Gregor Mareš cestuje po Slovensku už nejaký ten čas. Jeho tipy na cesty sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. Poďme dnes do Levoče…
Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovenských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina kráľa Bela IV. z roku 1249.
Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov.
Cestujeme Slovenskom (nielen) s deťmi – Levoča / Čo objavil v Levoči Gregor?
Levoču sme poznali ako mesto, kde sa pravidelne koná púť na Mariánsku horu, ako kedysi slávne mesto s kráľovskými výsadami, mesto, v ktorom pôsobil Majster Pavol, a mesto, ktoré sa desiatky rokov spája so starostlivosťou o nevidiacich. Základný tábor sme si rozložili priamo na námestí v Hoteli u Leva a urobili sme dobre.
Hotel u Leva je veľmi útulný hotel s nadštandardne priestrannými izbami a výbornou kuchyňou.
Všetky podstatné informácie z pobytu v Spišskom múzeu aj v Chráme sv. Jakuba sú vo videu. Boli sme sa pozrieť aj v Dome Majstra Pavla. Ale toto boli zaujímavosti hlavne pre dospelých – deti treba na tieto návštevy skôr nadchýnať a je pravdou, že v podstate ich zaujal len príbeh o Levočskej bielej pani a svetový rekord – najväčší drevený gotický oltár na svete.
Nepochybne ich ale potešilo, a to výrazne, Biokúpalisko v Levočskej Doline, kde si mohli zachytať ryby. Celý ten systém chytania je veľmi dobre pripravený – nemusíte mať žiadne predchádzajúce skúsenosti s rybárčením, nemusíte mať žiadne pomôcky. Ochotne vám všetko vysvetlia na mieste, požičajú všetko potrebné, dokonca aj suma za požičanie a vylovené ryby bola pre nás prekvapením: za tri pstruhy sme zaplatili 10 Eur. Vypitvané sme ich odniesli do neďalekého hotela, kde nám ich upiekli a pripravili k tomu prílohu.
Večer sme sa túlali po meste.
00:00 – Levoča – legenda o bielej pani 03:06 – rybačka v Levočskej doline 06:11 – múzeum J.M PETZVALA, Spišská Belá 06:53 – kaštieľ Strážky
Na druhý deň sme vyrazili do Spišskej Belej.
Snáď to bolo aj naším nadšením pre vedu, ale Múzeum Jozefa Maximiliána Pecvala, o ktorom sme vedeli len základné informácie, nás ohromilo. Bol to jeden z najšikovnejších a najslávnejších vedcov, ktorí v 19. storočí pôsobili na našom území a, naozaj, tie pocity hrdosti, že medzi nami, Slovákmi, bola ďalšia taká významná osobnosť, v nás rezonovali ešte dlho. Múzeum prof. Pecvala je relatívne malé, ale veľmi zaujímavo riešené – technické typy si tam určite prídu na svoje.
No a milovníci výtvarného umenia sa určite pokochajú v Kaštieli Strážky, kde sme sa zastavili cestou späť z Belej do Kežmarku. Časť svojho života tu totiž strávil jeden z najvýznamnejších maliarov tvoriacich na Slovensku, Ladislav Medňanský. Pobyt v Spišskej Belej vám môže spestriť aj v tamojší BikePark alebo cyklotrasa Spišská Belá – Tatranská Kotlina (asfaltka v dĺžke cca 9,5 km).