Budúcnosť vraj bude patriť jedlému hmyzu, geneticky modifikovaným potravinám…

Hoaxy a konšpirácie. Máme spozornieť, keď nám hovoria, že sa nemusíme báť éčok, mikrovlnky či cvrčkov?

Aktuálne sa môžete v médiách stretnúť s manuálmi o hoaxoch, ktoré majú ľuďom vysvetliť na vedeckej báze, že nie je potrebné sa báť účinkov mikrovlnky, éčok, červíkov a tak ďalej. Manuál vysvetľuje niektoré aspekty dopodrobna. Nájdete v ňom aj vyjadrenie o génoch. Mňa zaujala aj veta, že gény jeme stále?! Hoaxy a konšpirácie v praxi?

Mýtus – geneticky modifikované potraviny sú zdraviu škodlivé

Polemika o geneticky upravených potravinách neutícha.

Ako však objasňuje česká nezisková organizácia Biotrin, ktorá sa venuje šíreniu informácií o moderných biotechnológiách, pre Európu má tento typ potravín veľký význam. Napríklad znižuje chemizáciu, obmedzuje výjazdy techniky aj prácnosť hospodárenia, čo má pozitívne dôsledky ako pre ekológiu, tak aj pre ekonomiku. Biotrin na webe vyvracia aj mnoho ďalších mýtov o geneticky modifikovanom jedle vrátane toho, že v takomto jedle konzumujeme gény, zatiaľ čo v tradičnom a organickom nie.

„Gény jeme stále. Každá rastlinná bunka obsahuje viac než 30-tisíc génov. Potraviny môžu obsahovať okolo 100-tisíc baktérií v jednom grame. Baktéria má tri- až päťtisíc génov, takže v grame potraviny zjeme až pol miliardy bakteriálnych génov,“ objasňuje česká neziskovka (celý článok o mýtoch TU ).

Mne pri čítaní týchto riadkov napadlo, že kto neziskovku BIOTRIN financuje? A aký má ten, kto ju financuje, zámer? Či to konšpirujem?

Hoaxy a konšpirácie – mikrovlnky

V článku je tiež rozobraný mýtus o mikrovlnkách. „Konšpiračných teórií je aj v súčasnosti stále veľa, a to napriek tomu, že vedci negatívny vplyv mikrovlnného žiarenia na ľudský organizmus či na kvalitu jedla nikdy nepotvrdili. Ako uvádza český recenzovaný odborný časopis ELEKTRO, mikrovlny počas ohrievania jedla zostávajú v mikrovlnke, pretože na dvierkach spotrebiča sa nachádza kov, konkrétne drôtová mriežka. Práve tá do veľkej miery zabraňuje presakovaniu vĺn do okolia. Isté množstvo síce preniknúť môže, no podľa nemeckého Výskumného centra pre životné prostredie a zdravie GSF ide o bezvýznamný podiel.“ (Koniec citácie z článku, v ktorom nájdete aj mýty o cvrčkoch a zelenej žabe).

Zabraňuje?!

Mňa zaujali slová: DO VEĽKEJ MIERY ZABRAŇUJE (do veľkej miery znamená neúplne), a potom ešte, že isté množstvo preniknúť môže… Aby sme o pár rokov nečítali, že vedci zistili, že škodí. V poslednej dobe totiž vychádza na povrch veľmi veľa produktov, ktoré boli roky označované za bezpečné. Napríklad umelé sladidlo Aspartám, ktoré podľa všetkého spôsobuje rakovinu. A toto umelé sladidlo je v takom veľkom množstve výrobkov, že na 100 % ho jedol každý z nás. Alebo vypil v Cole light či v iných ZERO nápojoch…

Práve aspartám bude od júla na základe rozhodnutia Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC), po prvýkrát uvedený ako „možný karcinogén pre človeka“. To s najväčšou pravdepodobnosťou bude viesť k veľkým sporom medzi potravinárskym priemyslom a regulátormi, zdôrazňuje Reuters. IARC vykonala kontrolu bezpečnosti aspartámu a svoju odbornú správu zverejní o pár dní. Pripravuje sa označiť sladidlo ako „možný karcinogén pre ľudí“, čo by znamenalo, že existujú určité dôkazy spájajúce aspartám s rakovinou, ale sú obmedzené. IARC totiž používa dve vážnejšie kategórie, „pravdepodobne karcinogénne pre ľudí“ a „karcinogénne pre ľudí“.

Veľké pokuty za ublíženie na zdraví utŕžila aj firma Johnson za púder, ktorý spôsobuje rakovinu. Detský púder. Detský púder Johnson & Johnson bol na trhu takmer 130 rokov. Používal sa na prevenciu plienkovej vyrážky a na ďalšie kozmetické účely, niekedy aj ako suchý šampón. Výskumy na jeho nebezpečenstvo upozorňovali už skôr. Vedci začali už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia upozorňovať na možnú spojitosť medzi používaním mastenca a vznikom rakoviny.

Aby sa o tejto téme prestalo rozprávať, firma dokonca navrhla, že zaplatí o niekoľko miliárd navyše. Tu je vtipno-smutné pozorovať, ako si myslia títo korporáti, že peniaze sú všetko. Nevidela som však žiadnych aktivistov protestovať proti zle nastaveným hodnotám tejto firmy. A že v poslednej dobe je slovo HODNOTY nová modla rôznych progresívnych aktivistov. Že?

Ukazujú sa aj problémy s vplyvom na zdravie u opaľovacích krémov. Možno budeme o pár rokov svedkami toho, že rakovina kože nie je zo slnka, ale z niektorých chemikálií v krémoch. Čo ja viem? Alebo sprchové gély od Dove či Garnier. Mám pokračovať ďalej?

Preto mi napadá otázka: Čo je zámerom tohto upokojovania a informovania o hoaxoch a konšpiráciách v oblasti potravín, cvrčkov či mikrovlniek?

Prečo sa ľudia, ktorí majú pochybnosti o kvalite niektorých produktov, hádžu do vreca s označením „konšpirátor“?

A záverečná otázka: Prečo by mal človek brať informácie ako na tácke, len preto, že vychádzajú v novinách, ktoré vlastní niektorý oligarcha?

V nedávnom podcaste s Mirkou Števkovou sme sa rozprávali na tému chémie v produktoch dennej potreby. Pozrite si tu. Hlavne ničomu neverte a všetko si preverte. A čo sa týka cvrčkov v potravinách, možno príde vhod rozhovor s mikrobiologičkou Ivanou Stenzlovou. Mne je jasné, že keď človek zje tu i tam nejakého chrobáka, tak asi (ak nie je silný alergik na kôrovce a mäkkýše) neodpadne. Nezomrie. Otázka však ostáva, ako bude po rokoch reagovať telo na množstvá červov v tele? Na mieru zjedeného? Pretože ak si človek po rokoch prečíta, že „zrazu“ je u niektorých produktov všetko inak a „zrazu“ sú v kategórii zdravie ohrozujúce, tak zdravie či život to človeku už nevráti.

Preto radšej ničomu neverte a všetko si preverte.

Ak nemáte najlepší zrak, lupa na čítanie zadných strán obalov v kabelke to istí…

Pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková