Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Do Nepálu? Cesta do Nepálu je životmeniaca cesta…
Nedávno sme uverejnili príbeh Evy, ktorá miluje Nepál a keby mohla, zobrala by tam každého. Na článok Cesta do Nepálu boli veľké odozvy, tak som vyspovedala jej kamarátku Dianu, ktorú Evka s láskou spomínala…
Nepál ma lieči…
Do Nepálu chodím rada. V podstate sa tam chodím dávať dokopy :). Ako po telesnej, tak duševnej stránke. Na Slovensku mám hektickú prácu, ktorá ma nesmierne baví, ale nedá sa ísť v kuse. Potrebujem občas prepnúť a zamerať sa na svoje zdravie a duševnú pohodu. A Nepál je v tomto ideálny, lebo sa tam naladím na úplne inú frekvenciu. Napriek tomu, že je tam množstvo ľudí, zvukov, vôní a všetkého je tam veľa, človek tam má akýsi neopísateľný pocit slobody a pokoja.
A teda a to musím spomenúť, veľmi mi tam chutí. Ja rada papám a tam si to užívam naplno. A zaujímavé je, že som tam nikdy nepribrala, práve naopak, napriek tomu, že si to tam ozaj vychutnávam. Asi je to tým že tam viac spím a celkovo som viac v pohode.
Bola si v Nepále už viackrát. Však?
Bola som tam štyrikrát. A keď zrátam všetky cesty, strávila som v Nepále 8 mesiacov. Tento rok som sa pohrávala s myšlienkou ísť zase, no a včera som si kúpila letenku, tak o týždeň letím a nesmierne sa tam teším.
Prečo práve cesta do Nepálu? Ako si sa k tomu dostala?
Ja ani neviem. Bola to úplná náhoda, keď som tam išla prvýkrát, ani som poriadne nevedela, kde to je a nikdy predtým som o ňom nepremýšľala. Známa mi ponúkla túto možnosť ísť s jej skupinou a ja som išla a dodnes som vďačná za toto unáhlené rozhodnutie. Je to skvelá krajina.
Sú v Nepále nejaké tvoje obľúbené miesta, ktoré by si mohla odporučiť?
Mám vždy takú obľúbenú trojicu Kathmandu, Pokhara, Chitwan. Bola som aj inde, ale toto je taká moja klasika. Ale keď sa niekto dostane len do Kathmandu, aj to stojí za to.
V Kathmandu je všetko možné, tisíce miest, kam sa dá ísť.
Nádherne tu koexistujú budhistické, hinduistické aj staré bon – šamanské tradície. Napríklad hora Swayambhu, alebo ako to ľudia bežne volajú „monkey temple“, je toho krásnym dôkazom. Táto hora je po tisícročia uznávaná šamanmi, zároveň je na nej nádherná budhistická stupa aj hinduistické chrámy a všetci títo ľudia, a k tomu turisti, chodia navštevovať toto sväté miesto. Zároveň tam okolo vás behajú voľne žijúce opice. 🙂 Nádherné miesto.
Pokhara je viac hipísacka, pre mňa je Pokhara synonymom slobody.
Má úplne inú atmosféru, stretnete tu mnohých horolezcov, ktorí sa chystajú na náročné výstupy, ale aj turistov, ktorí si len prišli užívať príjemný relax. Vždy si tam požičiam skúter a pojazdím si okolie, to som sa v Kathmandu ešte neodvážila.
Chitwan je zase národným parkom na juhu Nepálu, kde žijú slony, aj vo voľnej prírode, aj ako súčasť rodín niektorých Neplálcov.
Keď niekto povie Safari, každý si predstaví suchú Afriku. Ale v Nepále je tiež divoké Safari a uprostred lesov môžete vidieť voľne žijúce zvieratá na vychádzkach džungľou pešo, džípom, alebo na loďke. V Chitwane treba mať ale určite lokálny sprievod, takzvaných „guides“, treba sa s niektorým dohodnúť, do džungle sa nedá ísť samému. Vyznajú sa v krajine a vždy treba rešpektovať ich pokyny a prírodu. Je to nádherný zážitok, ale treba k prírode tam pristupovať s úctou, ktorú si zaslúži.
To sa týka celého Nepálu, treba mať úctu k ľudom, ktorí tam žijú. Mnoho západniarov má pocit, že im patrí svet a berú ľudí v Nepále ako podradných. Môžu sa zdať jednoduchší, či menej vzdelaní, no mnoho z nich nesie veľkú múdrosť. A to, že nám ju neodhalia pri prvom rozhovore, alebo že to nechápeme, neznamená, že by sme si ich nemali vážiť. Majú obrovské srdce a sú pohostinní, v tomto napríklad vidím podobnosť so Slovenskom. Nie je to tak v každej krajine sveta.
Zmenil Ti Nepál život?
Neskutočne. Už po prvej ceste do Nepálu som sa odhodlala zmeniť prácu. Mala som celkom dobrú prácu, flexibilnú, no už roky som mala pocit, že to nikam nevedie. Takže som aj chcela odísť aj nechcela, nevedela som urobiť žiaden krok, s ktorým by som bola spokojná. Išla som na 2 týždne do Nepálu a keď som sa vrátila, môj pohľad na vec bol jasný. Do pár mesiacov som proste uzavrela všetko, čo bolo treba. A vydala sa inou cestou. Išlo to prekvapivo ľahko a rýchlo.
Postupne som do Nepálu zobrala partnera, aj celú rodinu. A aj oni zmenili veľa pohľadov a presvedčení. Je to tam taká terapia šokom. Napríklad moja mama veľmi chcela novú kuchyňu, no keď zažila Nepál, a videla, v akých podmienkach vedia uvariť tie fantastické jedlá, povedala „Čo ja vlastne chcem? Veď mám všetko“. A tú pôvodnú kuchyňu má dodnes. Človek si tam uvedomí strašne veľa, to že sa dá žiť aj z mála, že sa dá žiť inak. A že môžeme byť nadmieru spokojní s tým čo tu máme. Ja by som tak priala každému nech to zažije, uvedomí si veľa vecí.
Je Nepál tak magický, ako sa o ňom vraví?
V Nepále sa dejú zvláštne veci. Ja neviem čím to je, sú tam miesta na ktorých je zvláštna energia doslova hmatateľná, napríklad pri Boudha stupe v Kathmandu. Prídete tam a máte pocit, že tá energia, čo tam je vo vzduchu sa dá krájať. Potom sú tam tie „náhody“. Ja neviem či mi niekto vysvetlí, ako je možné, že stretnem človeka z Litvy v jednom kláštore v roku 2014, a potom druhého človeka z Litvy v roku 2020 v tom istom kláštore, a časom zistím, že to boli najlepší kamaráti už od škôlky, ale teraz sa už 20 rokov nevideli. Dala som im na seba kontakty. Po rokoch sa stretli a poslali mi potom fotky a veľmi sa radovali. Sú to jediní dvaja ľudia z Litvy, ktorých som kedy v živote stretla. Dostali sa do Nepálu úplne odlišnými cestami. Litva síce má iba 3 milióny obyvateľov, ale vysvetlí mi niekto ako je toto možné? Takýchto „náhod“ som tam zažila desiatky.
Odporúčaš ísť s cestovkou či bez?
Ja práve pomáham organizovať malú výpravu do Nepálu, takže môj pohľad je v tomto určite skreslený. Nejedná sa o cestovku, skôr dávame dokopy ľudí, ktorí si netrúfajú ísť sami, ale zároveň sú dosť odvážni vypraviť sa do neznámej krajiny. Ukazujeme im aspekty Nepálu zamerané na liečenie – ako tela, tak aj ducha. V Nepále je možnosť navštíviť tibetských lekárov aj tradičných šamanov, je tu množstvo nádherných miest, z ktorých každé vás niekam posunie. Ale pre tých, čo už boli niekde sami, alebo aj neboli, ale chcú ísť, rozhodne Nepál odporúčam aj samostatne. Je to bezpečná krajina s množstvom priateľských ľudí.
Nejaké rady na záver pre ľudí, ktorí by do Nepálu chceli ísť?
Špeciálne prípravy netreba žiadne. Víza dostanete na letisku pri príchode do Kathmandu. Počasie si treba pozrieť podľa obdobia kedy idete, teraz sú tam krásne jarné teploty. Nebaľte si veľa vecí, je lepšie cestovať naľahko. A ak chcete ísť, určite choďte, je tam fantasticky.
Alebo môžete kontaktovať Dianu v tomto linku a dozviete sa viac. A, možno sa aj stretneme…
Pripravila: Martina Valachová
