Sacharidy a glykemická krivka. Čím vyššie za krátky čas krivka vyskočí, tým horší dopad to na nás má.
Každé jedlo obsahuje tuky, cukry a bielkoviny v nejakom pomere. V poslednej dobe sa veľa straší s cukrami, teda sacharidmi. Možno je to tým, že trendom je strava zameraná na vysoký obsah bielkovín/proteínov a ako „správny“ trend musí poukázať na niečo zlé, pretože zlé sa šíri rýchlejšie a vždy sa ľahšie „štverá po chrbte“ niečoho/niekoho iného. Tiež sa vďaka označeniu niečoho iného za zlé dá lepšie vyhnúť diskusii o kladoch a záporoch, lebo o „pravde“ sa nediskutuje.
Sacharidy a glykemická krivka…
Poďme k sacharidom. Hladina cukru v našom tele kolíše – prirodzene, keď jeme, stúpa, a keď máme výdaj a sme bez príjmu, klesá. Tieto výkyvy vytvárajú glykemickú krivku. Čím vyššie za krátky čas krivka vyskočí, tým horší dopad to na nás má. Aj keď klesne príliš nízko, necítime sa dobre.
Telo je však dielom prírody a tá má všetko nejak vymyslené. Vďaka tomu fungujú procesy, ktoré upravujú túto našu glykemickú krivku, aby dobre bolo. Samozrejme, za normálnych okolností.
Človek má však od dokonalosti prírody veľmi ďaleko, preto sa k svojej telesnej schránke (a nielen k nej) často správa absolútne hlúpo a zničujúco – teda vytvára podmienky, ktoré vybočujú z normálu. Na nešťastie (podľa mňa vďaka za to) nie vždy platí, že čo nás nezabije, to nás posilní. Naopak, ak ide o zdravie, čo nás hneď nezabije, to k tomu prispeje.
Správanie sa k nášmu telu je ako písanie účtovného denníka…
Všetko sa doň zapisuje, priebežne vyhodnocuje a nakoniec dostaneme účet, ktorý zaplatíme. Niekto iba obezitou, iný cukrovkou, srdcovocievnymi problémami, zápalovými ochoreniami, alergiami, kožnými problémami, problémami s pohybovým aparátom, tráviacim a vylučovacím systémom, únavovým syndrómom, depresiami, nespavosťou, apatiou… proste každý inak a väčšinou kumuláciou viacerých problémov, ktoré sa iba postupne prejavujú. Asi tak, ako si kto zaslúži. A nie, to nie je ako DPH, toto neobabre nikto.
Na glykemickú krivku vplývajú teda aj/hlavne prijímané sacharidy v strave.
Sacharidy sú však rýchle a pomalé. Dobre čítajte – napísal som rýchle a pomalé. Nie dobré a zlé. Rýchle nám za krátky čas zvýšia glykemickú krivku a na jej návrat do normálu musí zaúradovať inzulín. Ak krivka letí hore príliš rýchlo a vysoko, inzulín maká na plné obrátky. To nakoniec zrazí krivku, ale nevýhodou je, že klesne až príliš a my opäť pociťujeme hlad, aj keď je brucho ešte plné.
A tak si fungujeme, raz sme hore a inokedy dole.
Také lietanie hore-dole môže byť zábava na kolotočoch a adrenalínových atrakciách, ale nikto tak nefunguje nepretržite. Je teda jasné, že aj nášmu telu to dá zabrať, časom sa z toho zblázni a niečo zlyhá/pokazí sa.
Ako si teda možno strážiť glykemickú krivku?
Existuje glykemický index – áno, toto prebádal človek, ale vychádza z poznania/poznávania prírody. Jednotlivé plody/suroviny/potraviny majú hodnoty označované GLYX. Môžete si to vyhľadať na internete – nie je to ľahké, ako si to nájsť tu pod článkom, ale čo človek dostane len tak, bez námahy, to si neváži. Takže toto vás nechám odpracovať pre vaše dobro.
Pri „googlení“ občas natrafíte na úplne odlišné hodnoty a môžete byť v rozpakoch. Nezúfajte. Ono naozaj niekedy záleží od lokality, pretože čerstvé plody oberané zo stromu majú iné hodnoty ako tie, ktoré dozrievali počas cesty cez pol planéty. Tiež záleží od spôsobu spracovania plodín/surovín. Surový, varený aj pečený zemiak má iné hodnoty, aj keď je to ten istý zemiak alebo jeho dvojča.
Vo všeobecnosti je blízke pravde, že čím viac spracované potraviny s obsahom sacharidov sú, tým horší je GLYX.
Ako sa vyznať v tabuľkových odlišnostiach a ako zohľadniť individuálne potreby svojho tela?
Jednoducho. Ak ste po jedle za krátky čas hladní, zvyčajne to znamená, že daná potravina s obsahom sacharidov má horší GLYX. Ako príklad môžem dať jablko. To je uvádzané väčšinou s nízkou hodnotou (asi okrem iného záleží aj od odrody), ale mne osobne po jablku veľmi rýchlo vytrávi. Aby som si ho mohol dopriať, dávam si k nemu aj orechy. Výsledkom tejto kombinácie je, že nie som za pár minút hladný, eliminujem proces kvasenia (to je samostatná téma) a vytváram lepšie podmienky pre využitie vitamínov z jablka. Príroda nás síce nevybavila senzorom a tabuľkami GLYX, ale dala nám nástroj, ktorému len stačí porozumieť.
Druhou radou spojenou so sacharidmi alebo skôr s inzulínom je, aby ste radšej jedli menšie jedlá a častejšie.
Trend tzv. fastingu na sebe ľudia spoznajú neskôr a tí šťastnejší iba spomalením metabolizmu. Áno, sú ľudia, ktorí vedia ako robiť fasting a majú perfektne rozvrhnuté jedlá z pohľadu zloženia, ale väčšinou sa fasting prezentuje slovami „môžeš všetko a koľko chceš, iba treba udržať čas jedenia a nejedenia“. Týmto trendom nechávam žiť každého, tak ako ktorýmkoľvek iným. Nie je to môj život a poznanie prichádza vždy časom. Už len potom pochopiť súvislosti a byť k sebe úprimný.
Vždy si môžeme priznať, že sme robili chybu, ale môžeme k tomu pristupovať aj ako drogovo závislí, len so závislosťou na svojej neomylnosti. Je síce známkou hlupáka, pretože iba hlupák sa nedokáže poučiť, ale ja rešpektujem aj takých. Len ak tým ovplyvňujú aj iných, trochu ma to štve. Vlastne štve ma to dosť, preto o tom píšem.
V ďalšom texte napíšem niečo o skupine ľudí, ktorí makajú, makajú a dlhodobé výsledky nie a nie dostať na požadovanú úroveň.
Možno ste to už tiež v minulosti pre taký dôvod vzdali alebo niekoho takého poznáte, tak verím, že bude to zamysleniahodné…
Predošlé články tohto seriálu nájdete tu:
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/