Domáce vyučovanie a Montessori? Dôležité pre mňa je byť skvelým parťákom pre deti.

Domáce vyučovanie a Montessori? Dôležité pre mňa je byť skvelým parťákom pre deti. Vzdelávanie v súvislostiach, ktoré má zmysel

Ako malá som túžila byť učiteľkou. Súčasťou detských hier na školu boli často aj moji traja bratia a vzorom bola skvelá pani učiteľka na prvom stupni ZŠ. Takto som si trénovala svoju odpozorovanú učiteľskú prax. Potom prišiel druhý stupeň a s ním aj slovenčinár, ktorý zasadil do mňa čoraz viac semienok odvahy a sily venovať sa učiteľstvu. Už na strednej pedagogickej škole som sa dozvedela o možnostiach alternatívnej pedagogiky a odvtedy sa to vrylo do mojich dlhodobých snov. Veď keď budem „veľká a bohatá“, založím si svoju Montessori školu. Kto by si vtedy pomyslel, akou silou pôsobia túžby.

Po vysokej v roku 2002 som sa hneď zamestnala

Skúsila som materskú školu, školský klub, aj základné školy – všetko v klasickej výučbe. Moje učenie však nikdy nebolo klasické, asi preto som tam vydržala len jedenásť rokov. Posledné roky v štátnej škole som realizovala projektové integrované vyučovanie, čo dnes poznáme pod názvom „vysokoefektívne učenie“. Páčilo sa mi to. Aj deťom. Neuveriteľné výsledky. Nebolo však každým pochopené, najmä vedením, ktoré malo inú predstavu o priebehu vzdelávania. Čoraz viac ma školský systém brzdil a ja som pomýšľala na odchod.

Po skúsenosti „riaditeľovania“ v materskej škole som frustrovaná zo školského systému, byrokracie a princípov zavesila učiteľskú prax na klinec a nechala som ju odpočívať ďalších päť rokov. Mnohí mi kládli otázky, či som vyhorela. A viete čo? Ani neviem. Neviem, či to tak nazvať. Ja by som zotrvala, ak by bol systém iný. Mala som vtedy zlosť na to, že v školstve vôbec nejde o deti, ale o program. Že ide o kvantitu, nie kvalitu. Aby všetky deti vedeli všetko na rovnakej úrovni a v rovnakom čase.

Som však vďačná na vtedajšiu zlosť

S ňou prišla aj motivácia na zmenu, na nové dielo, vlastné dielo vzdelávania. No a zatiaľ som podnikala vo svete financií a naučila som sa množstvo užitočných a praktických zručností potrebných pre bežný život. V neposlednom rade som dúfala, že tie peniaze ku mne priletia o trochu skôr (haha). Sen sa zväčšoval a nadobúdal rozmery o ďalšie oblasti a prepájania vzdelávania s praktickým životom. Hlavne nech to má zmysel!

Hneď po odchode zo školstva som sa rozhodla, že nebudem čakať, kým ktosi čosi zmení, vybudovala som si svoju víziu a v roku 2015 začala študovať Montessori pedagogiku v Prahe. Počas dvojročného štúdia som začala podnikať kroky, vytvárať podnikateľský plán – ako, kde a za čo to vytvorím. Nešlo všetko hladko a ja som sa častokrát zastavila v ceste pri otázke peňazí. Šialený nápad… čo som si myslela? Že mi niekto zaplatí zariadenie? Budovu? Pomôcky? Že sa k tomuto šialenému nápadu niekto pridá? Frustrácia však nebola väčšia ako motivácia, tak som zvoľnila a nechala vesmíru, nech sa stane, čo sa má stať.

Absolvovala som kurz „Rešpektovať a byť rešpektovaný“

A absolvovala som aj mnoho iných obohacujúcich seminárov, ktoré mali napomáhať cieľu. Dokončenie štúdia mi odštartovalo niekoľkoročnú aktivitu workshopov pre deti od 1 do 6 rokov s Montessori prístupom vo Vrábľoch. V rámci dielničiek pre deti som čoraz viac nazerala do duší rodičov, počúvala ich starosti, pochybnosti, ale aj úspechy. Všetko sa mi tak zhmotňovalo čoraz viac. Spoznávala som desiatky nových ľudí, nadšencov, ale i neprajníkov… No, veď zase, hádam nepôjde všetko ako na ružovom obláčiku. Skvelé pre mňa je, že dnes všetky prekážky beriem ako výzvy a životné lekcie.

Celá zmena vznikala hlavne zo mňa. Ja som sa menila.

Menila som prístup, komunikáciu, myslenie. Robilo ma to šťastnou. Prijala som aj stratu niektorých „priateľov“, ktorým sa tá zmena nepáčila. Niekoľko rokov som pracovala na zmene prístupu hlavne v komunikácii. Jedným z „aha“ momentov bolo, že nie je nutné na všetko reagovať.

Po nejakom čase som spoznala jednu milú ženu, ktorá bola naklonená alternatívnej pedagogike, a strávili sme spolu niekoľko desiatok hodín v rozhovoroch. Zdieľala som s ňou svoje vízie a plány…

Predstavovala som si vzdelávanie pochádzajúce od záujmu detí. Žiadny nútený režim podľa štátneho vzdelávacieho programu. V myšlienkach som videla deti, ktoré rady chodia do školy, učia sa učiť sa, tvoria vlastný systém učenia sa, majú všetok čas sveta. Učia sa poznatky a zručnosti, ktoré reálne v živote použijú, ktoré im dajú zmysel, ktoré sa nemusia učiť iba z kníh, ale využijú svoje prostredie, prírodu, možnosti, ktoré sa dajú vidieť, chytiť, preskúmať, zažiť.

Deti sa vedia rozhodnúť, kde, kedy a čomu dajú priestor na učenie.

Deti, ktoré majú právo prejaviť akúkoľvek emóciu a dokážu ju zvládnuť. Majú možnosť voľby a dohody. Kde ich nikto neodsúdi za chyby a omyly. Rešpektujú pravidlá a hranice svoje aj iných. Dokážu sebareflexívne analyzovať svoje správanie. Dokážu spolupracovať, navrhovať riešenia. Sú kreatívne, hľadajú zdroje na svoje otázky. Sú zdvorilé, úctivé, rešpektujú názory iných, ako aj inakosť a jedinečnosť každého. Bezpečné a pokojné prostredie, priestor, kde sa stretávame.

Žena bola matkou dieťaťa, ktoré malo nastúpiť na základnú školu. Mala teda osobný záujem a navrhla, že spojí ďalších rodičov medzi svojimi priateľmi a zorganizuje stretnutie, na ktorom predostrie spomínané vízie. Prekvapilo ma to a aj potešilo, veď nápad pochádzal z mojich snov. Chopila som sa úlohy a začala spolutvoriť myšlienku od úplného základu. Príliš mnoho eufórie mi bránilo vidieť veci „zhora“ a rozbehnutý vlak naberal stále väčšiu rýchlosť. Nespomalila som, priam naopak, bežala som s plným nasadením.

Našla som štátnu školu v Zlatých Moravciach, kde sa vedeniu páčila myšlienka alternatívneho vzdelávania a asi tak ako ja, nepremyslene, sme sa pustili do spolupráce. V čase tvorenia nás, tak ako všetkých, postihlo obdobie Covidu-19. O to náročnejší bol celý proces organizácie, zriaďovania, komunikácie. V septembri 2020 sa podarilo otvoriť „triedu s inovatívnymi prvkami“ v štátnej škole, s malým kolektívom prváčikov. Vlastne už od začiatku som cítila, že niečo nie je v poriadku, len som to vtedy nevedela pomenovať.

Do zriaďovacieho tímu pribudlo viac ľudí s rôznymi názormi.

Nikto z nás nemal skúsenosť, tak sme sa učili za pochodu na prekážkach, ktoré nás stretávali. Mňa držala v motivácii vízia o vzdelávaní a problémy iného charakteru som akosi odháňala preč. Boli pre mňa nedôležité, priam zbytočné. Byrokracia, vyčiarkovanie zľava doprava, pokladničné bloky, informované súhlasy, rúška atď. Možno ani nemusím vysvetľovať, ako to na štátnych školách beží, koľko nezmyselných banálnych aktivít musí učiteľ spraviť. No a ešte jedno peklo: EGO a strach. Je náročné sa presadiť s niečím novým, nepoznaným, so zmenou v systéme. Chápem, že každý má svoju komfortnú zónu, kde sa cíti dobre. Vedela som, že to nebude jednoduché.

Moje vyučovanie bolo iné…

Zvonček na hodiny u nás nezvonil, mali sme skvelé podmienky na blokové vyučovanie. Trieda v pripravenom Montessori prostredí, individuálny prístup, učenie vychádzajúce zo záujmu dieťaťa, práca s chybou, rituály, príbehy, tvorby systémov, rešpektujúci prístup, dohody, sloboda s hranicami, vlastný výber priestoru na učenie, spolupráca, slovné oceňujúce hodnotenie, učenie v súvislostiach, s dôrazom na zmysluplnosť, samostatnosť a sebareflexia, riešenie konfliktov a emócií a žiadne domáce úlohy!

Lenže to učenie nebolo v mojej úplnej slobode. Držala som si víziu, lebo som si ju predstavovala veľmi dlho a mala som veľa odvahy, aby som ju zrealizovala.

Viac ľudí – viac názorov

A tie sa nám v kolektíve školy a zakladajúcich členov často rozchádzali v otázkach smerovania, hodnôt a pokračovania výučby na druhom stupni. V druhom roku učenia vzniklo toľko nedorozumení, že som sa stiahla a rozhodla sa, že nebudem pokračovať v pre mňa nezmyselnom vzdelávaní, kde by utrpeli opäť deti. Vo februári 2022 som podala výpoveď zo zamestnania a získala som opäť svoju slobodu. Yeah! A tak som začala odznova…

Za 30 dní som zriadila svoju školu „Pohoďáci“. Vízia konečne pokračuje.

Našla som spôsob na realizáciu v rámci domáceho komunitného vzdelávania. Domáce vzdelávanie sa nazýva domáce, lebo deti sa učia doma. My sa však neučíme doma, ale denne sa stretávame – ja a „mojich“ 13 detí v zmiešanej skupine, v prenajatých priestoroch strednej školy v Zlatých Moravciach. Deti sa učia aj navzájom od seba, v Montessori pripravenom prostredí, podľa nastavených hodnôt. Momentálne máme v triede deti zo štyroch ročníkov. Niektoré deti prišli k nám zo štátnej školy, kde som pôsobila. Donedávna sme mali aj ukrajinské dievčatko, ktoré nás veľmi obohatilo o jazykové zručnosti a kultúru susedného národa.

Baví ma, čo robím, lebo v tom vidím zmysel. Som garantka vzdelávania detí na prvom stupni a zakladateľka OZ Pohoďáci. V tomto režime budem pokračovať s deťmi až do konca deviateho ročníka a teším sa na tú dobrodružnú jazdu. Objavovať, bádať, tvoriť, odovzdávať, prijímať, spájať sa, spolupracovať, ľúbiť a komunikovať, spoznávať sa, riešiť konflikty s nadhľadom, učiť sa žiť a premýšľať a pripravovať sa na strednú školu. Dovtedy je však ešte dosť času a ja možno ešte vymyslím opäť akési zázračné možnosti (haha).

Zaujímam sa o Eduvolúciu a paralelný vzdelávací systém a verím, že sa to podarí vytvoriť k spokojnosti všetkých.

Mám dosť odvahy na rozdávanie a milujem život. So všetkým, čo prináša.

Ďakujem za všetko, čo mi doteraz priniesol, za úspechy aj neúspechy. Za tie hádam ešte viac, lebo ma posunuli tam, kde som teraz. Stále sa učím, stále robím chyby, stále skúmam, čo je pre deti najlepšie. Stále sa vzdelávam v rámci metódy, tentoraz na Slovensku v Bernolákove. Nebojím sa chýb, mám ich rada. Je to taká hra, ten náš život úžasný. Deti nadšene prijímajú omyly dospelých a s ľahkosťou sa z nich učia. Dôležité pre mňa je byť skvelým parťákom pre deti. Počúvať ich, pozorovať, navigovať, komunikovať a ľúbiť. Ony sú inšpiráciou.

„Pohodička, žiadne stresy, vzdelávanie užime si.“

Mgr. Alena Szőkölová, Pohoďáci DV – domáce vzdelávanie v úplnej pohode, Zlaté Moravce, ul. SNP 5

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/