Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Začala som si všímať, ako veľmi je dieťa odrazom rodiča. Jeho nálad a aj tých najskrytejších postojov.
Výtvarná tvorba ma sprevádza celý život. No okrem maľovania a večného vysedávania pri strihaní, lepení a všelijakom tvorení som už na základnej škole začala písať aj rôzne krátke príbehy, neskôr fejtóny a podobne. Asi bolo len otázkou času, kedy na to naozaj naberiem odvahu, napíšem a vydám knihu. Tak sa na to teraz dívam. A že to odvahu ozaj chcelo!
Prekonať rôzne vlastné prekážky
Prekonať obavy typu „mám/nemám na to“, „koho to bude zaujímať?“, „bude to dostatočne dobré, dokážem to?“. Ako sa mi však už neraz v živote potvrdilo – prekročiť vlastný tieň je neopísateľná, obohacujúca skúsenosť. Nedá sa k tomu nič prirovnať, ako keď človek pocíti, že kráča po tej ceste, ktorá mu je „určená“, alebo, inými slovami, ktorá mu dáva zmysel. Dopriala by som to všetkým ľuďom. Každý tu pre niečo sme, každý nesieme určitý kúsok skladačky.
Ak by sme každý prispeli do toho spoločného svojim kúskom (potenciálom), potom by tento svet a naše životy ozaj inak vyzerali.
Ako to už neraz býva, keď sa človek stane rodičom, uvedomí si, že život sa akosi predelil
Život – na ten pred dieťaťom a s dieťaťom. Som si istá, že pokiaľ sa tomu rodičovstvu skutočne otvoríme a prijmeme dieťa ako dar, ten malý človiečik nás môže obohatiť niečím vzácnym. Zrazu musíme spomaliť, venovať sa mu, postarať sa oň. A ono drobnými nepatrnými „ťahmi“ mení náš život. Zvlášť pre ženu sa dieťa môže stať akousi iniciáciou – impulzom k hlbšiemu porozumeniu života ako takého, k lepšiemu bytiu.
Postupne som si začala všímať a uvedomovať, ako veľmi je dieťa odrazom rodiča, jeho nálad, pochodov, aj tých najskrytejších postojov. Pokiaľ si to pripustíte, uvidíte, že vaše dieťa je všade za vami chodiacim zrkadlom („kopírakom“), učiteľom, božou prozreteľnosťou.
Moja prvá kniha „Krajina – ako vnútri, tak i navonok“ rozvíja príbeh Jarmily – vnímavej ženy – od detstva a prvých spomienok cez dospievanie a zrelosť až po jeseň života. Postupným odkrývaním deja môže čitateľ pozorovať rôzne etapy života človeka, má možnosť vcítiť sa do situácie, prečítať si myšlienky hlavnej postavy. Všimnúť si, že každý máme v živote výzvy. Zároveň prostredníctvom tejto knižky pobádam k pozorovaniu vlastného života – uvedomeniu si a prijatiu zodpovednosti za svoje rozhodnutia a kroky.
Píšťalkou ma zavolaj
K napísaniu druhej knižky pod názvom „Píšťalkou ma zavolaj“ ma povzbudzovali priatelia, ktorí vedia, akým spôsobom sa snažím rozprávať so svojím synom v rôznych situáciách, ktoré prichádzajú, kým rastie. Po večeroch mávame také naše „filozofické okienko“, kedy sa môj syn rád rozpráva – hovorí, čo zažil cez deň a, samozrejme, chrlí jednu otázku za druhou.
Je to príbeh jedného priateľstva, písaný ľahkou formou rozhovorov, ochutený trochou fantázie. Na prvý pohľad detský svet dievčaťa a jej nevšedného kamaráta, ktorý však očarí nielen deti. Verím, že pomôže nájsť vhodné slová aj ich rodičom a poteší každého, kto cíti, že život je nesmierna studnica možností, ciest a poznania. Kniha je sprievodcom témami a otázkami, ktoré si z času na čas kladieme a odpovede na ne zbierame ako klenot. Prináša nadhľad prostredníctvom zrozumiteľných prirovnaní. Hľadá rýdze hodnoty.
Pripomína, aké cnosti sú uložené v bunkách každého človeka. Očami hlavnej postavy skúma pocity, pobáda intuíciu a vnímanie v každodennosti čitateľa. Prebúdza vôľu byť pravdivejší k sebe, k svojim blízkym, krok za krokom sa stávať tým človekom, ktorý napĺňa zmysel svojho života.
Úprimne si želám byť môjmu synovi dobrým sprievodcom na ceste životom…
Dopriať mu dostatok pozornosti, zahŕňať ho do diania v rodine, láskavo viesť k vlastnej zodpovednosti a vnímaniu (nielen) svojich pocitov, svojho tela a mnohého ďalšieho, čo v živote bude skutočne potrebovať. V knižočke sú časti našich rozhovorov – rôznych prirovnaní z prírody, mapa emócií a pocitov dieťaťa. Napríklad také spoločenstvo mravcov nám poslúžilo, keď sme sa rozprávali, prečo je potrebné pomáhať (v domácnosti a pod.). Stromy a huby nám poslúžili ako príklad toho, že každý má svoju úlohu a potrebujeme sa navzájom.
Syn si tak mohol uvedomiť, čo to znamená spoločenstvo, komunita. Inokedy sme si zas prirovnávali život k turistovi s batôžkom, ktorý kráča cez horu. Hovorili sme o tom, že každý má v tom batôžku naložené toľko, koľko unesie, a má tam tie svoje úlohy, ktoré potrebuje zvládnuť…
Ľudský mozog miluje príbehy a prirovnania.
Keď sa človek stíši, v pozorovaní úžasného systému prírody nájde odpovede na mnohé zo svojich otázok.
Som výtvarníčka zameraná na akvarelovú ilustráciu a perokresbu. Vyštudovala som odbor dizajn v Košiciach a výtvarné techniky (fotografia, animácia, kresba, maľba) v poľskom Radome. Venovala som sa a odskúšala rôzne výtvarné techniky, štýly aj materiál. V posledných rokoch mi však učaroval akvarel a jeho charakteristická priehľadnosť, ktorú občas kombinujem s jemnými líniami kresby. Maľujem motívy pre dospelých i deti. Spolupracujem so spisovateľmi, vydavateľmi, organizáciami aj jednotlivcami, ilustrujem a zalamujem knihy, venujem sa rôznym projektom.
Korektúry: Katarína Málková
