá. Pravdaže, treba mať okolo seba aj tých správnych ľudí, takže ak vás náš Nepál očaril, môžete ho zažiť aj vy.

Kontaktujte Dianu : – ) https://www.flycentrum.sk/nepal.

Pripravila: Eva Czermak

Mohlo by vás zaujímať