Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Netvrdím, že by sa nám trapasy inokedy nestávali, ale v elegantnom veku majú výnimočné čaro. Na mnohé dokážeme zabudnúť hneď, ako ich v zdraví a elegantne prežijeme. Ale sú také, ktoré nás rozosmejú aj po rokoch.
Na priechode pre chodcov
Išla som do kancelárie, výnimočne na pešo. Postála som na priechode pre chodcov spolu so skupinkou ľudí. Po ceste prechádzal kamión a v tom vodič zatrúbil a zablikal stretávačkami. V momente ma zaliala vlna sexepílu.
„Bože, na mňa, ženu po 40-ke? Tak predsa len… nie som na zahodenie, ešte stále som v hre.“ Vystrela som sa, vypla hruď, nahodila šťastný výraz a otočila som sa za seba, aby som skontrolovala, či všetci okolostojaci videli ten „šoférsky“ odkaz na moju krásu.
A vtedy to prišlo. Kúsok odo mňa stála dlhovlasá, dlhonohá, štíhla blondína, mladšia aspoň o dve päťročnice. Stiahla som plecia a skromne som sa otočila vpred. Samozrejme, že všetky tie nezodpovedné gestá, navyše, nepovolené a proti predpisom cestnej premávky, neboli určené mne.
Ponaučenie do života, milé dámy: Nikdy sa neobzerajte za seba! Nie je tam nič zaujímavé!
Kontrolný pohľad do zrkadla
Ráno som sa chystala z domu, ako som už opisovala v predchádzajúcom blogu, príprava nášho exteriéru trvá oveľa dlhšie ako kedysi. V rýchlosti som si spomenula, že som si pred líčením zabudla umyť zuby. Tak šup-šup, ešte zuby.
Aby som nezničila prácne vytvorené dielo na mojej tvári, opatrne som si len uterák priložila k ústam, aby som odstránila zubnú pastu z mojej tváre. Vybehla som z domu, skočila do auta a frčala som na stretnutie.
Som opatrná šoférka a snažím sa ľudí čakajúcich na priechode pre chodcov pustiť, predsa len je istejšie mať ich prítomnosť na vozovke pod kontrolou.
Takto som to spravila aj v osudné ráno. Dala som prednosť na priechode mladému športovcovi, cez plece mal prehodenú športovú tašku a mieril do neďalekého fitka. Chlapec sa pozrel smerom k vodičovi, akože na mňa, a milo sa usmial.
V duchu som si povedala, že dnes som, pravdepodobne, bola mimoriadne úspešná pri vytvorení môjho exteriéru. Aby som sa v tom utvrdila, narýchlo som sa pozrela do zrkadla na clone. Skoro som odpadla.
Môj dokonalý mejkap dopĺňala zaschnutá biela pena zo zubnej pasty lemujúca moje ústa. Je toto možné? Trapas ako sviňa.
Ponaučenie do života: Hoci sa budete akokoľvek ponáhľať, nikdy neodchádzajte z domu bez kontrolného pohľadu do zrkadla.
Dôchodkyňa s nárokom na invalidný príspevok
A tu je jeden z excelentných. Pracujem ako nezávislá kozmetická poradkyňa v svetovej kozmetickej spoločnosti na poste manažérky obchodnej skupiny.
Pracujem zväčša z domu a často jazdím na obchodné stretnutia, takže si sama organizujem svoj pracovný čas. Presťahovali sme sa na vidiek, do novopostavenej štvrte.
Okolo nás bývajú zväčša mladé rodinky s malými deťmi. Počas jednej letnej garden párty sa suseda posťažovala, že už čoskoro jej končí materská dovolenka a nevie si predstaviť, kde pôjde pracovať. Wau, práve takéto žienky sú ideálne do môjho tímu.
Tak som rýchlo hodila udičku s návnadou. Spýtala som sa jej, čo si myslí, prečo som skoro stále doma. Viete, čo mi povedala?… lebo si na dôchodku? Čožeeee? Ja blbá som sa ešte opýtala, že čo si myslí, koľko mám rokov… Päťdesiat? To sa mi už začali chvieť pery.
Ona, chúďa, chcela zachrániť už totálne trápnu situáciu, tak dodala… veď existujú aj invalidné dôchodky.
V priebehu dvoch minút sa zo mňa stala dôchodkyňa s nárokom na invalidný príspevok! Ja, ktorá si zakladám na mojej dievčenskej iskre v tvári. Ja, ktorá sa ešte len zúčastňujem osláv päťdesiatnikov vo svojom okolí ako mladý hosť.
A, samozrejme, pri sociálnej politike našej vlády budem rada, ak sa dostanem do dôchodku v sedemdesiatke. Jediné, čo ospravedlňuje moju mladú susedu, je fakt, že je už päť rokov na materskej dovolenke a má obmedzený kontakt s realitou.
Ponaučenie do života: Nikdy sa nepýtajte mladšej susedy, koľko máte rokov. Kombinácia mladšia a suseda patrí k totálne katastrofálnym.
Toto je zbierka len tých najtrápnejších momentov, ktoré zostali hlboko vryté do mojej pamäti. Určite má každá z vás v zálohe nejaký „trapasík“, na ktorý určite nezabudne. Tak čo, nájdete odvahu a podelíte sa s nami?
Mohlo by vás zaujať…
