Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
V posledné dni som dosť nahnevaná. Pod rúškom korony prichádzame o mnohé slobody. Nie je to úžasné?! Toto, ak by chceli na nás vyskúšať pre pár mesiacmi, tak by sme boli v uliciach. Môj hnev sa týka cestovania…
Áno, štve ma jedna konkrétna vec, ktorá by samozrejme nijak neohrozila bezpečnosť.
Cestovanie do Chorvátska na blind
Doteraz sme zvykli cestovať „na blind“. Kedysi zo začiatku sme využívali cestovné kancelárie, ale neskôr sme zistili, že čaro cestovania na slepo má svoje výhody. Ale vyzerá, že táto moja sloboda SKONČILA!
Milujem Chorvátsko, ale rada sa rozhodujem na mieste.
S Chorvátskom mám bohaté skúsenosti. Teraz ma mnohí budú zatracovať, ale nevadí. Každý sme nejaký. Čo mám rada na Chorvátsku? Tak napríklad aj to, že sadnem, povedzme, v utorok ráno o 3:00 do auta aj s mojou rodinou a o 11:00 sme pri mori. Vystriedame sa za volantom, cestou si dáme kávu a trochu sa osviežime. A vieme, že najneskôr o 11-tej a niekedy aj skôr uvidíme more. Čisté more. Vždy cestujeme v plavkách alebo ich máme po ruke a než sa ideme ubytovať, hodíme sa do vody.
Chodievame v utorok alebo v stredu, pretože to má svoje dôvody.
Vtedy sa totiž nestriedajú turnusy. Ja turnusy od detstva nemám rada. Doslova neznášam, keď je niečo nalinkované. Som vodnárka so všetkými črtami, ktoré si viete predstaviť.
V utorok nad ránom sú cesty skoro prázdne. Žiadne zápchy. Všetko šliape. Už ste išli do Chorvátska v sobotu? Tak asi si viete predstaviť ten rozdiel…
Keď prídeme v utorok pred poludním, povedzme, k Zadaru alebo k Šibeniku, tak sa rozhliadneme po dedinkách a vyberieme si dom priamo pri mori. Vždy bývame priamo pri mori. Prvý rad! Áno, to je ten typ ubytovania, ktorý nájdete v mnohých cestovkách výrazne predražený. Nič proti cestovkám…
Viete, ako je možné, že nájdeme vždy voľné?
Niekedy niektorí turisti na svoj sobotný turnus neprídu, lebo ochorejú. A áno, niekedy ochorenú aj turisti, ktorí mali namierené aj k domácim, ktorí majú apartmány v prvom rade pri mori.
Ja sa dohodnem mojou chorvátčinou veľmi rýchlo a do 12.00 sme ubytovaní. Chodíme takto 20 rokov a ešte nikdy sme nebývali inde, ako v prvom rade pri mori. Len raz sme hľadali dlhšie ako 2 hodiny.
Ale tento rok je všetko inak.
Lebo korona. Na hraniciach musíme vyplniť formulár, kde uvedieme, kde sa budeme zdržovať. To kde sme sa dostali? Prečo nestačí, ak sme teda v takej korona kaši, a hrozí, že všetci umrieme, aby sme sa nahlásili, keď prídeme? Veď aj tak sa nahlasujeme, resp. nahlasuje nás domáci. Nebývame tam nikdy na čierno. Všetko je riadne zaevidované. Vždy to tak bolo.
Pýtam sa preto! Kto vymyslel túto hru? Komu to slúži a vyhovuje? Za odpovede vopred ďakujem. A keď máte riešenie, tak budem nesmierne rada, ak sa oň so mnou podelíte.
