Rozhovor s Martinom Knutom: Dá sa odmerať duševné zdravie?

Videli ste kampaň o duši? Dá sa duša odvážiť? Koľko váži a ako vie zavážiť v našich životoch? A dá sa vôbec odmerať duševné zdravie človeka? Martin Knut vedie Ligu za duševné zdravie a ja som sa rozhodla osloviť ho s rozhovorom.

Martin, skúste mi odpovedať na úvodnú otázku. Dá sa odmerať duševné zdravie?

Napriek tomu, že duševné zdravie je široký pojem, útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR vo svojej diskusnej štúdii z minulého roka zrátal, že spoločenské náklady na duševné zdravie sú 2,4 % z HDP, čo je neuveriteľných a nepredstaviteľných 2,1 mld. €.

Sú v tom zahrnuté priame náklady na liečbu duševných porúch, programy sociálneho zabezpečenia vrátane PN, invalidných dôchodkov a dávok v nezamestnanosti a k tomu aj nepriame náklady v dôsledku nižšej zamestnanosti a produktivity práce. Z pohľadu zamestnávateľov je dopad týchto nákladov vyrátaný na 667 miliónov €. Čiže presne vieme, čo nás to stojí, ak sa tejto téme ako spoločnosť nevenujeme a ako to zaťažuje našu spoločnú peňaženku.

Pred pár dňami bol Svetový deň boja proti samovraždám. Ako na tom sme? Myslím hlavne na Slovensku, pretože žijeme časy, keď je depresie viac ako korony.

Suicidálne (samovražedné) jednanie je závažným problémom verejného zdravia, ktoré postihuje ľudí všetkých vekových kategórií. Týka sa to nás všetkých. Kdesi v materiáloch od WHO som sa dočítal, že každá samovražda má vážny dopad v priemere na 6-7 pozostalých. Na Slovensku bol za rok 2019 počet samovrážd 498 osôb a medziročne oproti roku 2018 klesol o 35 osôb. Avšak z pohľadu dvoch desiatok rokov je počet samovrážd v roku 2019 porovnateľný s rokmi pred finančnou krízou z roku 2008.

Nedá sa teda tvrdiť, žeby počet dokonaných samovrážd stúpal. O samovraždu sa pokúsilo 743 osôb, čo predstavuje pokles o 30 prípadov oproti roku 2018 a ide vôbec o najnižší počet hlásených samovražedných pokusov za obdobie rokov 2001-2019. Hoci máme v posledných pár rokoch počet prípadov samovrážd s mierne klesajúcim trendom, odborníci varujú pred rastom počtu prípadov vo vyššej, ale aj v najnižšej vekovej kategórii.

Znepokojujúci je fakt, že vo vekovej skupine maloletých detí do 14 rokov si vzali život 2 chlapci, u mladistvých vo veku 15-19 rokov spáchalo samovraždu 11 chlapcov a 3 dievčatá.

Máme na Slovensku záchytnú sieť? Majú sa na koho ľudia obrátiť? Služby psychológov sú extrémne drahé a len málokto si ich môže dovoliť platiť…

Áno, je pravda, že máme málo psychiatrov. A mnohí z nich už mali byť dávno na dôchodku. Na psychiatra sa na Slovensku čaká priemerne 2-3 mesiace. Čas, ktorý má lekár následne na pacienta, je cca 13-17 minút. Z toho asi 6 minút je na vyplnenie administratívneho hlásenia. Zvyšok je na liečbu. My v Lige veríme, že prácu, ktorú naštartovalo nové vedenie Ministerstva zdravotníctva SR v oblasti reformy psychiatrie, bude o pár rokov cítiť.

Chystajú sa legislatívne zmeny, ktoré môžu pomôcť. V rámci záchytnej siete tu máme vďaka tretiemu sektoru pár bezplatných krízových liniek (Linka dôvery Nezábudka, Ipečko, Detská linka istoty), ktoré efektívnym nízkoprahovým spôsobom napomáhajú prvej pomoci v krízových situáciách, a tak znižujú záťaž medicínskeho systému.

Je ešte stále hanba priznať si, že je človek duševne chorý? Ako to vnímate z pozície šéfa Ligy za duševné zdravie?

Hanba je veľkou bariérou. Predsudky a stigma, to je to, s čím sa v súvislosti s duševným zdravím na Slovensku stretávame stále. V Lige som už 20 rokov a vnímam, že informácií o duševnom zdraví stále pribúda. Príbehy pacientov v knihách, v časopisoch, vyjadrenia odborníkov, prednášky, edukačné kampane, to všetko pomáha zvyšovať povedomie o tejto neľahkej téme. Možno aj vďaka tomu sú ambulancie preplnené.

Chýba nám však kvalitný epidemiologický prieskum, ktorý by nám nastavil presný obraz o stave našej duše. Na základe odhadov si dnes myslíme, že až 70 % tých, čo majú príznaky depresívnych a 80 % tých, ktorí majú príznaky úzkostných porúch, sa stále neliečia. Trápia sa a nemuseli by.

Pozorujete, že by počet ľudí s depresiou a inými duševnými poruchami aktuálne stúpal?

Všetky dáta, ktoré máme k dispozícii, sú verejne dostupné čísla na stránke NCZI. Kvôli korektnosti uvediem pár čísel odtiaľ. Za rok 2018 pribudlo v psychiatrických ambulanciách vyše 70-tisíc ľudí, ktorým bola prvýkrát zistená duševná porucha. Najčastejšími dôvodmi ambulantnej liečby boli afektívne poruchy, nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy a organické duševné choroby vrátane symptomatických.

Pri všetkých troch skupinách diagnóz dominovali ženy. Prevaha mužov bola zrejmá predovšetkým pri poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním psychoaktívnych látok a poruchách psychického vývinu. Počet ľudí s psychickými ochoreniami stále rastie a podľa WHO sa depresia stane čoskoro druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Štatistiky ukazujú, že ľudia s duševnými ochoreniami zomierajú o 20 rokov skôr, je medzi nimi viac nezamestnaných a sú chudobnejší ako zvyšok populácie.

Podľa odhadov stoja duševné ochorenia až 4 % svetového HDP, teda viac ako rakovina, diabetes aj chronické dýchacie ochorenia dokopy. Napriek týmto alarmujúcim číslam je podľa odborníkov depresia ako ochorenie na Slovensku podceňované. Dostatočne sa nehovorí o tom, prečo a kedy je potrebná liečba. Aj preto je diagnostikovaný a adekvátne liečený v priemere iba 1 z 5 ľudí trpiacich týmto psychickým ochorením.

Traduje sa, že keď niekto rozpráva o samovražde, ide len o výmysel. Vraj ľudia, ktorí si chcú naozaj siahnuť na život, tí o tom nerozprávajú. Ako to je? Ako môže okolie zaznamenať signály a pomôcť?

To, že človek, ktorý o samovražde rozpráva, ten ju nevykoná, je jeden z najčastejších mýtov.

V skutočnosti až cca 80 % ľudí, ktorí spáchajú samovraždu, o svojom úmysle okolie varovalo a mnohokrát aj opakovane. Možno je to spoločenským nastavením, že sa u nás zvykne reagovať spôsobom „ale, prosím ťa, čo si to tu zasa vymýšľaš, nehovor také hlúposti, vyjdi si von do spoločnosti, bude ti lepšie“.

A pritom to najdôležitejšie, čo v takej chvíli človeku môžeme poskytnúť, je náš čas a náš úprimný záujem o to, ako sa daný človek cíti. Nemusíme mu dávať žiadne rady, naopak, dajme mu uistenie, že sme tu pre neho, že nás zaujíma. Nehovorme mu, akým nešťastím by bola jeho smrť pre rodinu a priateľov, nezľahčujme problém, nesnažme sa situáciu ignorovať. Taktiež mu ani nesľubujme zachovanie tajomstva o jeho samovražedných úmysloch.

Rozhodnutie o vykonaní samovraždy sa zvyčajne u ľudí trpiacich depresiou vyvíja dlhšiu dobu. Najskôr sa objavujú pocity prázdnoty, smútku a strata zmyslu života. Človek, ktorý uvažuje nad samovraždou, si už nerobí plány do budúcnosti. Môžeme cítiť, že takýto človek sa veľmi trápi. Zvažuje, ako svoju situáciu vyrieši. Ak dospeje do bodu, že sa rozhodne pre samovraždu – vtedy sa paradoxne upokojí a my môžeme nadobudnúť falošný pocit, že sa všetko vyriešilo.

Ale pravda je taká, že on už je skrátka pre samovraždu rozhodnutý. Niekedy je samovražda, žiaľ, vyústením impulzívneho, skratového jednania. 

Existujú aj demonštratívne samovraždy, ktoré sú volaním o pomoc, o kúsok pozornosti. Na Slovensku nesmierne chýba plán prevencie samovrážd, ktorý by v sebe zahŕňal opatrenia znižujúce riziko samovražedného správania. Kľúčovú úlohu zohráva prevencia na školách – zvyšovanie sebaúcty detí, sociálna inklúzia, podpora vyjadrovania pocitov, zabránenie šikanovaniu a násiliu v škole.

Tiež by som si vedel predstaviť intenzívnejšiu spoluprácu s médiami, nakoľko práve zmena mediálneho obrazu samovrážd môže mať vplyv z hľadiska sociálneho učenia – najmä v prípade detí a mladistvých.

Jedným z dôležitých prvkov prevencie samovrážd sú vo svete krízové linky dôvery. Ich význam je dôležitý najmä pri riešení krízových situácií v dôsledku životných problémov a kríz. Liga za duševné zdravie prevádzkuje celoslovenskú 24-hodinovú bezplatnú Linku dôvery Nezábudka, kde sa na našich odborníkov obracajú aj ľudia v mimoriadne zložitých a život ohrozujúcich situáciách. Je to nesmierne ťažká práca, ale ten pocit, že sa vám podarí zachrániť ľudský život a človek na druhej strane linky je už v bezpečí a prežil – je hlboko napĺňajúci.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Svetový deň duševného zdravia aj tento rok pripadá na 10. október (10.10.) Liga za duševné zdravie SR každoročne prichádza s veľkou celoslovenskou osvetovou kampaňou, ktorú sprevádzajú viaceré aktivity. Témou tohtoročnej kampane pod záštitou Svetovej federácie duševného zdravia, je: Väčšie investície – lepší prístup k starostlivosti o duševné zdravie pre všetkých.

Termíny prednášok a viac informácií nájdete tu: https://www.facebook.com/events/2796595250666071/

Rozhovor pripravila: Mratina Valachová

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať… Psychológ o vyhorení

Ako otehotnieť a je dobré čakať do 40-ky?