Odhaduje sa, že až 80 % chorôb začína v mysli. Starostlivosťou o seba slúžime svetu…

Jarná očista – STAROSTLIVOSŤOU O SEBA SLÚŽIME SVETU

Prichádza jar, v prírode sa všetko živé prebúdza k životu a v ešte nie takej dávnej minulosti bolo zvykom po dlhých zimných dňoch držať istý čas pôst. A nielen to, veď aj svoje príbytky bolo načase po zime vyupratovať. Naši múdri predkovia vedeli a poznali, že tak, ako je potrebná jarná očista. Vyupratovať a zbaviť zbytočností svoje domovy, je rozumné aj svojim telám uľaviť od ťažkých a mastných jedál, konzumovaných v zimnom čase. Takéto jarné očisty sa robievali pravidelne každý rok s úplnou prirodzenosťou.

Ľudský tvor v priebehu svojej existencie pochopil, že špina a neporiadok sú pôvodcami rôznych neduhov.

Vo svojich príbytkoch, najmä v čase pred veľkými sviatkami, robieval tzv. veľké alebo jarné upratovanie. Človek už poznal ten príjemný pocit, keď sa nadýchol čistého ovzdušia svojho uprataného a voňavého domova. Postrehol aj to, že v upratanom,  útulnom a čistom domácom prostredí sa mu vodí dobre, že sa v ňom cíti spokojne a príjemne. Navykol si pravidelne sa umývať, čisto sa obliekať aj striedmo jesť, udržiavať svoje záhrady či polia v poriadku. Spozoroval tiež, že ak svoju zem, ktorá mu dáva obživu, nezbaví buriny a chamrade, nebude mať úrodu. Prosto a jednoducho povedané – poriadok musel byť v každej oblasti.

Nastala doba automobilová – na scénu nastúpili noví miláčikovia svojich majiteľov. O svojich plechových obľúbencov sme sa tiež naučili starať sa s láskou – musia sa lesknúť zvonku i zvnútra, vieme, aký šampón či lak im najviac prospieva a aj to, aký benzín či nafta sú pre našich obľúbencov najvhodnejšie – inak by sme ich mohli pošramotiť a to my predsa nechceme! S láskou sa staráme o svoje domovy, záhrady aj autá – všetko sa musí lesknúť, žiariť čistotou, a sme si vedomí, že bez našej opatery by to nešlo. A je to svojím spôsobom v poriadku, ale čo my? Akosi sme na seba pozabudli…

V tejto dobe, kedy je dôležitejšie mať než byť…

Často si nevšímame a zanedbávame svoje „autíčka“ – naše telá, ktoré nás ,,vozia“ a slúžia nám po celý život a ktoré pre nás urobia všetko, čo si zamanieme. Každý kúsok nášho tela vykonáva naše potreby dennodenne, od rána do noci, za každého počasia, a my to berieme ako samozrejmosť. A ako sa mu za jeho služby odvďačujeme? Trápime ho rôznymi diétami či prejedaním sa, premierou pitia, rôznymi smútkami, depresiami, zlosťou, hnevom, nepáči sa nám na ňom to či ono… na vymenovanie je toho neúrekom. A náš korpus nám verne slúži a nerepce.

Až pokiaľ…

Až kým nám nedá na vedomie, že s ním zaobchádzame nie práve najvhodnejším spôsobom. V konečnom dôsledku – ako má na seba upozorniť, že už má ,,toho“ dosť? Jedine cez bolesť– iba tak dokáže docieliť, že mu začneme venovať svoju pozornosť. Avšak my máme tendenciu príčiny svojich útrap pripisovať všetkému a všetkým okolo nás, namiesto toho, aby sme pôvod nášho trápenia hľadali v sebe. Nechápeme, že týmto spôsobom nám naše telo – autíčko, dáva na vedomie, že oň nie je postarané tak, ako si zaslúži.

„Duša je život, myseľ je staviteľ a telo je výsledok.“ (Edgar Cayse).

V priebehu bytia si organizmus zanášame nielen nevhodným jedlom a rôznou chémiou, ale taktiež negatívnymi myšlienkami a emóciami.

Tak, ako existuje toxicita jedlom, existuje aj toxicita myšlienok, ktoré sú spúšťačom rôznych negatívnych vzruchov. Naše telo sa počas nášho života zanáša ako potrubie, ktoré treba pravidelne čistiť, aby nám mohlo čo najdlhšie dobre slúžiť. Správne vedená jarná očista (detoxikácia) posilňuje imunitu, nesie v sebe rehabilitáciu nielen na úrovni telesnej, ale aj na psychickej – odhaduje sa, že až 80 % chorôb začína v mysli.

Jarná očista. Alebo – všetko so všetkým súvisí…

Ak si tieto súvislosti uvedomíme a zodpovedne pristúpime k svojmu telu, k svojmu zdraviu, môžeme sa vyhnúť mnohým chorobám, i tzv. civilizačným, rôznym depresiám a smútkom. Skúsme sa zamyslieť nad otázkou: ,,Aký chceme svoj život prežiť?“ ,,Akí chceme byť v období staroby?“ Ja osobne som presvedčená, že staroba sa nerovná nutne choroba. V prírode nájdeme všetko, čo pre svoje zdravie a život potrebujeme, aby sme sa v optimálnom zdraví mohli dožiť relatívne vysokého veku, nebyť odkázaní na pomoc iných.

Je potreba si uvedomiť, že svoj život a svoje zdravie máme vo svojich rukách a my sami nesieme zaň zodpovednosť.

Ešte stále stojíme na pomyselnom prahu nového roka; v prírode cyklicky opäť klíči nový život – čo tak ten svoj ,,nový“ rok naštartovať starostlivosťou o seba trebárs v podobe jarnej očisty? Telo sa vám poďakuje.

Ing. Mária Verbeníková

Korektúry: Katarína Málková