Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Keď je vám nanič, urobte niečo, čo vás teší a baví. Aj keď sa do toho donútite.
Neviem čo sa s ľuďmi deje. Je veľa takých, ktorí potrebujú presadiť svoj názor a nepripustia, že niekto môže mať iné videnie sveta a udalostí. Včera som mala taký deň. Dovolila som si zdieľať titulku z denníka Štandard k článku, ktorý pojednával o hospodárení Bratislavy a o tom, ako na niektoré veci je a na iné nie je. V článku bolo poukázané na prepojenia v rámci vedenia mesta na niektoré neziskovky. Vraj som si zobrala zlý zdroj. Štandard je vraj nedobré médium. Sú predsa na zozname aj na konšpirátoroch.sk!
K politike sa už vyjadrujem málo, ale niekedy to spontánne urobím. Na osobnej nástenke. Diskusia sa však vybrala smerom osobného osočovania. Väčšinou také útoky zvládam dobre. Ale včera ma to akosi zasiahlo. Nuž, aj ja som iba človek…
Začala som samú seba spochybňovať.
Najviac sa ma dotkla veta: Kope si hrob.
Taká blbosť, ale mňa to hodilo do tej predstavy. Stála som v myšlienkach na cintoríne a predstavovala som si, že všetko je vlastne aj tak márne a zbytočné. Aj tak raz zomriem. Všetci zomrieme. Načo vlastne vôbec niečo robiť? K niečomu sa vyjadrovať? Hlavne, ak máte nemainstreamový názor… Bolo desať hodín dopoludnia a ja som nebola schopná nič robiť. Dookola som čítala tie komentáre. Už som neodpisovala. Ale nevládala som nič. Ani cvičiť. Ani nič robiť.
Stále som mala pocit beznádeje. O čo sa to vôbec pokúšam?
Robím veci nedokonalo. Lepšie by som mala. Komentáre už som nesledovala, ale spustila sa mi špirála sebaspochybňovania. Vtedy som si našťastie spomenula na jeden rozhovor, ktorý som robila pred 2 rokmi. Téma bola vyhorenie. Ale v rámci rozhovoru sme sa dotkli aj sebaspochybňovania. Vtedy mi moja hostka, Zuzana Relovska presne na samospochybňovanie povedala: „A ako ti to pomáha? …“
Takže, ak sa vám stáva, že spochybňujete svoje kroky, skúste sa spýtať podobne ako mňa Zuzana.
Ono už aj Sokrates hovoril a prof. Anna Hogenová to rada pripomína – parafrázujem: I kdyby vaše lyra hrála falešně, jediné co nemužete připustit, je rozpor se samým sebou…
V danej chvíli v živote robíme veci najlepšie, ako vieme.
Zacvičila som si a potom som niečo aj porobila… Dnes už bol lepší deň, ale chcela som sa s vami podeliť. Keď je vám nanič, urobte niečo, čo vás teší a baví. Aj keď sa do toho donútite. Privedie vás to na iné myšlienky. Na svete boli vždy ľudia takí aj onakí. To sa asi nezmení. Je len na nás či sa necháme provokovať a či si necháme vziať slobodu vlastného názoru, ale aj autenticity. V danej chvíli totiž robíme veci najlepšie, ako vieme… A to platí aj pre protistranu.
Reakcia protistrany totiž zrkadlí v danej chvíli ich. Nie vás…
Krásny tvorivý život vám prajem.
