Prečo je jeden človek veselý a druhý zase mĺkvy? Prečo mnohí ľudia chodia zamyslení a niektorí sú permanentne naštvaní? Prečo sa niektorí do ostatných navážajú, alebo ich chcú ponížiť? Odpoveď je jednoduchá. Pretože proste nie sú šťastní.
Nie je pravda, že jeden sa taký narodil a druhý nie. Taktiež je mýtom myslieť si, že to ľudia majú v povahe.
Pravda je taká, že keď sme sa narodili, boli sme ako listy nepopísaného papiera. Ako malé deti sme boli všetci veselí, hraví a radostní. To, akými sme dnes, z nás urobili naše životné zážitky a skúsenosti.
V skutočnosti sa všetci rodíme ako šťastné bytosti. No potom sa udejú rôzne veci, ktoré nás o to šťastie oberú. Tých vecí je mnoho, ktoré sa nám stanú, navyše sa bohužiaľ kopia. Až nakoniec v určitom veku môže byť z nás aj mrzutý a ufrflaný grobian.
Dôvodov, prečo ľudia prestávajú byť šťastnými, je nekonečné množstvo. My si dnes povieme o najčastejších z nich.
Jedným z najčastejších dôvodov býva naša minulosť. Od ranného detstva sme zažili neuveriteľné množstvo vecí, ktoré nám ubrali na sebavedomí. Či už to boli posmešky rovesníkov, šikana, alebo povyšovanie sa niekoho silnejšieho. V neskoršom veku sú to rôzne životné facky, pády, tiež aj neúspechy. Toto všetko sa v našej mysli hromadí a postupne to ľudí dokáže urobiť skleslejšími a pesimistickejšími. V horších prípadoch sa stáva, že niekto neustále myslí na minulosť, či už sa mu stala nejaká krivda, alebo nejaký iný životný pád. Tu už hovoríme potom o uviaznutí v minulosti.
Bežnou vecou, prečo niekto stráca úsmev z tváre, je nedobré zdravie a následná fyzická bolesť. Je pravdepodobne nemožné byť skutočne šťastným, ak sa nás to týka. Paradoxom je, že práve ku zdraviu drvivá väčšina ľudí pristupuje, akoby boli nesmrteľní. Pre jeho kondíciu robia málo, niektorí vôbec nič a skoro všetci s ním hazardujú.
Emočne vyčerpávajúcim dokáže byť aj zlý partnerský vzťah.
Podľa mojich výskumov má štrbiny vo vzťahu drvivá väčšina ľudí. Oficiálne štatistiky to potvrdzujú, pretože desiatky percent ľudí sa dopúšťa vo vzťahu aj nevery. Tam už ďalšie vysvetľovanie nepotrebujeme, je očividné že tie vzťahy nefungujú dobre.
Doslova smútok, alebo žiaľ pociťujeme, keď sa nám do života pripletie situácia, v ktorej zažijeme stratu blízkeho človeka. Je to rozhodne vrchol a aj skúška našej odolnosti, pretože takýto stav môže trvať od dní, až po niekoľko rokov. Psychológovia sa zhodujú na tom, že do tejto kategórie môžeme počítať dokonca aj bolestivý rozchod. Ten je intenzitou a trvaním emočnej bolesti rovnako silný a niektorí ľudia sa s rozchodom nevedia vyrovnať aj dlhé roky.
Hľadanie štastia a zmyslu života
Obrovské množstvo ľudí vo svojej mysli venuje pozornosť myšlienkam o budúcnosti. Konkrétne ide o obavy z budúcnosti, doslova niekedy až strach. Je to škoda, pretože strach je iba fiktívny pocit, no dokáže nás ničiť. Strach je predstava o falošných udalostiach, ktoré sa pravdepodobne nikdy nestanú. Bohužiaľ tieto obavy človeka pohltia, paralyzujú a stáva sa nečinným, namiesto aby tú budúcnosť sám tvoril.
Videli ste už niekedy človeka, ktorý „mal všetko“ a aj tak nebol šťastný?
Pokiaľ ho netrápilo niečo z toho, čo sme si spomínali, pravdepodobne bol jeho problém zmysel života, ktorý mu chýbal. My ľudia potrebujeme niečo robiť, potrebujeme produkovať a potrebujeme sa o niečo snažiť. Pokiaľ to nerobíme, nevykonávame námahu, neprekonávame prekážky a iba tak existujeme, nie sme vnútorne naplnení a chradneme. Sú to ciele a cesta k nim, ktoré nám dávajú ten zmysel života.
Väčšina z týchto dôvodov sú riešiteľné, chce to však odhodlanie dotyčného človeka to riešiť. Väčšina ľudí to však riešiť odmieta a radšej strkajú hlavu do piesku. Je to v poriadku, ak nechcú byť šťastní. Je to ich život a majú právo si ho žiť po svojom.
Marek Zajac, podnikateľ, autor a odborník na partnerské vťahy.
Hľadanie štastia a zmyslu života bez toxických vzťahov…
Je lepšie sa hádať alebo byť vo vzťahu ticho? Čo je to toxický vzťah?