Každý večer si líham do postele s myšlienkou, že zajtra tu už nemusím byť. Možno zajtra umriem.

Každý večer si líham do postele s myšlienkou, že zajtra tu už nemusím byť.

Možno zajtra umriem.

Ako dieťa som si často predstavovala, aké to bude, keď zrazu nebudem. V každom kúsku tela som cítila tmu. Čiernotu. Hlbokú ničotu. Znie to možno strašidelne, ale ja som necítila strach. Cítila som odovzdanie.

A zmierenie.

Tak ako teraz.

Neznamená to, že chcem hneď zajtra umrieť.

To, že som prijala smrť ako súčasť svojho života, neznamená, že TÚŽIM umrieť. Povedzme si však na rovinu, všetci raz zmizneme z povrchu všedných dní. Ja len s týmto faktom nebojujem.

Minulé mesiace sme si fičali na knižkách s Harrym Potterom a v poslednom diele, po tom, ako sa Harry odovzdá Voldemortovi a niekde v priestore medzi životom a smrťou stretne Dumbledora, mu Dumbledore hovorí:

„Ty si skutočným pánom smrti, pretože skutočný pán neuteká pred smrťou. On sa zmieri s tým, že musí zomrieť a chápe, že vo svete živých sú oveľa horšie veci, ako umieranie.“

A ja s ním súhlasím.

Môžem smrti zabuchovať dvere pred nosom, môžem pred ňou zatvárať oči, ona tu aj tak stále bude. Pomaly nás vedie za ruku až ku koncu všetkých rolí, ktoré tu hráme.

Opona spadne.

Nebojím sa.

Ja neviem, čo sa stane, keď sa dozviem, že mi ostáva už len pár dní života.

Alebo len jeden nádych. Možno ma ovládne príšerný strach. Neviem a je mi to dosť jedno.

Pre mňa je dôležité, že TERAZ strach necítim. Nemám vnútro zviazané úzkosťou a nekonám pod jej vplyvom. Vďaka tomu môžem byť spojená so svojou dušou. Vďaka tomu môžem počuť jej hlas a nasledovať ho. Rozhodovať sa nie zo strachu, ale z dôvery.

A toto by s telom plným úzkosti nešlo.

Nie, nepíšem tieto písmenká ako hrdinka. Píšem ich ako niekto, kto sa občas do nejakých strachov ešte dostáva. Ošetruje sa a lieči. Píšem ich ako niekto, kto býva odpojený od svojej duše a znovu spojenie obnovuje. A smrť v tom hrá veľkú úlohu. Pripomína mi, že život je krátky. A krásny. A že ho mám milovať. Že mám milovať a oslavovať každý jeden okamih, ktorý žijem.

Píšem tieto písmenká a cítim jemnosť.

Nehu.

Lásku.

A pokoru.

Zuzana Michalechová

Autorka je spisovateľka – www.zuzanamihalechova.sk

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/