Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Keď sa povie flexibilita a adaptabilita človeka, každý z nás si vie vo svojom okruhu predstaviť minimálne jedného, ale aj viac ľudí, ktorí sa vedia vynájsť a ísť si za svojím. A nezastaví ich nič. Takíto ľudia bývajú skvelou inšpiráciou a vedia pohnúť a postaviť z postele tých ostatných.
Dnes sa budem rozprávať s Milanom Neštickým. Je presne takým človekom.
Ani neviem, čo dať do perexu. Ešteže online nás neohraničuje počtom písmen. Dnešný rozhovor bude o jadrovej fyzike, psychológii, cestovaní, obchodovaní na burze a aj o joge. Že je to nemožné? No, nie je…
Milan, my sme sa spoznali cez online a odporučila mi vás Alica Jančoková. Keď som si pozrela váš životopis, onemela som. Kto je teda Milan Neštický? Čo vás najviac napĺňa a vyjadruje v súčasnosti?
To je jednoduchá otázka, ťažšia odpoveď. Myslím, že som hlavne zvedavý človek, pátrajúci, skúmajúci. Snažím sa žiť aktívne a vedome vnímať seba a aj veci okolo seba. Určitý okruh ľudí ma vníma ako cestovateľa či majiteľa cestovnej kancelárie, súčasne určitý okruh ľudí ako pohybového terapeuta či inštruktora jogy, a súčasne, ďalší okruh ľudí ma vníma ako kouča pri riešení ich životných situácií. Syn ma zrejme vníma ako otca s humorným, ale aj vážnym prístupom.
Každopádne sa zaujímam a venujem tomu, čo ma najviac baví a to robím najlepšie, ako viem – a to je to, čo ma napĺňa. Všetko sa to zbieha do mojej osoby a to poznanie ma obohacuje o nové skúsenosti, pričom každá z nich je ako farba na palete. Ten obraz, ktorý si v živote maľujem, je pomerne pestrofarebný. Posledný rok, kedy sa mnohé aktivity utlmili a keď som mal tú možnosť venovať sa sám sebe a sebarozvoju, pokladám za jeden z najlepších. Mnoho vecí som si uvedomil, prehodnotil, vyčistil.
Vy ste študovali ekonomiku a riadenie firiem na lesníckej fakulte a publikovali ste vedecké práce z genetiky a biochémie, ktorých výskum ste absolvovali v agentúre pre atómovú energiu vo Viedni. Ako ste sa k tomu celému dostali?
Mojím vzorom bol môj otec, ktorý ma učil priamo či nepriamo mať otvorenú myseľ a nehľadať prekážky, ale využívať príležitosti, ktoré ich zdolaním získame. Za hlbokého socializmu sa stal svetovo uznávaným vedcom, namiesto, aby si sedel na zadku za železnou oponou, a bol mi príkladom toho, že snahou a vlastnou cestou sa dá prísť k veľkým možnostiam, bez ohľadu a výhovoriek na vonkajší svet.
Veľa nás učil o prírode, čo ma viedlo aj k výberu štúdia a rozhodovaniu medzi prírodovedeckou alebo lesníckou fakultou a náhoda chcela, že neotvorili v ten rok odbor aplikovaná ekológia, tak voľba padla na ekonómiu v rámci fakulty. Výskum a biológia ma však lákali aj naďalej, tak som využil príležitosť brigádovať počas vysokej školy v IAEA agentúre vo Viedni a prof. Bruner mi v rámci prehliadky ukázal aj prístroj na ožarovanie rádioaktívnym žiarením.
Aktualizované – Milan práve vydáva cestovateľský zápisník – viac info tu:
Tak mi napadla myšlienka vyskúšať moju teóriu vývoja druhov pozitívnymi mutáciami a rádioaktivita mohla byť jednou z nich. Výsledky výskumu pokračujú na fakulte vraj aj ďalej, lebo stimulácia semien by mohla viesť k rýchlejšiemu rastu stromov, a tým aj zalesňovaniu. Príjemná spomienka je pritom na obhajobu vedeckej práce, kedy oponenti s úsmevom poznamenali, že nemajú žiadne otázky, lebo nevedia, čo sa majú pýtať. Bola to prvá vedecká práca tohto druhu na Slovensku
Ste vášnivý cestovateľ. Čo vám cestovanie dáva?
Tak táto téma je na samostatnú knižku. Zhrnul by som to do pár bodov. Cestovanie by som prirovnal našej mysli. Ak ostávame na jednom mieste, vytvoríme si vlastnú predstavu o našom svete a o sebe, cestovanie je otvorenie sa novému poznávaniu, novým pohľadom aj na samých seba. Informácie, ktoré doma máme, sa nám zdajú dôležité, možno sa nimi aj riadime, pravdepodobne si ich aj pripúšťame. Stačí však vycestovať a zrazu sa nám zdajú irelevantné, získame iný pohľad.
Mne osobne pomáhajú vnímať potom rodné Slovensko inými očami. Ďalší moment, ktorý mi cestovanie prináša, je vzdelanie. Ako inak pochopiť napríklad históriu v súvislostiach, možno aj vieru iných ľudí, kultúru, než priamo v tej krajine. Vždy sa snažím naladiť na tep a frekvenciu krajiny a nepozerať iba očami turistu. Pre mňa je to tá najlepšia škola pochopenia myslenia a správania sa ľudí v minulosti, a tým aj dnes. To sa snažím priniesť aj ľuďom, ktorí cestujú so mnou.
A v neposlednom rade by som dal bod, ktorý nazývam sebapoznanie. Vo svete ste niekedy vystavení situáciám, ktoré môžu byť mimo vašej komfortnej zóny. A práve to je úžasná príležitosť na poznanie svojich hraníc komfortu a prípadné posunutie. Hovorí sa, že v strese sa ukáže pravá tvár človeka. Myslím, že mám cestovaním posunuté hranice do tej miery, že je máločo, čo by ma malo dostať do zbytočného stresu. No nie je to úžasné?
Vediete aj vlastnú cestovnú kanceláriu. Ako teraz pôsobíte v dobe korony? Asi nijako… Či?
Toto obdobie beriem ako možnosť na chvíľu sa zastaviť a „poupratovať“. Viem, že sú na trhu cestovné kancelárie, ktoré ponúkajú krajiny, kde sa ešte dá ísť, ale pre mňa je cestovanie, čo i len na dovolenku, možnosť slobodnej voľby a nie voľby, kde by sa dalo. Preto v tomto období pracujem na novom projekte cestovateľských služieb, od možností výberu dovoleniek po poradenstvo s iným pohľadom na túto službu a z iného konca.
Samozrejme, ak berieme ekonomické dopady, sú katastrofálne a pomoc od štátu je veľmi slabá, ale otec ma naučil nespoliehať sa na pomoc od iných, najmä štátu, najprv si skúsiť pomôcť sám. A práve táto situácia môže byť problém, alebo nová výzva. Výber je len na nás, ja som si vybral výzvu.
Mne sa veľmi zapáčil seriál, ktorý robíte o bankovkách z rôznych krajín, a chceme ho prinášať aj v našom magazíne. Ako vám to napadlo a na čo sa môžu čitatelia tešiť?
Prvotný nápad bol online svet a sociálne siete, ktorým som sa dlho bránil, ale stávajú sa súčasťou našich životov. Ten siete však ponúkajú z drvivej väčšiny informácie (myslím tým hlavne sociálne siete, prípadne rôzne online tendenčné médiá), ktoré mňa osobne nikam neposúvajú, ani ich nevnímam, že by mali byť pre mňa osožné, teda okrem pozorovania správania sa ľudí, vnímania podsúvanej reality.
A tak, aby som sa dajako zapojil do debaty, uvažoval som nad tým, čo by som mohol priniesť, bolo to pritom niečo, čo ma baví, a možno okoliu poskytnúť nenásilne práve tie súvislosti historické, politické, ľudské, ktoré sa prepájajú po celej našej nádhernej planétoe. Keďže zbieram bankovky, namiesto magnetiek, napadlo mi ponúknuť ku každej príbeh danej krajiny a práve cez ne podať informácie. Verím teda, že si čitatelia odnesú z krátkych príspevkov aj niečo nové, minimálne si spolu pocestujeme aspoň takto virtuálne.
Vaše základné životné krédo je Carpe Diem (užívaj každý deň) a každá príležitosť sú, podľa vás, otvorené dvere, kde treba vstúpiť a využiť všetko, čo sa v nich nachádza. V dnešných časoch sa mnohí ľudia učia vrátiť sa na zem… boli sme uponáhľaní. Mnohým sa to ale nedarí a želajú si späť život, aký bol predtým. Čo by ste im odkázali? Ako sa naučiť žiť tu a teraz?
Odpoveď je práve v otázke. Ako žiť tu a teraz? Jednoducho, žiť tu a teraz. V tejto dobe vnímam viac, ako sa ľudia uchyľujú k premýšľaniu o budúcnosti, čo môže vyvolávať obavy. Ale tým zabúdame na príležitosť, ktorú nám prináša dnešok a, verte mi, každý deň ju prináša. Napadá mi citát Marka Twaina, ktorý mi veľmi pomohol: „Najviac strachu som si v živote prežil kvôli veciam, ktoré sa nakoniec nikdy nestali.“
Tú budúcnosť, akúkoľvek, si tvoríme dnes a to, čo sa stalo v minulosti, síce neovplyvníme, ale posunulo nás to tam, kde sme teraz. Tak ako neviem, či budú moje príspevky zaujímavé, môžem mať obavy, ako v budúcnosti dopadnú (za slovo príspevok si môžete dosadiť akúkoľvek vlastnú obavu, či slovo), nezistíme to, kým dnes nenapíšeme tento rozhovor.
Takže tá budúcnosť sa tvorí práve dnes a každá cesta začína prvým krokom. To je tiež jedna z viet, ktoré ma posúvajú, keď mám pocit, že kam kráčam, nevidím ešte žiadny cieľ. Cesty nie sú nikdy rovné (okrem tých v Namíbii a Botswane napríklad) a nikdy nevieme, čo nás čaká za ďalšou zákrutou.
Popri tej ceste nájdeme veľa domov, ktoré majú dvere a keď vidíme, že sa otvárajú, vstúpme, možno v nich nájdeme, čo nás prekvapí, posunie. A ak cítime, že sa zatvárajú, jednoducho odíďme, lebo ostať v prázdnom dome nie je asi to naj. Tie domy môžu byť práca, príležitosť, ľudia, vzťahy, poznanie, čokoľvek si predstavíme. A skúste si odpovedať sami. Oplatí sa urobiť dnes pre seba aspoň malý krok na svojej ceste?
Aj keď nevidíme na cieľ, určite sa oplatí kráčať, možno už za tou prvou zákrutou nájdeme to, čo sme hľadali. To je aj odpoveď na túžbu získať späť život, aký sme žili pred tým. Ja by som sa z tej cesty nevracal späť, tá, ktorá je predo mnou, prinesie určite niečo ďalšie. Toto je aj pre mňa tým motorom a pritom nezáleží ani na tom, aký rok narodenia mám v rodnom liste. Veď aj s vaším magazínom by som sa nestretol, ak by sme nespravili ten krok.
A možno táto príležitosť pomôže mne, možno pomôže niekomu, kto si uvedomí, že kráčať ďalej sa oplatí a ten prvý krok je ten dnešný, zajtrajší predsa spraviť nemôžeme. A včerajší? Tá dnešná príležitosť je iba tu a teraz, na nás je, či ju využijeme, alebo sa ideme vyhovoriť na čokoľvek alebo kohokoľvek okolo nás.
Rozhovor pripravila: Martina Valachová
Milana nájdete na FB tu: MILAN NEŠTICKÝ
Podporte Milanovu novú aktivitu:
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
