Ementálske šťastie
Elementárne šťastie každého jedinca ľudského druhu spočíva v maximalizácii možnej miery únosnosti šťastia samotného. Nie je ani tak dôležité, aké veľké šťastie nás kopne, ani koľkokrát denne šťastie schytáme, ale to, ako dokážeme s nádielkou šťastia naložiť, ako ju uniesť, ako ju zvládnuť a ako sa z toho ne-po-toto.
Elementárne šťastie je niekedy v neviditeľnej podobe a prejavuje sa napríklad aj ako sumár toho, koľkokrát denne nás minie padajúca škridla zo strechy, nasra*ý holub na absolútne zbytočných drôtoch storočného telefónneho vedenia našich ulíc či šofér s promile alkoholu v krvi, telefonujúci so svojou manželkou, zúriacou ako medveď grizly, rútiaci sa cez prechod predpísanou(?) osemdesiatkou.
Mohlo by sa zdať, že opakom únosnosti šťastia je miera únosnosti nešťastia, ale nie je.
To, ako ľudské bytosti prežívajú pocit šťastia, ako prežívajú pocit, že sa nič nedeje a ako prežívajú pocit nešťastia, sú diametrálne odlišné a, áno, máte pravdu, závisí to vždy od danej, konkrétnej osoby, výchovy, zázemia, osobnej podpory. Niekedy je opakom únosnosti šťastia proste smola.
Ako keď si po čase strádania a odopierania (desať rokov, päť rokov, rok, mesiac) doprajete konečne nové, moderné a krásne auto snov a požičiate ho svojej „milovanej a milujúcej“ svokre a ona sa v ňom zabije a rozmláti vám ho na totálku.
Nie je to nešťastie ale je to ku**a smola.
Pamätám si, ako jeden môj kamarát akosi neuniesol návaly šťastia každodenného života a skončil v nemocnici na otravu alkoholom. Všetci kamaráti z našej mokrej štvrte sme ho úprimne ľutovali. „Aká smola to už musí byť, keď človek vypije otrávený alkohol…“
Šťastie má mnoho podôb a niekedy spočíva aj v tom, že sa absolútne nič neudialo.
Že nás tá pomyselná škridla padajúca zo strechy proste minula o dvadsať minút a my ani netušíme, že vôbec padla.
Kladiete si niekedy otázku, koľko šťastia vládzete uniesť? Asi by ste mali, lebo vám to pomôže uvedomiť si mnoho vecí okolo vás.
Nič lepšie nevyjadruje pomer šťastia k životu, ako práve ementál.
Neviem teda, či patríte k milovníkom tohto mliečneho výrobku, ale ak aj nie, určite viete, ako ementál vyzerá. Áno, ako svedomie politika. Samá diera.
A kým sa prepracujem k hlavnej myšlienke, musíme si ešte ozrejmiť niečo z matematiky. A tým sú výroky. Výroková logika.
(Ospravedlňujem sa všetkým profesionálnym matematikom za zjednodušenie, ale pre účely článku, prosím, prižmúrte jedno očko. Ďakujem.)
Ak si nespomínate, tak to funguje nasledovne:
- Čím dlhšie sa učím angličtinu, tým viac slovíčok viem.
- Čím viac slovíčok viem, tým lepší som v angličtine.
Čo z toho vyplýva? Čím dlhšie sa učím angličtinu, tým lepší som v angličtine.
A teraz k paradoxu ementálu.
Ja ani neviem, koľko vecí na svete ma dokázalo tak vytočiť ako práve paradox ementálu, ktorý neskutočne dokonalo opisuje a vysvetľuje mieru únosnosti šťastia ľudského jedinca.
- Čím viac syra máme, tým viac dier v ňom je.
- Čím viac dier je v syre, tým menej syra máme.
Čo z toho vyplýva?
Čím viac syra máme, tým menej syra máme.
Zjednodušene:
Čím viac syra, tým menej syra.
A ja sa neviem zbaviť dojmu, že miera únosnosti šťastia ľudského jedinca sa riadi ementálskym šťastím.
Čím viac šťastia, tým menej šťastia (unesieme).
Venované všetkým šťastným ľuďom, ktorí z akýchkoľvek dôvodov svoje šťastie nedokážu uniesť.
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
