Great reset. Veľký reset. Recenzia knihy
Napísať svoj pohľad na knihu Veľký reset je podľa mňa odvážna vec. Veľa som o knihe počula. Mnohí sa k nej vyjadrujú a rozmýšľala som, či je potrebný ďalší pohľad. Môj. Keďže som ju prečítala, podelím sa. Great reset. Veľký reset. Recenzia knihy.
Kniha je pohľadom dvoch autorov a je v nej veľa citátov mocných ľudí tohto sveta.
Niektorí už nežijú, ale ich myšlienky sú v knihe tiež zakotvené. Je napísaná tak, že si človek nevie vybrať, ktorú myšlienku povedal Schwab a ktorú Malleret. Takže asi sa na tých záveroch zhodli a pustili to do knihy ako spoločnú úvahu, hypotézu. Takto si to vykladám. Keď som išla knihu čítať a dala som avízo, že napíšem môj pohľad, tak už status na FB vzbudil pozornosť. A veľkú diskusiu. Ihneď sa našli aj ľudia, ktorí napísali, že je to kniha o tom, aký plán s nami majú mocní. Ale našli sa aj ľudia, ktorí upozorňovali, že kniha je mienená v dobrom a sú v nej len hypotézy, a vlastne nás má upozorniť na to, čo sa deje. A na to, aké sú nástrahy našej pokrokovej digitálnej doby, ktorú ovplyvnil vírus a lockdowny.
Na to, aby ste si mohli o knihe urobiť predstavu, je dobré kúpiť si ju a urobiť si vlastný názor.
Ak ju nechcete čítať po anglicky, dá sa objednať aj v slovenskom jazyku, priamo vo vydavateľstve Torden, ktoré získalo autorské práva na vydanie v slovenčine.
Kniha začína informáciami o Covide-19. O tom, ako sa svet zmenil a čo nám po rozšírení vírusu hrozí. Autori sa však postupne dostávajú aj k víziám o geopolitike a nástrahách.
Dovolím si zacitovať práve túto stať o geopolitických hrozbách…
Aj keď geopolitickú nestabilitu už roky ovplyvňujú rôzne faktory, ktoré sa navzájom prelínajú, rozhodujúcim prvkom tejto nestability je postupné vyvažovanie Západu silnejúcim Východom, ktoré je sprevádzané napätím a generuje globálnu poruchu. Prejavuje sa tu efekt takzvanej Thukydidovej pasce, spočívajúcej v štrukturálnom strese, ktorý nevyhnutne nastáva, keď sa rýchlo rastúca mocnosť ako Čína vyrovnáva doposiaľ dominantnej mocnosti ako USA. Konfrontácia medzi oboma mocnosťami bude v nadchádzajúcich rokoch zdrojom globálneho chaosu, neporiadku a neistoty. Bez ohľadu na to, či sa to USA „páči“ alebo nie, ich postupný ústup („geopolitický úbytok“, ako uvádza historik Niall Ferguson) z medzinárodnej scény nevyhnutne zvýši medzinárodnú volatilitu. Krajiny, ktoré sa skôr spoliehali na globálne garancie poskytované americkým „hegemónom“ (bezpečnosť morských obchodných ciest, boj proti medzinárodnému terorizmu atď.), si budú musieť čoraz viac strážiť svoje vlastné záhradky. 21. storočie bude s najväčšou pravdepodobnosťou érou bez absolútneho hegemóna, pričom žiadna alternatívna mocnosť zrejme nezíska absolútnu dominanciu, v dôsledku čoho bude globálna moc chaoticky a v niektorých prípadoch aj proti vôli pôvodného hegemóna prerozdelená. V tomto chaotickom novom svete, ktorý je definovaný posunom k multipolarite a intenzívnej konkurencii o vplyv, už konflikty alebo napätie nebudú riadené ideológiou (s čiastočnou a obmedzenou výnimkou radikálneho islamu), ale budú podnietené nacionalizmom a súťažou o zdroje. Ak nebude môcť žiadna moc presadiť poriadok, náš svet bude trpieť „deficitom globálneho poriadku“. Pokiaľ sa jednotlivým národom a medzinárodným organizáciám nepodarí nájsť recept na lepšiu spoluprácu na globálnej úrovni, riskujeme, že vstúpime do „veku entropie“, v ktorom budú obmedzenia, roztrieštenosť, hnev a provinčnosť čoraz viac definovať globálny svet, v dôsledku čoho bude menej zrozumiteľný a chaotickejší. Pandemická kríza tento smutný stav vecí odhalila a ešte viac prehĺbila. Rozsah a dôsledky šoku, ktorý spôsobila, sú také, že teraz nemožno vylúčiť žiadny extrémny scenár. Implózia niektorých zlyhávajúcich štátov, možný rozpad EÚ, vyhrotenie rivality medzi Čínou a USA až na úroveň potenciálnej vojny: to všetko a mnoho ďalších prognóz sú teraz legitímne (aj keď dúfajme, že nepravdepodobné) scenáre.
Koniec citácie
Časť o geopolitike bola akoby dokonalou prognózou toho, čo sa aktuálne deje.
Keď si predstavíme, že autori písali knihu počas prvých lockdownov v apríli – máji 2020 (kniha vyšla v júni 2020), je až neuveriteľné, ako im to myslelo a ako ďaleko videli. Obzvlášť ma zamrazilo pri slovnom spojení „vlastné záhradky“. Bude si ich treba chrániť. Áno, sme v tom bode… Len ako to napísať, aby to nevyznelo inak, ako to myslím? Aj to je výzva tejto doby. Dávať si pozor na správne a politicky korektné vyjadrovanie myšlienok…
Zaujali ma aj tézy o antivaxeroch…
Ja som tému vakcíny začala vnímať až niekedy na jeseň 2020. V princípe na Slovensku sme do veľkého testovania národa ani nemali veľké obete korony. Teda obete sme mali, ale dali sa počítať v jednotkách či desiatkach. Pohľad autorov na záchranu vďaka vakcíne, ako jedinej ceste, bez akejkoľvek diskusie o možnej liečbe, sa mi zdá zvláštna. V období marca – mája totiž aj naši odborníci tvrdili, že niet sa čoho báť, do mája 2020 to máme za sebou. A tiež to, že predsa existujú lieky. Hovoril to aj pán Krčméry v reportáži pre Trend. Preto sa mi osobne zdá pohľad autorov buď ako veľké veštenie, alebo ako naplánovaná vec, o ktorej vedeli. Toto nech si každý vysvetlí po svojom. Nerada by som konšpirovala…
A takto vnímam celú knihu.
Autori upozorňujú na to, čo všetko sa môže stať.
Je to napísané tak, že to mienia v dobrom. Ak sa tie deje uskutočnia (a mnohé sa diali a dejú), nikto nebude môcť povedať, že sme neboli upozornení. Dokonca to aj v kapitole o dystopii píšu…
Strana 154. Boli sme varovaní…
Nasledujúce mesiace a roky budú poznamenané búrlivou polemikou na tému kompromisu medzi záujmami verejného zdravia a stratou súkromia. Väčšina ľudí, ktorí sa obávajú nebezpečenstva pandémie COVID-19, si kladie otázku: Nie je hlúpe nevyužiť silu technológií na to, aby sme zachránili naše životy, keď sme obeťami krízy, v ktorej čelíme nebezpečenstvu smrti? Za týchto okolností sú ochotní vzdať sa veľkej časti svojho súkromia a súhlasiť s tým, že verejný záujem môže prevážiť nad právami jednotlivca. Až však kríza skončí, niektorí z nich môžu usúdiť, že ich krajina sa zrazu zmenila na miesto, kde už nechcú žiť. Tento myšlienkový proces nie je nič nové. V posledných niekoľkých rokoch vlády aj firmy využívajú čoraz sofistikovanejšie technológie na sledovanie a niekedy aj manipuláciu občanov a zamestnancov; ak nebudeme ostražití, varujú zástancovia ochrany súkromia, pandémia bude významným zlomom v histórii sledovania. Argumenty skeptikov, ktorí sa obávajú hlavne toho, že technológie budú slúžiť na ovládnutie ich osobnej slobody, sú jasné a jednoduché: pod zámienkou verejného zdravia stratíme časť našej osobnej slobody a súkromia rovnako, ako sme po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 stratili nemalú časť slobody pod zámienkou ochrany spoločnosti pred terorizmom. Potom, bez toho, aby sme si to uvedomovali, sa staneme obeťami nových kontrolných právomocí, ktoré nikdy neustúpia, no budú sa dať opätovne použiť ako politický prostriedok na zlovestnejšie ciele.
A na dôvažok si potom v knihe prečítate citát z článku Morozova:
„Nakoniec, je oveľa jednoduchšie nasadiť technológiu na riešenie problémov, ktorá ovplyvňuje správanie jednotlivca, ako klásť zložité politické otázky o základných príčinách týchto kríz…“
Čo dodať na záver?
Ak nechcete podliehať konšpiráciám, ktoré kolujú o knihe Veľký reset, kúpte si ju a prečítajte. Je to komplexná príručka pre dnešnú dobu. To, že v slovenčine vyšla až teraz, je vlastne dobre. Aspoň sme získali čas na vyhodnotenie niektorých prognóz autorov knihy.
Moje resumé…
Je si potrebné uvedomiť, že stať sa nám môže iba to, čo dovolíme. A všetko začína v našej hlave. Je preto dobré utriediť si myšlienky a predstavovať si budúcnosť tak, akú by sme ju chceli mať. Nie tak, akú by sme ju mať nechceli. Veď aj väčšina koučov či epigenetikov hovorí, že stať sa nám môže len to, čo si predstaviť vieme.
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/