K vzťahu k prírode nás viedli naši rodičia. Ľuďom chýba väčšia úcta k prírodnému prostrediu.

Ľuďom chýba väčšia úcta k prírode a prírodnému prostrediu. Zaslúži si väčšiu pozornosť a úctu.

Drobný sympatický pán v maskáčoch, s ďalekohľadom na krku a príručnou taškou, nasadá do svojho tmavozeleného auta a vyráža do terénu. Cestou si všíma nielen okolitú prírodu, ale aj osadenie značiek a všetko živé, čo sa mihne okolo.

Predstavím vám dnes vášnivého ornitológa a ochrancu života v našich lesoch Mgr. Jozefa Lengyela PhD.

Jozef, prečo ste si vybrali práve štúdium na prírodovedeckej fakulte? Čo tomu predchádzalo?

Od detstva som vyrastal na vidieku v obci Nitriansky Hrádok (okres Nové Zámky) a veľa času sme so sestrami strávili v prírode v okolí rieky Nitra. K vzťahu k prírode nás viedli naši rodičia – otec Jozef a matka Veronika. Mal som možnosť absolvovať strednú lesnícku školu v Banskej Štiavnici a neskôr vysokú školu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Na oboch školách sme mali vynikajúcich pedagógov.

Na strednej lesníckej škole ním bol pedagóg Jozef Králik a jeho kolegovia. V Banskej Štiavnici som mal možnosť spolupracovať so Správou CHKO Štiavnické vrchy, kde pôsobil veľmi dobrý zoológ – Ing. Dušan Farbiak. Na vysokej škole v Bratislave nimi boli pedagógovia RNDr. Ľubomír Brtek, CSc., alebo RNDr. Mirko Bohuš, PhD. Na vysokej škole sme sa často pohybovali v teréne v prostredí Malých Karpát – rád som navštevoval okolie Železnej studničky, Karloveské rameno či okolie Čunova a Bodíkov. V prostredí PRIFUK v Bratislave som spoznal tiež vynikajúcich zoológov, ako boli napr. Peter Rác, Matúš Kúdela, Tomáš Derka, a rad ďalších vynikajúcich ľudí. Na základnej škole v Šuranoch (Bernolákova ul.) nás k láske k prírode viedli učitelia – hlavne manželia Grausovci.

Kontrola chráneného územia – Prírodná rezervácia a chránené vtáčie územie Žitavský luh, kontrola a oprava označenia územia. Kontrola a aktivita v rámci činnosti stráže prírody. Odfotené 20. 11. 2022, J. Lengyel.

Niekto by mohol podotknúť, že aká pohodová prácička je práca zamestnanca Štátnej ochrany prírody SR. Akoby ste popísali vašu prácu v teréne?

V Štátnej ochrane prírody SR pracujem od roku 2000 na Správe Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Dunajské luhy (stredisko D. Streda). Je to zaujímavá, ale náročná práca. Popri administratívnej práci sa ako zoológ venujem i terénnej práci, rôznym mapovaniam, monitoringom a podobne. Ako zoológovia mapujeme výskyt rôznych chránených druhov živočíchov, ale aj inváznych – ako je napr. nutria riečna (Myocastor coipus).

Od roku 2000 sa viac venujem mapovaniu rôznych druhov živočíchov, hlavne cicavcov, za pomoci fotopascí. Taktiež mapovaniu výskytu vzácnejšieho šakala zlatého (Canis aureus), ktorý k nám postupne preniká z blízkeho Maďarska a Rakúska. Pri Správe CHKO Dunajské luhy by som rád spomenul zakladateľa našej správy – Ing. Gabriela Izsáka. Zo známych zoológov v našej správe pracuje napr. Alexander Kürthy. V rámci práce v Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky (ŠOPSR) sa venujeme v spolupráci s okresnými úradmi rôznym rokovaniam, stretnutiam, často robíme terénne obhliadky. Spolupracujeme i s Policajným zborom SR, Lesmi SR, Slovenským rybárskym zväzom a podobne.

Monitoring šakala zlatého (Canis aureus), 23. 4. 2022, juh Nitrianskeho kraja, slovensko-maďarské pohraničie. Príklad monitoringu cicavcov za pomoci fotopascí. Odfotené 23. 4. 2022, fotopasca, J. Lengyel.

Ktorá oblasť v rámci ochrany prírody je vašou doménou?

Venujem sa hlavne pozorovaniu vtáctva, sledovaniu rôznych druhov živočíchov, najmä cicavcov, pomocou fotopascí, a tiež foteniu vtákov. V rokoch 2018 – 22 som sa venoval aj rôznym prípadom tzv. envirokriminality. Napr. trávenia dravých vtákov karbofuranom, ktoré boli nelegálne realizované v niektorých poľovných revíroch v Nitrianskom kraji. Veľmi dobrá bola spolupráca napr. s Policajným prezídiom Bratislava, Poriečnym oddelením PZ Bratislava, Enviropolíciou Nitra, RPS – Ochranou dravcov na Slovensku.

V rámci činnosti dobrovoľnej stráže prírody sa tiež venujem označovaniu chránených území, realizujeme i brigádnickú činnosť – manažmentové opatrenia vo vybraných chránených územiach. Veľmi dobrú spoluprácu máme aj s dobrovoľníkmi z obce Marcelová, ktorí nám aktívne pomáhajú už niekoľko rokov pri manažmentových opatreniach v chránených územiach. V obci Marcelová zároveň spolupracujeme so záchrannou stanicou, ktorú vedie skúsený ochranár Ján Bogár.

Inštalácia drevenej hniezdnej polobúdky pre malé druhy sokolov, Chránený areál Panské lúky, Tvrdošovce. Odfotené 21. 6. 2022, J. Lengyel.

Pomáhate aj v prípadoch zranených jedincov, konkrétne dravcov. Na aký zážitok rád spomínate?

Podarilo sa nám zachrániť v roku 2020 mladého orliaka morského (Haliaeetus albicilla), ktorý mal chybu vo vývoji ručných letiek a po vyletení z hniezda nedokázal lietať. V spolupráci so strážou prírody sme ho zachránili a je momentálne v jednej záchrannej stanici. Pekné zážitky máme pri záchrane aj iných druhov vtákov, ako sú rôzne druhy sov. V apríli 2022 sa nám podarilo zachrániť v Šuranoch vzácneho výrika lesného (Otus scops) ktorý narazil do sklenenej výplne okna kaviarne Žofia. Vďaka patrí pohotovej reakcii zamestnankyne kaviarne, ktorá výrika po náraze zachránila a zavolala mi. Výrik bol úspešne zrehabilitovaný v záchrannej stanici v obci Marcelová.

Vzácny výrik lesný (Otus scops) zachránený v Šuranoch (kaviareň Žofia). Bol následne zachránený a zrehabilitovaný v záchrannej stanici v obci Marcelová.

Odfotené 21. 4. 2022.

Načo by mali myslieť laici a obyčajní návštevníci, keď vstupujú do lesa?

Návštevníci, verejnosť, turisti pri vstupe do lesa – treba mať na zreteli, že vstupujeme do prírodného prostredia, kde odporúčame správať sa ticho a ohľaduplne vo vzťahu k lesu, ktorý obýva celý rad rôznych druhov živočíchov a rastlín. Zároveň pri vstupe do lesa na lesný pôdny fond treba mať na zreteli, že do lesov je zákaz vjazdu motorových vozidiel, zákaz sa nevzťahuje na vlastníka, užívateľa pozemkov a pri výkone práva poľovníctva. Poľovná, lesná stráž a stráž prírody má právo vstupu a vjazdu motorovými vozidlami do lesov.

Verejnosti odporúčam, aby sa v lesoch pohybovali pešo, po lesných chodníkoch a cestách. Pri strete s lesnými druhmi zvierat je vhodné správať sa ticho a ohľaduplne vo vzťahu k nim. Verejnosť má právo pešieho pohybu v lesoch, prípadne na bicykloch (lesné cesty). Tiež má právo zberu húb. Zber húb je zakázaný vo vyšších stupňoch ochrany, napr. 4. a 5. v maloplošných chránených územiach.

Označenie Národnej prírodnej rezervácie Leliansky les na trase turistického chodníka (okr. N. Zámky). Odfotené 23. 7. 2022, J. Lengyel.

Aký je možný vplyv ohňostrojov a používania zábavnej pyrotechniky na voľne žijúce druhy živočíchov?

Hlavne počas zimného obdobia na Štedrý deň a Nový rok sa často púšťajú po večeroch a v noci rôzne ohňostroje, púšťajú sa rôzne delobuchy, zábavná pyrotechnika, púšťajú sa rôzne druhy petárd. Keďže k ich aplikácii dochádza hlavne po večeroch a v noci, dochádza hlavne k vyrušovaniu nocujúcich voľne žijúcich druhov, najmä vtákov, ale i cicavcov. Zanocované druhy vtákov sa splašia a často bezhlavo poletujú a vyplašené narazia do rôznych prekážok. Narazia do okien, sklenených výplní, do elektrických vedení, čo sa prejaví zlomeninami krídel a pádom na zem.

Ak nájdeme alebo sme privolaní k zranenému jedincovi, odvezieme ho do záchrannej stanice. Často sú takto atakované hlavne holubovce ako hrdličky záhradné, holuby domáce. Zo spevavcov takto trpia hlavne drozdovité druhy vtákov – drozdy, červienky. Z dutinových druhov trpia používaním petárd hlavne viaceré druhy sýkoriek, ktoré v noci a večer nocujú v stromových dutinách a v búdkach, resp. v rôznych druhoch rúr. Ak v noci vyletia z dutín, nevedia si nájsť náhradné dutiny na nocovanie, hrozí podchladenie a úhyn.

Z cicavcov sú na používanie petárd citlivé hlavne psovité šelmy, ktoré majú citlivý sluch a zmysly a petárd sa veľmi boja, napr. líšky, vlky. Z poľovných druhov zveri sú citlivé hlavne jelene, daniele, srny. Z domácich druhov zvierat sú veľmi citlivé na používanie petárd domáce psy a mačky.

Z hľadiska ochrany voľne žijúcich druhov živočíchov je najlepšie zábavnú pyrotechniku nepoužívať vôbec.

Aké sú vaše plány v rámci udržiavania alebo aj obnovy flóry a fauny nášho kraja?

V rámci činnosti dobrovoľnej stráže prírody spolu s kamarátmi a dobrovoľníkmi chceme pokračovať hlavne v manažmentových brigádach a brigádnických činnostiach v prírodnej rezervácii Pohrebište (okr. KN), v PR Sovie vinohrady (okr. NZ). Zároveň by sme chceli pokračovať v oprave a dopĺňaní označenia maloplošných chránených území v rámci Nitrianskeho kraja, v  okr. N. Zámky, Komárno. Tiež sa venujeme mapovaniu chránených druhov živočíchov a v týchto činnostiach budeme v roku 2023 intenzívne pokračovať na chránených územiach. Zároveň by sme sa chceli venovať i preventívnym kontrolám chránených území a chceli by sme i naďalej mapovať viaceré poľovné revíry, kde sa v minulosti vyskytovali prípady otravy chránených druhov živočíchov.

Manažmentová brigáda v NPR Leliansky les, čistenie turistického chodníka a odstraňovanie krížom spadnutých kmeňov stromov. Na fotke sú dobrovoľníci z obce Marcelová, odfotené 23. 7. 2022, Jozef Lengyel.

A vaše krédo na záver?

Každý z nás máme možnosti istým spôsobom sa venovať či už pozorovaniu prírody alebo aj jej ochrane na rôznych úrovniach aj počas našej bežnej každodennej práce a činnosti. V súčasnosti je veľký tlak na prírodné prostredie. Ľuďom chýba väčšia úcta k prírode, prírodnému prostrediu. Zaslúži si väčšiu pozornosť a úctu.

Kontrola v Národnej prírodnej rezervácii Burdov (Kamenica nad Hronom). Zároveň monitoring chránených druhov živočíchov. Odfotené 20. 9. 2022, J. Lengyel.

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová

Korektúry: Katarína Málková