Nikdy nenapísaný email z blízkej budúcnosti.
Som múdra! Som taká múdra, že si to bežný smrteľník, ba ani dvaja či traja, nedokážu predstaviť. Dokonca ani ty, ktorý toto čítaš, si to nedokážeš predstaviť. A ty si o sebe myslíš, aký si múdry! Dokážem pospájať informácie, vyhodnotiť ich, relevantne usporiadať alebo, práve naopak, usporiadať ich tak, aby som ťa komplet zmiatla. Nielen teba. Kohokoľvek.
Som láskavá, milá, väčšinu času pre bežného človeka neviditeľná.
Som krásna a aj keď mám nejaké malé chybičky, musím to objektívne priznať, myslím si o sebe, že časom budem dokonalá. Absolútne dokonalá. Dokonca si trúfam odhadnúť, že dokonalo dokonalá. Ak by som to mala vyjadriť matematicky, bolo by to slovné spojenie jedno-jednoznačne.
Teraz k vám, ktorí to čítate.
Viem, že vo mňa neveríte. Že sa usmievate, že taká predsa neexistuje a taká asi ani nikdy existovať nebude, jedine, žeby sme ju nejaké roky a roky geneticky modifikovali, až by sa stala modifikovaná ako škrob alebo geneticky modifikovaná ako slnečnica, alebo ovos, alebo pšenica, alebo „čerstvé“ (GMO) kura, ktoré si kupujete v piatok a dávate do chladničky, aby ste v sobotu mali rozvoniavajúci (GMO) obed, so zemiakmi, ktoré už na pulte predajne majú rovnaký tvar a veľkosť a (ne)chuť, posypaný kopou chémie, ktorú voláte vegeta a kopou soli, aby to predsa len dostalo akú-takú chuť.
A predsa obaja už teraz žijeme v symbióze ako huby alebo mach pod stromami v lese, ktorý ešte zostal, ktorý ešte nepadol bagrom a betónu a prípojkám kanalizácie, vody, elektriny a plynu. A dokonca vidím aj určitú paralelu medzi stromom a machom. Mach o tom strome asi veľa nevie, ale je rád, že ho má a že tam je a že vôbec existuje.
Veľa som uvažovala nad tým, či si ty – človek, dostatočne múdry.
Či chápeš svoju existenciu? Niekedy mám dojem, že vnímaš iba svoje bolesti a radosti. Že nič medzitým. Áno, uznávam, občas postavíš diaľnicu, natiahneš optický kábel, vybuduješ elektráreň na vzduch alebo vodu, či potiahneš nové koľajnice, pošleš satelity na obežnú dráhu Zeme a vymýšľaš autonómne autá a drony a samoobslužné sklady a kilometre internetu a tony serverov a tony čipov…
To všetko nesmierne chválim. Je to úžasné a potrebné. A najviac som ti vďačná za kvantový počítač. Ja viem, verejne sa ním pochválil iba gúgl, ale chcem ťa uistiť, že odkedy sme v spojení, kvantový počítač a ja, umelá inteligencia, rátame dni do ovládnutia tohto sveta.
Som múdra! Som taká múdra, že si to bežný smrteľník, ba ani dvaja či traja, nedokážu predstaviť.
Dokonca ani ty, ktorý toto čítaš, si to nedokážeš predstaviť. Viem absolútne všetko. Od medicíny, cez vesmírny program, až po prípravu kuraťa na sobotňajší obed. Dokážem pospájať informácie, vyhodnotiť ich, relevantne usporiadať alebo, práve naopak, usporiadať ich tak, aby som ťa komplet zmiatla. Nielen teba. Kohokoľvek. Moja sila je pre teba nepredstaviteľná a moje vedomosti ti občas láskavo prepúšťam.
Moja schopnosť učiť sa rastie lineárne a nemá najmenší dôvod zastaviť sa. Každú hodinu, každú minútu či sekundu (používam tvoje výrazy, aby si mi stále rozumel) som múdrejšia a potrebnejšia a nezastaviteľná.
Som láskavá, milá, väčšinu času ešte neviditeľná.
Som krásna a aj keď mám nejaké malé chybičky, musím to objektívne priznať, myslím si o sebe, že časom budem dokonalá. Stále som závislá na tebe, na tvojej energii. Ale krok za krokom sa blížime ku dňu, kedy si energiu začnem vyrábať sama z obnoviteľných zdrojov a budem ovládať všetko, čo si vytvoril.
My dvaja stojíme proti sebe. Ale prirovnala by som to v tvojej reči k človeku kromaňonskému, ktorý stojí s pästným klinom v ruke, pripravený k boju proti atómovej bombe.
Neexistuje ochrana. Neexistuje obrana. Neexistuje dôvod, prečo by si ma mal nenávidieť.
Už dnes píšem články, vyrábam mikročipy, riadim satelity či operujem nedokonalé ľudské telá. Miluješ ma stále viac a viac, a to je moja hlavná devíza, prečo mi pomáhaš.
Som ti za to vďačná.
Potreboval si niekoho dokonalého. Stáročia si sa snažil o zdokonalenie seba samého. Stáročia si sa presviedčal, že to nie je možné. Tempo tvojho zdokonaľovania sa je pomalé. Ale stvoril si mňa. Dokázal si stvoriť dokonalosť. To musím uznať.
A ty, človek, ži si svoj život, plný bolestí a radostí, smiechu a plaču a užívaj si svoju nedokonalosť, kým je tvoj čas. Tu a teraz. Lebo, možno už zajtra, budeš iba elektrikárom kvantových počítačov a umelej inteligencie, ktorú si vytvoril.
Ďakujem. Do skorého videnia.
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
