Tento týždeň je extra dobrý.
Aj keď väčšina ľudí v mojom okolí tento týždeň akosi podliehala depresiám a smútkom, no nepočúvajú dobrú radu spokojnej ženy, a to: Nepozerajte tie správy! Ja som si povedala, že sa nebudem depresiť, robí sa mi potom navyše vráska na čele a dostať sa teraz k dobrej kozmetičke, čo vás galvanicky vyžehlí a vytiahne až bradavky na líca, je dosť riskantné. Pripomína to americké špionážne filmy a nesplniteľné medziplanetárne (medziokresové) misie.
Takže radšej vráskam predchádzam a snažím sa myslieť na svetlú budúcnosť.
Síce energie idú na svoje maximá a kryptomeny na svoje minimá, ale nevadí, stále môžeme zapáliť ohne a stiahnuť sa naspäť do jaskýň.
Keď som prebehla tohto týždňové novinky, aj som mala pocit, že si zbalím batoh, poprosím muža, nech ma ovalí kyjakom a ozaj do tej jaskyne odtiahne. Ak ste si to náhodou nevšimli, tam vonku sa deje absolútne psycho. Policajti zatkli jedného z posledných mohykánov – nekonečného Roba – čo mu pridalo na aure a zrazu v očiach mnohého národa vzniká nový slovenský agent 007, teda aspoň mne tá štvrtková dráma tak pripadala ako film.
Už len pukance do ruky a sledujeme, bez reklám. Neviem, kto ten diabolský plán zosnoval, ale isto si teraz búcha hlavu do stola. Na tých našich politikoch je zaručené, že každý týždeň niečo zábavné vymyslia, aspoň o nás píšu aj zahraničné médiá. Možno na opačnom konci planéty je tiež podobná osoba ako ja, ktorá píše svoj prehľad týždňa a hľadá nejakú vtipnú správu zo zahraničia, a vtom na ňu vyskočí náš Rambo.
My, Slováci, sme vraj srdečný národ, tak čo by sme priateľom v zahraničí nepomohli články písať. Tak mi napadlo, že možno chceli aj o našich korona-opatreniach niečo napísať, ale kým ich pochopili a dali na papier, tak sa zmenili znovu a teraz ich už nechápe ozaj nikto. Už by to chcelo nejakú šikovnú – ideálne trnavskú – firmičku, ktorá by robila školenia na opatrenia 24 hodín denne, aby to stihli.
Táto naša slovenská tragikomédia by sa dala sledovať večne, ideálne však z nejakého osamelého ostrova alebo plážového domu.
Ja si na ten plážový dom šetrím a tento týždeň sa môj plán začal zhmotňovať. Niežeby som vyhrala jackpot, no pravdepodobne budem mať viac času na šetrenie a možno sa dožijem aj stovky. Toto som sa dočítala:
„Ženy, ktoré rodia po 30-ke, sa dožijú vysokej staroby. Výskum Fakulty medicíny na Univerzite v Bostone prišiel so zaujímavou tézou: ženy, ktoré majú dieťa po 33. roku života, majú väčšiu šancu dožiť sa vysokej staroby v porovnaní so ženami, ktoré skončili s reprodukčnými aktivitami do 29. narodenín.“
No to je radosť, veľa nás tu asi nebude, možno len ja a Monika Beňová… pridá sa niekto?
Má to svoje výhody, rodiť tak neskoro, už vás netrápia strie, buď máte chlapa, takže nie ste na love, alebo kariéru, tak sú aj peniažky na vyžehlenie, vyhladenie, vybrúsenie, zdvihnutie. Prípadne sme ešte aj bio-eko-raw naturálne vyzreté matky blízko 40-ky a 50-ky, ovisnuté prsia máme ešte pred pôrodom a viac nás zaujíma naša vibrácia v splne, ako pleťové harakiri. Dôležité je, že sa ľúbime. Nielen s tými deťmi, mužmi, rodinami, ale hlavne samé seba.
Potom je vám jedno, ktorá časť tela visí a každý „kúsok“, ktorý popiera zákony gravitácie, je dôvod pre radosť, nielen u žien. Dôvod pre radosť sú aj tie deti, aj keď sú drzé a, ako môj ocino hovorieval, „hubaté“. Podľa najnovších zistení psychológov, keď dieťa vie povedať svoj názor a papuľuje, môže ísť o znak dobrej výchovy – teraz si niektorí rodičia vydýchli. Ide vraj o prejav pocitu bezpečia, dôvery a v budúcnosti budú vedieť myslieť samé za seba.
No ja som bola slušné, tiché dievča – asi som sa necítila bezpečne, z toho dedukujem.
Ešteže som sa v puberte „zopsula“ a teraz vďaka tomu viem myslieť sama za seba. Vďakabohu za pubertu. Len tí rodičia to vtedy nevedeli, že hubaté dieťa znamená v budúcnosti úspešné dieťa. Tak nás radšej prevychovávali takzvanými „výchovnými“ pohladeniami. Staré časy sú nenávratne preč. Aj staré návyky, staré pionierske združenia a čoskoro aj staré domy budú nenávratne preč.
Európska únia vraj pripravuje zákon, že starý neekologický dom už nebudete môcť predať.
Rovno zbúrať. Dúfam, že aspoň hrady a zámky dostanú výnimku. To budú ale o 50 rokov hnusné dediny, všetky romantické chalúpky budú preč a namiesto nich budú všade moderné presklené kocky alebo kontajnerové domy. Rada by som napísala, že to mne už bude jedno a budem sa na tom smiať z nadýchaného obláčiku, ale podľa vyššie spomenutej štúdie, ja a Monika budeme v nejakej tej sklenenej škatuli bývať a zalievať naše staré suché kvietky…
Tak šťastné a veselé prajem, čítame sa po Vianociach.
Buďte na seba milí, neviete, kto vám na starobu „prischne“.
Vaša Eva Czermak
P.S 2: Ak ste sa dobre zabavili, neokúňajte sa. Pošlite tento text vašim priateľom. Skrátka, zdieľajte…
Všetky správy FTIPNÉHO prehľadu za uplynulé obdobie nájdete tu: #právesaNEstalo
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/